7Ssk/198/2022

1. Krajský súd v Košiciach ako správny súd odmietol žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.8.2017 a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.4.2017. Žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.1.2021 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 21.7.2020 zamietol. 2. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.1.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie), ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 21.7.2020, ktorým bola podľa § 70 až 71 zákona o soc. poistení zamietnutá žalobcova žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 23.6.2020. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí konštatovala, že žalobca prvý krát požiadal o invalidný dôchodok v apríli 2017, pričom mu nebol priznaný invalidný dôchodok.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice opakovane vyzývala účastníka konania v decembri 2019 a januári 2020, aby doručil na posúdenie zdravotného stavu neurologické vyšetrenia od februára 2019 a aktuálne elektromyografické vyšetrenia horných a dolných končatín.

V rámci odvolacieho konania sa posudkový lekár stotožnil s výsledkom posúdenia posudkových lekárov, potom čo preštudoval celý posudkový spis a predložené odborné neurologické vyšetrenie U.. U. Z., N.. z januára 2019. Konštatoval, že od ukončenia sporu na krajskom súde v roku 2019 predložil účastník len ambulantné neurologické vyšetrenie z januára 2019 a nerešpektoval opakované výzvy na predloženie potrebných doplňujúcich nálezov, najmä elektromyografického vyšetrenia horných aj dolných končatín. Posudkoví lekári svoje závery posudzovania opierali aj o odborné vyšetrenie účastníka prizvanou odbornou lekárkou z odboru neurológia v roku 2018 (vtedy na dožiadanie Krajského súdu v Košiciach). Lekárka z odboru neurológie aj na základe objektívneho vyšetrenia zhodnotila zdravotný stav účastníka konania ako chronické bolesti chrbtice bez známok koreňového poškodenia s ľahkou poruchou statokinetiky chrbtice s negatívnym objektívnym neurologickým nálezom. Preto bol nález na chrbtici posúdený s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o soc. poistení.

Z posudkového hľadiska sú nezávažné aj akroparestézie (tŕpnutie, zmenená citlivosť prstov rúk) - bez zistenej poruchy mikrocirkulácie prstov rúk, elektromyografické vyšetrenie periférnych nervov horných končatín bolo v čase diagnostikovania na Klinike pracovného lekárstva v norme a bez útlakového syndrómu. Takto dokumentovaný stav do začiatku roku 2019 odôvodňuje naďalej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.

Správne orgány preto vychádzali len z tých podkladov, ktoré predložil žalobca v predchádzajúcom administratívnom konaní, v ktorom sa posudzovala jeho prvá žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a do ukončenia administratívneho konania, ktoré je predmetom tohto súdneho konania, doložil len ambulantné neurologické vyšetrenie z januára 2019. Bolo jeho povinnosťou podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o soc. poistení) predložiť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca bol opakovane vyzývaný na predloženie listín potrebných na posúdenie jeho zdravotného stavu (výzva v decembri 2019, v januári 2020 a v marci 2020).

4. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Kasačná sťažnosť bola rozsiahla, avšak ťažko zrozumiteľná a obsahovala veľké množstvo invektív a obvinení, ktoré žalobca smeroval voči správnemu súdu a správnym orgánom, ktoré vydali prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie, ako aj voči svojej ošetrujúcej lekárke (označuje ich za skorumpovaných, ohýbajúcich právo, páchajúcich zločiny, atď.). Konkrétne uvádzal, že sa krajský súd nevysporiadal s jeho žalobnými námietkami, nadŕžal a zvýhodňoval žalovanú, čím ohýbal právo. Podstatou sporu je nezákonný proces namietaný v žalobe, ktorý je vadou konania, ktorý vyvolal mučenie hladom, nečinnosť orgánu, sťažnosť, rozhodnutie o vylúčení a ďalšie vady konania. Nesprávne je uvedené, že o invalidný dôchodok požiadal 23.6.2019. Žalovaná začala konať bez riadneho doručenia predvolania prioritnou zásielkou a začala konanie v jeden deň s poukazom na § 191 ods. 1 zákona o soc. poistení.

Správny súd sa rovnako ako správne orgány dopustil trestného činu mučenia hladom a zabránenia prístupu k potravinám a liekom ako žalovaná, pretože neprekazil trestný čin žalovanej. Zápisnica o ústnom pojednávaní a lekárska správa zo dňa 17.6.2020 bola spísaná v rozpore s § 177 a 185 ods. 1 veta prvá zákona o soc. poistení. Namietal, že odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia nie je vecne príslušný na spísanie žiadosti o invalidný

Rozhodnutie je založené na účelovom úmyselnom klamstve bez podkladov. Nie je zrejmé, prečo boli vyžiadané len lekárske nálezy odo dňa 9.2.2020, a nie už od apríla 2018. Absentuje hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa § 71 ods. 3 zákona o soc. poistení. Žalovaná ignorovala dôkazy a podklady, rozhodnutia a návrhy, vyjadrenia účastníkov konania podľa § 195 ods. 2 tohto

G. (posudková lekárka ústredia, pozn. súdu) vykradla zdravotnú dokumentáciu. K výroku II. uviedol, že sa nejedná o res iudiacata, pretože v oboch prípadoch neboli doručené podklady na základe ktorých žalovaná rozhodla a novo uplatnený nárok sa zjavne opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase terajšieho ani pôvodného konania. Ďalej požadoval, aby kasačný súd ustálil rozhodovaciu prax vo veciach preskúmavania zákonnosti rozhodovania a posudkov Sociálnej poisťovne, nakoľko minimálne tri rozsudky krajského súdu a najvyššieho súdu sa rozhodujú v týchto veciach v prospech Sociálnej poisťovne. Navrhol, aby súd prerušil konanie, pretože sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a podal ústavného súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu podľa § 100 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku, eventuálne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná podľa § 100 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

6. Podaním zo dňa 22.11.2022 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovanej ku kasačnej sťažnosti. Upriamil pozornosť na požiadavku rovnosti zbraní medzi účastníkmi správneho súdneho konania. Konštatoval, že „zjavne pre skorumpovaný Krajský súd Košice požiadavka rovnosti zbraní platí len pre žalovanú organizovanú zločineckú skupinu Sociálnej poisťovne, nie pre žalobcu, čím zjavne diskriminuje!

8. Predmetom kasačného konania je rozsudok správneho súdu, ktorým v prvom výroku odmietol žalobu žalobcu, ktorá sa týkala preskúmanie rozhodnutí, ktoré už boli predmetom súdneho prieskumu a v druhom výroku zamietol žalobu o zrušenie rozhodnutí žalovanej, ktorými zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 23.6.2020. V kasačnej sťažnosti žalobca namietal predovšetkým právne posúdenie veci zo strany správneho súdu a správnych orgánov, ktoré kvalifikoval ako trestný čin či konanie v dôsledku korupcie, ďalej nesprávny procesný postup zo strany žalovanej najmä vo vzťahu k určeniu začiatku administratívneho konania a posúdeniu jeho námietky zaujatosti a taktiež odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 9.

poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Podľa § 196 ods. 6 cit. zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu

Pre priznanie invalidného dôchodku je potrebné splniť tzv. medicínsku podmienku stanovenú v § 71 ods. 1 zákona o soc. poistení, teda poistenec musí mať pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou

odbore. 11. V danom prípade z administratívneho spisu vyplýva, že pôvodne bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný v administratívnom konaní, ktoré začalo na základe jeho uplatnenia nároku na invalidný dôchodok v roku 2017 a ktoré bolo ukončené nepriznaním invalidného

žalobcu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20%, pričom následný rozsudok krajského súdu zamietol žalobu žalobcu na zrušenie rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku z 11.8.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24.4.2017, s čím sa stotožnil aj kasačný súd, ktorý rozsudkom sp. zn. 9Sk/33/2018 z 25.9.2019 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu.

Prešov a Rožňava. Následne bol žalobca opätovne vyzvaný na predloženie aktuálnych lekárskych nálezov výzvou zo dňa 9.3.2020, na ktorú reagoval podaním, ktoré došlo ústrediu dňa 3.4.2020, v ktorom odmietol dokladovať nové odborné nálezy a nedostavil sa ani na ústne pojednávanie, na ktorom mal byť vyšetrený jeho zdravotný stav za jeho osobnej účasti , ktoré bolo stanovené na deň 17.6.2020. Za tohto skutkového stavu potom nezostávalo povereným posudkovým lekárom nič iné, než vychádzať z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Tieto podklady podrobne uviedli v odbornom lekárskom posudku zo dňa 17.6.2020, ako aj z 23.6.2020 pričom nebolo zistené, že by niektorá lekárska správa, ktorá by sa nachádzala v administratívnom spise, nebola vyhodnotená.

prizvanou odbornou lekárkou z odboru neurológia v roku 2018, vtedy na dožiadanie Krajského súdu v Košiciach, keď táto lekárka na základe preštudovania všetkých odborných vyšetrení a na základe svojho objektívneho vyšetrenia zhodnotila stav žalobcu ako chronické bolesti chrbtice bez známok koreňového poškodenia s ľahkou poruchou statokinetiky chrbtice s negatívnym objektívnym neurologickým nálezom. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že žalovaná dospela k správnemu záveru, že u žalobcu nebola zistená medicínska podmienka na priznanie invalidity podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1 cit.

rozhodnutí. Z administratívneho spisu je nesporné, že žalobca si uplatnil nárok na invalidný dôchodok dňa 27.11.2019, pričom bol poučený, že samotná žiadosť o invalidný dôchodok bude spísaná až po predložení dokladov potrebných na spísanie žiadostí. O tom bol spísaný

Teda dátum uvedený v lekárskej správe zo dňa 23.6.2020 je uvedený správne. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná sa nezaoberala jeho námietkou ohľadne vylúčenia zamestnancov žalovanej, kasačný súd uvádza, že jeho procesným návrhom zo dňa 31.1.2019 (čiastočne nezrozumiteľným a obsahujúcim množstvo obvinení a invektív) sa ústredie zaoberalo. Vzhľadom na to, že konanie o žiadosti o invalidný dôchodok patrí do pôsobnosti ústredia, vo veci konala riaditeľka odboru lekárskej posudkovej činnosti ústredia, ktorá v súlade s § 183 zákona o soc. poistení vydala opatrenie zo dňa 24.2.2020, ktoré bolo žalobcovi na základe jeho osobitnej žiadosti doručené, v ktorom vyhodnotila dôvod na vylúčenie posudkových lekárov pobočky Košice z konania za opodstatnený a posúdením zdravotného stavu žalobcu poverila posudkových lekárov z pobočiek Rožňava a Prešov.

Táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. 15. Nedôvodná je aj žalobcom na viacerých miestach v kasačnej sťažnosti vznesená námietka, že krajský súd sa nevysporiadal so žalobnými námietkami. Tu je potrebné uviesť, že správna žaloba (rovnako ako kasačná sťažnosť) bola formulovaná neprehľadne a napísaná nekoherentným až nezrozumiteľným spôsobom. Žalobca v kasačnej sťažnosti nepoukázal, ktoré konkrétne námietky správny súd nedostatočne vyhodnotil alebo nevyhodnotil vôbec; takýmto tvrdením nie je žalobcovo citovanie konkrétnych častí napadnutého rozsudku.

V čase rozhodovania správneho orgánu neboli žalobcom predložené dôkazy, ktoré by preukazovali také ďalšie zdravotné postihnutia, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali zvýšenie stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, hoci mal povinnosť podľa § 196 ods. 6 zákona o soc. poistení predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Opak je pravdou. V administratívnom spise sa tento dôkaz nenachádza a preto nie je možné vyčítať žalovanej, že na tento dôkaz v odborných lekárskych posudkoch neprihliadla. Čo sa týka ďalších dvoch dôkazov z 27.11.2017 a 20.6.2012, obe tieto lekárske vyšetrenia sa v spise nachádzajú a boli aj riadne posudkovými lekármi v oboch lekárskych posudkoch vyhodnotené. Žalobca tiež tvrdil, že nie je zrejmé, prečo boli od neho žiadané lekárske správy len odo dňa 9.2.2020, a nie od apríla 2018. Z I. výzvy pobočky Košice zo dňa 9.12.2019 však vyplýva, že pobočka Košice naopak od žalobcu žiadala kompletizáciu jeho zdravotnej dokumentácie už od apríla 2018. Tvrdenie žalobcu teda nie je pravdivé.

19. Žalobca tiež namieta, že žalovaná ignorovala dôkazy, podklady a rozhodnutia či návrhy a vyjadrenia účastníkov, teda priamo žalobcu, ktorý bol jediným účastníkom tohto konania. Uvedené sa nezakladá na pravde, pretože bola to práve žalovaná, ktorá vyzývala žalobcu na predloženie ďalších dôkazov o jeho zdravotnom stave, ktoré výzvy žalobca ignoroval a prihliadala taktiež aj na jeho vyjadrenia, napr. pokiaľ namietal zaujatosť posudkovej lekárky či odbornej referentky pobočky Košice. 20. Ďalšou námietkou bolo, že posudkoví lekári sú zaujatí a skorumpovaní a posudzujú diskriminujúco práve preto, že sú zamestnancami Sociálnej poisťovne, z ktorej majú benefity, napr. bezúročné pôžičky atď. Toto tvrdenie je v rozpore priamo so zákonnou úpravou zákona

21. Sťažnostné námietky týkajúce sa rozhodnutí, ktoré boli preskúmavané v súdnom konaní Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 3Sa/24/2017 a následne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 9Sk/33/2018 kasačný súd nebude vyhodnocovať, pretože tieto sa netýkajú tu preskúmavaných rozhodnutí žalovanej.

G. zo dňa 6.4.2017 (vydanú v predchádzajúcom administratívnom konaní o jeho prvotnej žiadosti o invalidný dôchodok), rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 7.12.2017 o znížení dávky v hmotnej núdzi, výzvu z uvedeného úradu zo dňa 6.11.2017 a jeho odpoveď na jeho výzvu, potvrdenie Sociálnej poisťovne týkajúce sa jeho prvej žiadosti o invalidný dôchodok, oznámenie z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 30.5.2019, prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní invalidného dôchodku zo dňa 24.4.2017, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a časť odborného posudku o invalidite bez uvedenia dátumu; teda žiaden dôkaz o jeho aktuálnom zdravotnom stave nepredložil. 23. Žalobca namieta taktiež prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým správny súd odmietol jeho žalobu vo veci preskúmania rozhodnutia žalovanej zo dňa 11.8.2017 a prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24.4.2017. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že v danom prípade sa jedná o res iudicata. Žalobca žiadal preskúmať

V danom prípade bola zistená totožnosť osôb (účastníkov konania) a totožnosť predmetu konania. Totožnosť osôb v danej veci nie je sporná. Žalobca namietal totožnosť predmetu konania. V správnom súdnom konaní k totožnosti predmetu konania treba zaradiť totožné napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy.

24. K požiadavke žalobcu, aby kasačný senát ustálil rozhodovaciu prax vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodovania a posudkov žalovanej, kasačný súd uvádza, že jeho úlohou v kasačnom konaní je posúdiť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu v konkrétnej právnej veci. Senát najvyššieho správneho súdu rozhodujúci v kasačnej veci nemá právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov najvyššieho správneho súdu alebo správnych súdov. Napokon nebolo ani zrejmé, ktoré rozsudky najvyššieho správneho súdu sú vo vzájomnom rozpore a v ktorých riešených otázkach.

V oboch prípadoch žalobca neformuloval žiadnu konkrétnu otázku podstatnú pre rozhodnutie. Neuviedol, ktorý právny predpis v ktorej konkrétnej časti je v rozpore s konkrétnym článkom Ústavy SR a v čom vidí neústavnosť tohto ustanovenia. Taktiež neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie úniového práva je potrebné v danom prípade aplikovať a prečo je potrebné o výklad tohto ustanovenia požiadať Súdny dvor EÚ.

26. Kasačný súd konštatuje, že nezistil zo strany správneho súdu žiadne porušenie procesných práv žalobcu, nezistil taktiež nesprávne právne posúdenie veci z jeho strany ani iné pochybenie, ktoré by spôsobovali nezákonnosť rozsudku. Fakt, že správny súd mal oproti žalobcovi iný právny názor na prejednávané otázky, ktorý je podľa kasačného súdu správny, nemožno považovať za pochybenie. Naopak zo žalobcových tvrdení, ktoré obsahujú vskutku nemiestne množstvo rozličných obvinení zo zaujatosti a negatívnych až dehonestujúcich výrazov vo vzťahu k osobám rozhodujúcim vo veci, či pred súdom alebo v administratívnom konaní, nebolo možné ani jedno vyhodnotiť ako dôvodné. Doplnením kasačnej sťažnosti, ktoré žalobca osobne doručil správnemu súdu 22.11.2022, sa kasačný súd nezaoberal, pretože doplnenie došlo po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 443 ods. 1 SSP), avšak sám nezistil žiaden dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu (§ 453 ods.1, prvá veta časť za bodkočiarkou SSP).

Vyjadrenia žalobcu pred správnym súdom i kasačná sťažnosť žalobcu obsahujú hrubo urážlivé a dehonestujúce výroky na adresu konajúceho súdu a správnych orgánov a konštatujú ich zaujatosť pri rozhodovaní, spáchanie rozličných trestných činov a ich nemorálnosť. Podania žalobcu tak v týchto častiach vyššie uvedené kritéria nespĺňajú, čo je potrebné osobitne žalobcovi vytknúť.

29. O náhrade trov kasačného konania bolo vo vzťahu k žalovanej rozhodnuté podľa § 168 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že hoci žalovaná mala v konaní úspech, súd jej náhradu nepriznal, lebo neboli splnené podmienky uvedeného ustanovenia. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 20. decembra 2023