← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·20. 12. 2023

7Ssk/198/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:7021200116.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
3Sa/6/2021
IČS
7021200116
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: P. V., O.. XX.X.XXXX, V. U..E.. Š.Á. Č.. XXXX/ XXX, Z. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 4.1.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Sa/6/2021 zo dňa 24.5.2022, takto

rozhodol:

Návrhy žalobcu na prerušenie kasačného konania sa zamietajú. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach ako správny súd odmietol žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.8.2017 a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.4.2017. Žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.1.2021 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 21.7.2020 zamietol. 2. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.1.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie), ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 21.7.2020, ktorým bola podľa § 70 až 71 zákona o soc. poistení zamietnutá žalobcova žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 23.6.2020. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí konštatovala, že žalobca prvý krát požiadal o invalidný dôchodok v apríli 2017, pričom mu nebol priznaný invalidný dôchodok.

Prvostupňové aj odvolacie rozhodnutie boli v tom čase podrobené súdnemu prieskumu, pričom Krajský súd v Košiciach rozsudok zo dňa 9.5.2018 zamietol žalobu účastníka konania. Účastník opätovne požiadal o invalidný dôchodok dňa 27.11.2019.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice opakovane vyzývala účastníka konania v decembri 2019 a januári 2020, aby doručil na posúdenie zdravotného stavu neurologické vyšetrenia od februára 2019 a aktuálne elektromyografické vyšetrenia horných a dolných končatín.

Z dôvodu údajnej zaujatosti všetkých posudkových lekárov pobočky v Košiciach boli určení na posúdenie posudkoví lekári z pobočiek Prešov a Rožňava. Opätovne bol žalobca vyzvaný na predloženie lekárskych nálezov dňa 10.3.2020. Doporučené zásielky osobne prevzal, avšak nové odborné nálezy odmietol dokladovať. Nereagoval ani na predvolanie na posúdenie zdravotného stavu na deň 17.6.2020, v ten istý deň bol tiež predvolaný na spísanie žiadosti o invalidný dôchodok, kde sa tiež nedostavil. Na to bolo vykonané posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi pobočky Prešov a Rožňava a vydané prvostupňové rozhodnutie.

V rámci odvolacieho konania sa posudkový lekár stotožnil s výsledkom posúdenia posudkových lekárov, potom čo preštudoval celý posudkový spis a predložené odborné neurologické vyšetrenie U.. U. Z., N.. z januára 2019. Konštatoval, že od ukončenia sporu na krajskom súde v roku 2019 predložil účastník len ambulantné neurologické vyšetrenie z januára 2019 a nerešpektoval opakované výzvy na predloženie potrebných doplňujúcich nálezov, najmä elektromyografického vyšetrenia horných aj dolných končatín. Posudkoví lekári svoje závery posudzovania opierali aj o odborné vyšetrenie účastníka prizvanou odbornou lekárkou z odboru neurológia v roku 2018 (vtedy na dožiadanie Krajského súdu v Košiciach). Lekárka z odboru neurológie aj na základe objektívneho vyšetrenia zhodnotila zdravotný stav účastníka konania ako chronické bolesti chrbtice bez známok koreňového poškodenia s ľahkou poruchou statokinetiky chrbtice s negatívnym objektívnym neurologickým nálezom. Preto bol nález na chrbtici posúdený s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o soc. poistení.

Z posudkového hľadiska bolo ako posudkovo nezávažné hodnotené aj ľahké funkčné obmedzenie oboch ramenných kĺbov podľa kapitoly XV. oddiel G, položka 6, príloha č. 4 k citovanému zákonu s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 10-15%. Posudkovo málo významným postihnutím je aj v minulosti diagnostikovaná obojstranná epikondylitída (kapitola XV. oddiel G, položka 10, písm. b/ príloha č. 4 cit. zákona) s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 20-25%.

Z posudkového hľadiska sú nezávažné aj akroparestézie (tŕpnutie, zmenená citlivosť prstov rúk) - bez zistenej poruchy mikrocirkulácie prstov rúk, elektromyografické vyšetrenie periférnych nervov horných končatín bolo v čase diagnostikovania na Klinike pracovného lekárstva v norme a bez útlakového syndrómu. Takto dokumentovaný stav do začiatku roku 2019 odôvodňuje naďalej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.

3. Správny súd vo vzťahu k prvému výroku napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal prieskumu rozhodnutí, ktoré už boli predmetom súdneho prieskumu a o ktorých rozhodol Správny súd v Košiciach rozsudkom pod sp.zn. 3Sa/24/2017, ktorý bol preskúmaný rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Čo sa týka druhého výroku, ktorým zamietol žalobu o zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, správny súd mal z obsahu odborných lekárskych posudkov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, preukázané, že v nich boli náležite zohľadnené všetky žalobcom predložené lekárske nálezy s tým, že záver odborných lekárskych posudkov v nich nachádza dostatočný základ. Je výlučne v možnostiach žalobcu, aby absolvoval konkrétne lekárske vyšetrenia, ktorými by následne preukázal, že spĺňa zákonné podmienky na priznanie invalidného dôchodku.

Správne orgány preto vychádzali len z tých podkladov, ktoré predložil žalobca v predchádzajúcom administratívnom konaní, v ktorom sa posudzovala jeho prvá žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a do ukončenia administratívneho konania, ktoré je predmetom tohto súdneho konania, doložil len ambulantné neurologické vyšetrenie z januára 2019. Bolo jeho povinnosťou podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o soc. poistení) predložiť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca bol opakovane vyzývaný na predloženie listín potrebných na posúdenie jeho zdravotného stavu (výzva v decembri 2019, v januári 2020 a v marci 2020).

Sám žalobca však odmietol deklarovať nové odborné vyšetrenia (odpoveď žalobcu zo dňa 3.4.2020 na výzvu Sociálnej poisťovne zo dňa 23.3.2020, v ktorej uvádza, že odmieta deklarovať nové odborné nálezy). Vzhľadom k uvedenému na základe dostupných podkladov dospeli správne orgány k tomu, že u žalobcu ide o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20%. Pokiaľ ide o predloženie neurologický nález z januára 2019, tento je identický s predchádzajúcimi nálezmi z roku 2018 a z roku 2019.

4. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Kasačná sťažnosť bola rozsiahla, avšak ťažko zrozumiteľná a obsahovala veľké množstvo invektív a obvinení, ktoré žalobca smeroval voči správnemu súdu a správnym orgánom, ktoré vydali prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie, ako aj voči svojej ošetrujúcej lekárke (označuje ich za skorumpovaných, ohýbajúcich právo, páchajúcich zločiny, atď.). Konkrétne uvádzal, že sa krajský súd nevysporiadal s jeho žalobnými námietkami, nadŕžal a zvýhodňoval žalovanú, čím ohýbal právo. Podstatou sporu je nezákonný proces namietaný v žalobe, ktorý je vadou konania, ktorý vyvolal mučenie hladom, nečinnosť orgánu, sťažnosť, rozhodnutie o vylúčení a ďalšie vady konania. Nesprávne je uvedené, že o invalidný dôchodok požiadal 23.6.2019. Žalovaná začala konať bez riadneho doručenia predvolania prioritnou zásielkou a začala konanie v jeden deň s poukazom na § 191 ods. 1 zákona o soc. poistení.

Nedoručila mu rozhodnutie o vylúčení zamestnancov na jeho námietku zaujatosti. V tejto súvislosti viackrát v kasačnej sťažnosti žiadal, aby kasačný súd nariadil ustanoviť neskorumpovaného znalca na všetky doložené radikulopatie. Sám súd mal povinnosť rozhodnúť o námietke vylúčenia uvedenej v žalobe.

Správny súd sa rovnako ako správne orgány dopustil trestného činu mučenia hladom a zabránenia prístupu k potravinám a liekom ako žalovaná, pretože neprekazil trestný čin žalovanej. Zápisnica o ústnom pojednávaní a lekárska správa zo dňa 17.6.2020 bola spísaná v rozpore s § 177 a 185 ods. 1 veta prvá zákona o soc. poistení. Namietal, že odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia nie je vecne príslušný na spísanie žiadosti o invalidný

dôchodok. Zločinci z odboru lekárskej posudkovej činnosti úmyselne začali konanie bez doručenia žiadosti odboru dôchodkového poistenia a to za úrok. Preskúmavané rozhodnutie neobsahuje predpísané náležitosti, najmä mená zločincov z odboru lekárskej posudkovej činnosti a mená a priezviská účastníkov konania.

Rozhodnutie je založené na účelovom úmyselnom klamstve bez podkladov. Nie je zrejmé, prečo boli vyžiadané len lekárske nálezy odo dňa 9.2.2020, a nie už od apríla 2018. Absentuje hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa § 71 ods. 3 zákona o soc. poistení. Žalovaná ignorovala dôkazy a podklady, rozhodnutia a návrhy, vyjadrenia účastníkov konania podľa § 195 ods. 2 tohto

zákona. V preskúmavanom rozhodnutí nie sú hodnotené lekárska správa zo dňa 5.5.2016, ktorá bola predložená v predchádzajúcom aj v tomto konaní, výsledok vyšetrenia zo dňa 27.11.2017 a neurológia zo dňa 20.6.2012. Ďalej namietal, že jeho zdravotný stav vyšetrovali zamestnanci Sociálnej poisťovne, ktorí sú skorumpovaní úrokom už pri nástupe do zamestnania, čím sú priamo nabádaní a podnecovaní na diskrimináciu, aby vyrábali nepravdivé podklady na vydanie rozhodnutia. Ďalšie námietky smerovali voči skôr vydanému rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/24/2017 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/33/2018 zo dňa 25.9.2019, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu voči nemu. Namietal v tejto súvislosti aj predchádzajúce administratívne konanie, najmä čo sa týka dátumu spísania žiadosti o invalidný dôchodok, keď podľa neho žiadosť bola spísaná 25.1.2017. Ďalej namietal, že v odpovedi na výzvu I. dňa 20.12.2019 žalobca predložil dôkazy napriek tomu, že zločinec U..

G. (posudková lekárka ústredia, pozn. súdu) vykradla zdravotnú dokumentáciu. K výroku II. uviedol, že sa nejedná o res iudiacata, pretože v oboch prípadoch neboli doručené podklady na základe ktorých žalovaná rozhodla a novo uplatnený nárok sa zjavne opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase terajšieho ani pôvodného konania. Ďalej požadoval, aby kasačný súd ustálil rozhodovaciu prax vo veciach preskúmavania zákonnosti rozhodovania a posudkov Sociálnej poisťovne, nakoľko minimálne tri rozsudky krajského súdu a najvyššieho súdu sa rozhodujú v týchto veciach v prospech Sociálnej poisťovne. Navrhol, aby súd prerušil konanie, pretože sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a podal ústavného súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu podľa § 100 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku, eventuálne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná podľa § 100 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu na ďalšie konanie, eventuálne zrušiť všetky rozhodnutia a sťažnosti ako nulitné. 5. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 25.10.2022. Uviedla, že skutkové okolnosti týkajúceho sa rozsahu zdravotného poškodenia sťažovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

6. Podaním zo dňa 22.11.2022 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovanej ku kasačnej sťažnosti. Upriamil pozornosť na požiadavku rovnosti zbraní medzi účastníkmi správneho súdneho konania. Konštatoval, že „zjavne pre skorumpovaný Krajský súd Košice požiadavka rovnosti zbraní platí len pre žalovanú organizovanú zločineckú skupinu Sociálnej poisťovne, nie pre žalobcu, čím zjavne diskriminuje!

! !“. Zároveň podaním zo dňa 12.10.2022, ktoré žalobca osobne doručil správnemu súdu dňa 22.11.2022, doplnil kasačnú sťažnosť. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.6.2023, ďalej SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná bez nariadenia pojednávania (§155 SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými súd nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju je potrebné zamietnuť z týchto dôvodov:

8. Predmetom kasačného konania je rozsudok správneho súdu, ktorým v prvom výroku odmietol žalobu žalobcu, ktorá sa týkala preskúmanie rozhodnutí, ktoré už boli predmetom súdneho prieskumu a v druhom výroku zamietol žalobu o zrušenie rozhodnutí žalovanej, ktorými zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 23.6.2020. V kasačnej sťažnosti žalobca namietal predovšetkým právne posúdenie veci zo strany správneho súdu a správnych orgánov, ktoré kvalifikoval ako trestný čin či konanie v dôsledku korupcie, ďalej nesprávny procesný postup zo strany žalovanej najmä vo vzťahu k určeniu začiatku administratívneho konania a posúdeniu jeho námietky zaujatosti a taktiež odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 9.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.1.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 153 ods. 5 cit. zákona ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 153 ods. 8 cit. zákona posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej

poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Podľa § 196 ods. 6 cit. zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu

svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 10. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, teda že zdravotný stav žalobcu odôvodňuje priznanie invalidity, s touto sa kasačný súd nestotožnil.

Pre priznanie invalidného dôchodku je potrebné splniť tzv. medicínsku podmienku stanovenú v § 71 ods. 1 zákona o soc. poistení, teda poistenec musí mať pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. Je teda nevyhnutné posúdiť zdravotný stav žiadateľa. Toto posúdenie zdravotného stavu, zverené posudkovým lekárom, sa vykonáva vyhodnotením lekárskych nálezov a správ predložených účastníkom konania a spravidla aj posúdením jeho zdravotného stavu za jeho osobnej účasti. Okrem toho posudkový lekár môže posúdiť zdravotný stav poistenca aj v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializovanom

odbore. 11. V danom prípade z administratívneho spisu vyplýva, že pôvodne bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný v administratívnom konaní, ktoré začalo na základe jeho uplatnenia nároku na invalidný dôchodok v roku 2017 a ktoré bolo ukončené nepriznaním invalidného

dôchodku. Jeho zdravotný stav bol vtedy preskúmaný v odborných posudkoch o invalidite naposledy dňa 19.3.2018, keď tento posudok bol realizovaný v dôsledku dožiadania Krajského súdu v Košiciach v konaní pod sp.zn. 3Sa/24/2017. Zdravotný stav žalobcu bol vtedy posúdený za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou odboru neurológia a za prítomnosti

žalobcu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20%, pričom následný rozsudok krajského súdu zamietol žalobu žalobcu na zrušenie rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku z 11.8.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24.4.2017, s čím sa stotožnil aj kasačný súd, ktorý rozsudkom sp. zn. 9Sk/33/2018 z 25.9.2019 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu.

12. V novom konaní o nároku žalobcu na invalidný dôchodok, ktorý si uplatnil 27.11.2019, bol žalobca viackrát vyzvaný, aby predložil nové lekárske nálezy, aby bol jeho zdravotný stav posúdený komplexne. Ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.12.2019 a 31.1.2020, žalobca žiadne nové lekárske nálezy nepredložil, ale žiadal vylúčenie zamestnancov Sociálnej poisťovne, pričom ako podvodníčku označil posudkovú lekárku sociálneho poistenia, ktorá vydala odborné posudky o invalidite v predchádzajúcom konaní, ako aj odbornú referentku uvedenú v lekárskych správach v predchádzajúcom konaní. Vzhľadom na to riaditeľka odboru lekárskej posudkovej činnosti ústredia uznala ako opodstatnený dôvod na vylúčenie posudkových lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť pobočky Košice a na základe toho poverila posúdením zdravotného stavu žalobcu posudkových lekárov pobočiek

Prešov a Rožňava. Následne bol žalobca opätovne vyzvaný na predloženie aktuálnych lekárskych nálezov výzvou zo dňa 9.3.2020, na ktorú reagoval podaním, ktoré došlo ústrediu dňa 3.4.2020, v ktorom odmietol dokladovať nové odborné nálezy a nedostavil sa ani na ústne pojednávanie, na ktorom mal byť vyšetrený jeho zdravotný stav za jeho osobnej účasti , ktoré bolo stanovené na deň 17.6.2020. Za tohto skutkového stavu potom nezostávalo povereným posudkovým lekárom nič iné, než vychádzať z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Tieto podklady podrobne uviedli v odbornom lekárskom posudku zo dňa 17.6.2020, ako aj z 23.6.2020 pričom nebolo zistené, že by niektorá lekárska správa, ktorá by sa nachádzala v administratívnom spise, nebola vyhodnotená.

Podľa názoru kasačného súdu posudkoví lekári vo vyššie uvedenom posudku sa dostatočne zaoberali posúdením zdravotného stavu žalobcu, posudok je úplný, objektívny a presvedčivo odôvodňuje určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na 20% v súlade s § 71 a prílohou č. 4 zákona o soc. poistení, je bez vnútorných rozporov a bez rozporov s objektívnymi nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Uvedený posudok jednoznačne preukazuje, že žalobca nespĺňa podmienku invalidity pre priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 cit. zákona. Uvedené v plnom rozsahu platí aj pre odborný posudok o invalidite zo dňa 3.12.2020, vydaný v odvolacom konaní, ktorý taktiež vychádza zo všetkých žalobcom predložených lekárskych vyšetrení a rovnako ako prvostupňový odborný posudok, aj tento posudok riadne a vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotil všetky žalobcom zdokumentované zdravotné postihnutia a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré vo svojom posudku riadne vyhodnotil. Okrem ambulantného neurologického vyšetrenia z januára 2019, ktoré žalobca jediné predložil, vychádzali posudkoví lekári aj z osobného vyšetrenia žalobcu

prizvanou odbornou lekárkou z odboru neurológia v roku 2018, vtedy na dožiadanie Krajského súdu v Košiciach, keď táto lekárka na základe preštudovania všetkých odborných vyšetrení a na základe svojho objektívneho vyšetrenia zhodnotila stav žalobcu ako chronické bolesti chrbtice bez známok koreňového poškodenia s ľahkou poruchou statokinetiky chrbtice s negatívnym objektívnym neurologickým nálezom. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že žalovaná dospela k správnemu záveru, že u žalobcu nebola zistená medicínska podmienka na priznanie invalidity podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1 cit.

zákona. 13. Čo sa týka námietok súvisiacich s nesprávnym procesným postupom žalovanej v administratívnom konaní a to najmä čo sa týka dátumu žiadosti o invalidný dôchodok, ani v tomto smere kasačný súd nezistil vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť preskúmavaných

rozhodnutí. Z administratívneho spisu je nesporné, že žalobca si uplatnil nárok na invalidný dôchodok dňa 27.11.2019, pričom bol poučený, že samotná žiadosť o invalidný dôchodok bude spísaná až po predložení dokladov potrebných na spísanie žiadostí. O tom bol spísaný

záznam o uplatnení o nároku na invalidný dôchodok ako potvrdenie o dátume uplatnenia nároku naň, nakoľko žiadosť oň nebolo možné v tom čase spísať. K samotnému spísaniu žiadosti malo dôjsť na ústnom pojednávaní dňa 17.6.2020, na ktoré bol žalobca osobitným listom predvolaný, avšak na tento termín sa bez ospravedlnenia nedostavil. Dostavil sa až dňa 23.6.2020, kedy s ním bola spísaná žiadosť o invalidný dôchodok.

Teda dátum uvedený v lekárskej správe zo dňa 23.6.2020 je uvedený správne. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná sa nezaoberala jeho námietkou ohľadne vylúčenia zamestnancov žalovanej, kasačný súd uvádza, že jeho procesným návrhom zo dňa 31.1.2019 (čiastočne nezrozumiteľným a obsahujúcim množstvo obvinení a invektív) sa ústredie zaoberalo. Vzhľadom na to, že konanie o žiadosti o invalidný dôchodok patrí do pôsobnosti ústredia, vo veci konala riaditeľka odboru lekárskej posudkovej činnosti ústredia, ktorá v súlade s § 183 zákona o soc. poistení vydala opatrenie zo dňa 24.2.2020, ktoré bolo žalobcovi na základe jeho osobitnej žiadosti doručené, v ktorom vyhodnotila dôvod na vylúčenie posudkových lekárov pobočky Košice z konania za opodstatnený a posúdením zdravotného stavu žalobcu poverila posudkových lekárov z pobočiek Rožňava a Prešov.

O žalobcovej námietke bolo rozhodnuté individuálnym správnym aktom - opatrením, preto jeho námietka, že rozhodnuté nebolo, je plne nedôvodná. 14. Čo sa týka námietky, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, kasačný súd poukazuje na to, že táto námietka je nedostatočne odôvodnená, pretože žalobca nepoukazuje na konkrétne rozhodnutia kasačného súdu, s ktorými by bol napadnutý rozsudok správneho súdu v rozpore, resp. ktorých skutková situácia, priliehavá na situáciu žalobcu, by bola posúdená iným spôsobom, ako je posúdil správny súd.

Táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. 15. Nedôvodná je aj žalobcom na viacerých miestach v kasačnej sťažnosti vznesená námietka, že krajský súd sa nevysporiadal so žalobnými námietkami. Tu je potrebné uviesť, že správna žaloba (rovnako ako kasačná sťažnosť) bola formulovaná neprehľadne a napísaná nekoherentným až nezrozumiteľným spôsobom. Žalobca v kasačnej sťažnosti nepoukázal, ktoré konkrétne námietky správny súd nedostatočne vyhodnotil alebo nevyhodnotil vôbec; takýmto tvrdením nie je žalobcovo citovanie konkrétnych častí napadnutého rozsudku.

16. Na požiadavku žalobcu, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie k otázke jeho ďalších zdravotných postihnutí, kasačný súd neprihliadol, nakoľko toto na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie nie je potrebné, keďže kolízia odborných posudkov o invalidite s lekárskymi závermi odborných lekárov predloženými žalobcom zistená nebola. Kasačný súd nemá pochybnosti, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bol u žalobcu v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, ktorý moment je pre správny súd rozhodujúci (§ 135 ods. 1 SSP), zdokumentovaný cervikobrachiálny a cervikokraniálny syndróm, ktorý bol posúdený mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.

V čase rozhodovania správneho orgánu neboli žalobcom predložené dôkazy, ktoré by preukazovali také ďalšie zdravotné postihnutia, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali zvýšenie stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, hoci mal povinnosť podľa § 196 ods. 6 zákona o soc. poistení predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

17. V tejto súvislosti kasačný súd vyhodnocuje ako nedôvodnú námietku, že žalovaná nevyhodnotila všetky žalobcom predložené dôkazy v preskúmavanom rozhodnutí, konkrétne dôkaz z neurochirurgie zo dňa 5.5.2016, výsledok MR vyšetrenia zo dňa 27.11.2017 a neurológia zo dňa 20.6.2012. Čo sa týka v poradí prvého dôkazu, žalobca v rozpore s administratívnym spisom uvádza, že tento dôkaz pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia do administratívneho spisu doložil.

Opak je pravdou. V administratívnom spise sa tento dôkaz nenachádza a preto nie je možné vyčítať žalovanej, že na tento dôkaz v odborných lekárskych posudkoch neprihliadla. Čo sa týka ďalších dvoch dôkazov z 27.11.2017 a 20.6.2012, obe tieto lekárske vyšetrenia sa v spise nachádzajú a boli aj riadne posudkovými lekármi v oboch lekárskych posudkoch vyhodnotené. Žalobca tiež tvrdil, že nie je zrejmé, prečo boli od neho žiadané lekárske správy len odo dňa 9.2.2020, a nie od apríla 2018. Z I. výzvy pobočky Košice zo dňa 9.12.2019 však vyplýva, že pobočka Košice naopak od žalobcu žiadala kompletizáciu jeho zdravotnej dokumentácie už od apríla 2018. Tvrdenie žalobcu teda nie je pravdivé.

18. Aj námietka, že preskúmavané rozhodnutie neobsahuje predpísané náležitosti je nedôvodná, keď rozhodnutie žalovanej obsahuje náležitosti stanovené v § 209 zákona o soc. poistení, vrátane odtlačku úradnej pečiatky a podpisu s uvedením mena a priezviska funkcie oprávnenej osoby (generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne).

19. Žalobca tiež namieta, že žalovaná ignorovala dôkazy, podklady a rozhodnutia či návrhy a vyjadrenia účastníkov, teda priamo žalobcu, ktorý bol jediným účastníkom tohto konania. Uvedené sa nezakladá na pravde, pretože bola to práve žalovaná, ktorá vyzývala žalobcu na predloženie ďalších dôkazov o jeho zdravotnom stave, ktoré výzvy žalobca ignoroval a prihliadala taktiež aj na jeho vyjadrenia, napr. pokiaľ namietal zaujatosť posudkovej lekárky či odbornej referentky pobočky Košice. 20. Ďalšou námietkou bolo, že posudkoví lekári sú zaujatí a skorumpovaní a posudzujú diskriminujúco práve preto, že sú zamestnancami Sociálnej poisťovne, z ktorej majú benefity, napr. bezúročné pôžičky atď. Toto tvrdenie je v rozpore priamo so zákonnou úpravou zákona

o soc. poistení. Ust. § 153 cit. zákona uvádza, že lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, čo znamená, že sa jedná o lekárov v zamestnaneckom pomere buď k ústrediu alebo pobočke. Tvrdenie žalobcu, že závery posudkových lekárov sú neobjektívne už len z dôvodu štátnozamestnaneckého pomeru posudkových lekárov k orgánom verejnej správy je preto nesprávne a aj nelogické, nakoľko podľa tohto tvrdenia by každý jeden lekársky posudok musel byť považovaný za neobjektívny, nesprávny a vychádzajúci zo zaujatého posudzovania zdravotného stavu účastníkov a to len z dôvodu pomeru posudkového lekára k pobočke/ústrediu.

21. Sťažnostné námietky týkajúce sa rozhodnutí, ktoré boli preskúmavané v súdnom konaní Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 3Sa/24/2017 a následne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 9Sk/33/2018 kasačný súd nebude vyhodnocovať, pretože tieto sa netýkajú tu preskúmavaných rozhodnutí žalovanej.

22. Pokiaľ žalobca namietal, že dňa 20.12.2019 doplnil do konania odborné vyšetrenia ako odpoveď na I. výzvu prvostupňového správneho orgánu, a „zločinec“ U.. G. vykradla zdravotnú dokumentáciu, z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na základe tejto výzvy predložil správnemu orgánu len lekársku správu pobočky Košice vydanú U..

G. zo dňa 6.4.2017 (vydanú v predchádzajúcom administratívnom konaní o jeho prvotnej žiadosti o invalidný dôchodok), rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 7.12.2017 o znížení dávky v hmotnej núdzi, výzvu z uvedeného úradu zo dňa 6.11.2017 a jeho odpoveď na jeho výzvu, potvrdenie Sociálnej poisťovne týkajúce sa jeho prvej žiadosti o invalidný dôchodok, oznámenie z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 30.5.2019, prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní invalidného dôchodku zo dňa 24.4.2017, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a časť odborného posudku o invalidite bez uvedenia dátumu; teda žiaden dôkaz o jeho aktuálnom zdravotnom stave nepredložil. 23. Žalobca namieta taktiež prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým správny súd odmietol jeho žalobu vo veci preskúmania rozhodnutia žalovanej zo dňa 11.8.2017 a prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24.4.2017. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že v danom prípade sa jedná o res iudicata. Žalobca žiadal preskúmať

rozhodnutia, ktoré už boli predmetom súdneho prieskumu a o ktorých súdne konanie právoplatne skončilo zamietnutím jeho správnej žaloby. Proti tomuto právoplatnému rozsudku správneho súdu žalobca podal kasačnú sťažnosť ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorá bola kasačným súdom právoplatne zamietnutá. Pokiaľ teda v tu prejednávanej veci žalobca opätovne žiadal preskúmať tieto rozhodnutia, jedná sa o prekážku rozsúdenej veci v zmysle § 145 ods. 5 SSP.

V danom prípade bola zistená totožnosť osôb (účastníkov konania) a totožnosť predmetu konania. Totožnosť osôb v danej veci nie je sporná. Žalobca namietal totožnosť predmetu konania. V správnom súdnom konaní k totožnosti predmetu konania treba zaradiť totožné napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy.

V danom prípade je nesporné, že žalobca si v predchádzajúcich súdnych konaniach už uplatňoval súdny prieskum rozhodnutí, tak ako sú špecifikované vyššie. Zmena skutkového stavu v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože preskúmavané rozhodnutia sú právoplatné a nejedná o nové skutkové okolnosti, ak si v novej žalobe žalobca uplatňuje iné (pôvodne neuplatnené) žalobné body.

24. K požiadavke žalobcu, aby kasačný senát ustálil rozhodovaciu prax vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodovania a posudkov žalovanej, kasačný súd uvádza, že jeho úlohou v kasačnom konaní je posúdiť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu v konkrétnej právnej veci. Senát najvyššieho správneho súdu rozhodujúci v kasačnej veci nemá právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov najvyššieho správneho súdu alebo správnych súdov. Napokon nebolo ani zrejmé, ktoré rozsudky najvyššieho správneho súdu sú vo vzájomnom rozpore a v ktorých riešených otázkach.

25. Napokon kasačný súd ako nedôvodnú zamietol návrhy žalobcu na prerušenie kasačného konania a postúpenie veci na konanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky v zmysle § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, resp. na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ v zmysle § 100 ods. 1 písm. c/ SSP.

V oboch prípadoch žalobca neformuloval žiadnu konkrétnu otázku podstatnú pre rozhodnutie. Neuviedol, ktorý právny predpis v ktorej konkrétnej časti je v rozpore s konkrétnym článkom Ústavy SR a v čom vidí neústavnosť tohto ustanovenia. Taktiež neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie úniového práva je potrebné v danom prípade aplikovať a prečo je potrebné o výklad tohto ustanovenia požiadať Súdny dvor EÚ.

Za týchto okolností dospel kasačný súd k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred ústavným súdom ani pred Súdnym dvorom EÚ, pričom s ohľadom na § 100 ods. 1 písm. b/, c/ SSP (obligatórne prerušenie správneho súdneho konania pri splnení zákonných podmienok) sám potrebu predloženia veci ústavnému súdu ani predloženia prejudiciálnej otázky nevzhliadol.

26. Kasačný súd konštatuje, že nezistil zo strany správneho súdu žiadne porušenie procesných práv žalobcu, nezistil taktiež nesprávne právne posúdenie veci z jeho strany ani iné pochybenie, ktoré by spôsobovali nezákonnosť rozsudku. Fakt, že správny súd mal oproti žalobcovi iný právny názor na prejednávané otázky, ktorý je podľa kasačného súdu správny, nemožno považovať za pochybenie. Naopak zo žalobcových tvrdení, ktoré obsahujú vskutku nemiestne množstvo rozličných obvinení zo zaujatosti a negatívnych až dehonestujúcich výrazov vo vzťahu k osobám rozhodujúcim vo veci, či pred súdom alebo v administratívnom konaní, nebolo možné ani jedno vyhodnotiť ako dôvodné. Doplnením kasačnej sťažnosti, ktoré žalobca osobne doručil správnemu súdu 22.11.2022, sa kasačný súd nezaoberal, pretože doplnenie došlo po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 443 ods. 1 SSP), avšak sám nezistil žiaden dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu (§ 453 ods.1, prvá veta časť za bodkočiarkou SSP).

27. Kasačný súd ďalej k obsahu žalobcových podaní poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „v zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa Článku 35 ods. 3 Dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Žehák V. Česká republika, N.o. 67208/01, rozhodnutie z 18.5.2004). Kasačný súd konštatuje, že je potrebné trvať na dodržiavaní princípu zachovania úcty práva iných, ktorý má byť rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako aj verbálnych prejavoch.

Vyjadrenia žalobcu pred správnym súdom i kasačná sťažnosť žalobcu obsahujú hrubo urážlivé a dehonestujúce výroky na adresu konajúceho súdu a správnych orgánov a konštatujú ich zaujatosť pri rozhodovaní, spáchanie rozličných trestných činov a ich nemorálnosť. Podania žalobcu tak v týchto častiach vyššie uvedené kritéria nespĺňajú, čo je potrebné osobitne žalobcovi vytknúť.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky žalobcu proti napadnutému rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť a sám takýto dôvod nezistil. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

29. O náhrade trov kasačného konania bolo vo vzťahu k žalovanej rozhodnuté podľa § 168 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že hoci žalovaná mala v konaní úspech, súd jej náhradu nepriznal, lebo neboli splnené podmienky uvedeného ustanovenia. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

30. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/198/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik