7Ssk/200/2022

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 8 S 13/2020-40 z 25. augusta 2022 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. ZS 804/00005/2018/R z 29. novembra 2019 ako aj rozhodnutie pobočky žalovaného č. ZS 804/00005/2018 z 6. novembra 2018 a vec vrátil tomuto prvostupňovému orgánu na ďalšie

2. Správny súd mal z administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že prvostupňový správny orgán pôvodne uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000 Eur za porušenie cit. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Porušenie bolo zistené dňa 21. augusta 2018 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti nebohej F. L., nar. XXXX (ďalej len „pacientka“). Porušenie spočívalo v tom, že žalobca neposkytol pacientke počas jej hospitalizácie v období od 21. septembra 2017 do 22. septembra 2017 na Jednotke intenzívnej starostlivosti (ďalej aj „JIS“) Interného oddelenia žalobcu v dostatočnom rozsahu, správne a včas intenzivistickú zdravotnú starostlivosť.

Po tejto liečbe došlo k spomaleniu frekvencie komôr na 130/min., neskôr na 106/min., na kontrolnom EKG bola prítomná AFi. O iniciálne suponovanej diagnóze bronchopneumonického syndrómu nebola klinikmi v rámci dif. dg. zdokumentovaná žiadna diagnostická úvaha, zhodnotenie realizovanej RTG snímky zdokumentované nebolo (popis až v správe o úmrtí), chýba úvaha o ATB liečbe (vyššia hodnota CRP, Leu). V ďalšom priebehu došlo u pacientky počas defekácie k náhlemu zhoršeniu dýchavice s poklesom TK na nemerateľné hodnoty.

realizoval. Pri EKV bol pri druhom pokuse elektrickým výbojom 200 J nastolený SR, krátko na to však došlo k vzniku apnoe, pacientka bola zaintubovaná, napojená na UPV (umelá pľúcna ventilácia, pozn. kasačného súdu), resuscitovaná. Napriek vasopresorickej podpore bola hemodynamicky instabilná, podpisovaný bol junkčný rytmus.

postup. Napriek závažnej acidóze s pH 6,9 bol dňa 21.09.2017 o 18.30 hod. podaných len 40 ml bikarbonátu. Kontrolné vyšetrenia ABR a ani žiadne iné kontrolné odbery u anurickej pacientky v šokovom stave, na UPV ordinované ani realizované nasledujúcich 12 hodín neboli, nebola vyžiadaná ani konzultácia lekára OAIM (oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, pozn. kasačného súdu), ktorý bol konzultovaný až dňa 22. septembra 2017 v ranných hodinách, chýbajú aj záznamy službukonajúceho lekára. Na základe čoho bola sledovaná efektivita zvoleného režimu UPV? V zdravotnom zázname pre JIS pracoviská nie je žiaden záznam o spôsobe ventilácie, saturácie neboli pravidelne zaznamenávané, nebola zdokumentovaná bilancia tekutín, z neprehľadnej dokumentácie nie je možné presne určiť množstvo parenterálne podaných roztokov. U anurickej pacientky nebola forsírovaná diuréza. Vasopresorická podpora bola fortifikovaná až na odporúčanie lekára OAIM dňa 22. septembra 2017 v ranných hodinách, kedy boli ordinované aj kontrolné odbery svedčiace pre závažné multiorgánové zlyhanie s metabolickým rozvratom. Pre absolútny nedostatok lôžok na OAIM preklad nebol možný.

správny. Z internistického hľadiska je však vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky nutné skonštatovať, že celkový manažment diagnostiky a liečby na JIS interného oddelenia účastníka konania tak nebol správny. 4. Na posudzovaní zdravotnej starostlivosti sa v rámci výkonu dohľadu podieľali ako prizvané osoby podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. tri konzultantky. Prvostupňový orgán verejnej správy požiadal konzultantku R.. L.. P. B., U.., odborníčku v medicínskom odbore vnútorné lekárstvo o zodpovedanie otázky, či bol postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke štandardný a správny. V odbornom stanovisku zo dňa 27. decembra 2017 okrem iného uviedla, že elektrická kardioverzia, ktorej indikáciu, na inom mieste svojho posudku hodnotí ako nejasnú, bola realizovaná za asistencie lekára OAIM. Taktiež objasňuje, že režim UPV bol upravovaný a menený lekárom OAIM, pričom jej nebolo jasné, na základe čoho sa tak dialo. V odôvodnení posudku uvádza, že napriek anúrii nebola forsírovná diuréza a tiež vyvracia argument lekára OAIM, že pacientka z dôvodu, že je hemodynamicky nestabilná, nemôže byť preložená na ARO.

Na žiadosť prvostupňového orgánu verejnej správy o doplnenie odborného stanoviska, v rámci ktorého mala okrem iného dať odpoveď na otázku, či intenzivistická liečba na JIS interného oddelenia bola za vzniknutej situácie poskytovaná v dostatočnom rozsahu, táto vo svojom doplnení zo dňa 15. marca 2018 konštatovala, že vzhľadom na to, o akú pacientku po medicínskej stránke išlo, postup a rozsah terapie hodnotí ako adekvátny, ako aj to, že u pacientky z pohľadu reálnych medicínskych možností obstojí argument lekára OAIM, že pacientka z dôvodu, že je hemodynamicky nestabilná, nemôže byť preložená na ARO. Na otázku ohľadne režimu napojenia pacientky na UPV, ako aj parametrov, na základe ktorých bol tento režim upravovaný poukázala na vyšetrenia krvných plynov dňa 21. septembra 2017 o 13.27 hod. a 15.59 hod. a dňa 22. septembra 2017 o 9.30 hod. a 11.22 hod., ktoré vyplývajú zo zdravotnej dokumentácie, uviedla, že išlo o kapiláru, pričom na rozdiel od predchádzajúcej konzultantka nenamietala, že by išlo o chybný postup.

OAIM vo všetkých intervenciách, ktoré následne vymenúva. V porovnaní s prvou konzultantkou tiež nespochybňuje indikáciu elektrickej kardioverzie, ktorá bol realizovaná v spolupráci s anesteziológom a taktiež nehodnotí, ako nesprávny postup v prípade kapilárnej

2018. Proti protokolu podal žalobca námietky. Prvostupňový orgán námietky preskúmal, v spolupráci s prizvanou odborníčkou v medicínskom odbore vnútorné lekárstvo, ktoré však neakceptoval. O prerokovaní námietok bola vyhotovená zápisnica. Žalobcovi bolo 28. septembra 2018 doručené upovedomenie o začatí správneho konania, ku ktorému sa aj vyjadril. Podkladom rozhodnutia bolo taktiež oznámenie žalobcu o prijatých nápravných opatreniach k

i. Od začiatku hospitalizácie nebol zadefinovaný žiadny diferenciálne diagnostický plán, ktorý nebol stanovený ani pri náhle vzniknutom šokovom stave pacientky a klinikmi suponovanej pľúcnej embólií. ii. V súvislosti so suponovanou pľúcnou embóliou nebola správne a včas začatá adekvátna

Chýba lekárom definovaný diagnostický a liečebný algorytmus v danom smere zohľadňujúci ensmnézu (pacientka bez adekvátnej antikoagulačnej prípravy), klinický stav pacientky (suponovaná pľúcna embólia) a kontrolný EKG nález (spomalenie SF).

v. Pri nemerateľných hodnotách TK nebola adekvátne upravovaná vazopresorická podpora, ktorá bola fortifikovaná až lekárom OAIM dňa 22.09.2017 v ranných hodinách. vi. Monitoring klinického nálezu (takmer 12 hodín žiadny záznam lekára v zdravotnej dokumentácii) životných funkcií a laboratórnych nálezov nebol vzhľadom na závažnosť stavu pacientky dostatočný (chýbajú údaje o hodnotách saturácií, TK, ABR, bilancia tekutín). Žalovaný reagoval na námietky žalobcu vyplývajúce z rozkladu a uviedol, že sa s týmito sčasti stotožňuje a to vo vzťahu k vyjadreniu, že ATB liečba (antibiotikami, pozn. kasačného súdu) nebola indikovaná, nakoľko bola pacientka preliečená potencovaným penicilínom pred prijatím, vstupná hodnota neutrofilov bola negatívna, vstupné CRP 34,5 s poklesom pri kontrole CRP. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalovaný uviedol, že štandardné indikovanie ATB terapie u pacientov s UPV z minulosti sa v súčasnosti nedáva paušálne, ale sa riadi klinickým obrazom. V uvedenom prípade hodnoty zápalových markerov v kontrolných odberoch vykazovali ústup pozitivity. Vo vzťahu k neadekvátne korigovanej acídóze žalovaný konštatoval, že u pacientky bola opakovane vykonávaná korekcia metabolickej acidózy, ale

Na základe uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že údaj o nedostatočnom monitorovaní a kontrolách ABR je obsiahnutý v iných bodoch výroku, žalovaný vyňal piaty bod výroku prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalovaný sa taktiež stotožnil s vyjadrením účastníka konania vo vzťahu diuretickej liečbe a konštatoval, že diuretická liečba zostala bez efektu, nakoľko nebol zabezpečený dostatočný perfúzny tlak krvi potrebný na perfúziu obličiek.

Ide teda o odborné posudky z dvoch medicínskych odborov (vnútorné lekárstvo, anestéziológia a intenzívna medicína), ktoré hodnotia každý inú medicínsku špecializačnú oblasť. Odborná konzultantka z medicínskeho odboru vnútorné lekárstvo sa vyjadrovala len k zdravotnej starostlivosti poskytnutej zo strany internistov a nehodnotila zdravotnú starostlivosť, ktorá bola pacientke poskytnutá účastníkom konania zo strany OAIM. Závery odborných stanovísk odborných konzultantiek z medicínskeho odboru anestéziológia a intenzívna medicína prvostupňový správny orgán plne

Taktiež namietal aj nezdôvodnenie výšky pokuty zo strany žalovaného správneho orgánu a ustanovenie a činnosť poradnej komisie. 10. Správny súd konštatoval, že prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uvádza internistickú zdravotnú starostlivosť ako tú, ktorú bolo potrebné riešiť, avšak v protokole aj vo výroku rozhodnutia definuje nedostatky v poskytovaní intenzivistickej zdravotnej

Správny súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že konzultantka v odbore vnútorné lekárstvo vo svojom odbornom posudku hodnotila postup žalobcu aj z pohľadu anestéziológie a intenzívnej medicíny a to aj pri takých medicínskych otázkach, ktoré neboli žalovaným akceptované a ku ktorým nezaujali konzultantky so špecializáciou na anestéziológiu a intenzívnu medicínu kritický postoj. Prvostupňový orgán verejnej správy tak odmietol akceptovať posudky odborníčok v odbore anestéziológia a intenzívna medicína z dôvodu, že tieto nedávajú odpovede na konkrétne otázky, zatiaľ čo žalovaný sa ich argumentáciou zaoberal.

12. Na záver správny súd žalovanému vytkol nedostatočné vymedzenie výroku. Chýba v ňom najmä čas, kedy ku skutku došlo, teda v akom období bola pacientke poskytovaná zdravotná starostlivosť, ako aj špecifikácia miesta, kde sa táto starostlivosť poskytovala.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku správneho súdu

14. V dôvodoch kasačnej sťažnosti konkrétne uviedol, že preskúmaním odborných stanovísk dvoch konzultantiek z odboru anestéziológia a intenzívna medicína zistil, že v posudkoch sa vyjadrovali aj ku skutočnostiam, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti odborníka v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo, teda mimo svojej špecializácie posudzovali aj internistickú zdravotnú starostlivosť. K tejto skutočnosti sa vyjadril žalovaný aj v druhostupňovom rozhodnutí, v ktorom jednoznačne uviedol, že sa jedná o odborné posudky z dvoch medicínskych odborov, ktoré hodnotia každý inú medicínsku špecializačnú oblasť. Nikde pritom nebolo konštatované, že pacientke bola na Jednotke intenzívnej starostlivosti interného oddelenia žalobcu nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia a intenzívna medicína. Žalobca takisto nevzniesol námietky, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný považuje zdravotnú starostlivosť poskytnutú pacientke v odbore anestéziológia a intenzívna medicína za nesprávne poskytnutú.

Správne orgány akceptovali odborné stanoviská konzultantiek v odbore anestéziológia a intenzívna medicína, avšak nemožno prihliadať na ich vyjadrenia k internistickej zdravotnej starostlivosti. 15. V protokole ako aj v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované, že pacientka bola hospitalizovaná na Jednotke intenzívnej starostlivosti interného oddelenia žalobcu, kde jej bola v rámci intenzivistickej starostlivosti poskytovaní zdravotná starostlivosť v odbore interné, resp. vnútorné lekárstvo. Intenzivistickú zdravotnú starostlivosť na Jednotke intenzívnej starostlivosti interného oddelenie žalobcu nie je možné stotožňovať a ani zamieňať s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v medicínskom odbore anestéziológia a intenzívna medicína. Z obsahu samotného protokolu a prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že nedostatky v zdravotnej starostlivosti sa týkajú výlučne internistickej zdravotnej starostlivosti o pacienta na Jednotke intenzívnej starostlivosti interného oddelenie, na ktorej sa lekári z OAIM podieľali len formou telefonických konzultácií a konzílií.

16. Záverom navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalovanému priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

17. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním z 10. novembra 2022. Prvorado namietal, že žalovaný nevymedzil v čom spočíva nesprávne právne posúdenie správneho súdu, na základe čoho tak kasačná sťažnosť nespĺňa náležitosti stanovené SSP. 18. K jednotlivým tvrdeniam žalovaného uviedol, že za nesprávne považuje tvrdenie žalobcu, že pacientke bola na Jednotke intenzívnej starostlivosti interného oddelenia žalobcu poskytovaná zdravotná starostlivosť v medicínskom odbore vnútorné lekárstvo, na ktorej sa formou telefonickej konzultácie a konzíliu podieľali aj lekári v odbore anestéziológia a intenzívna medicína. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že pacientke bola poskytovaná zdravotná starostlivosť z oboch odborov. Pre posúdenie charakteru poskytovanej zdravotnej starostlivosti pritom nie je rozhodujúce miesto jej poskytovania, ale samotný jej obsah a charakter. 19. Posudky konzultantiek z odboru anestéziológie a intenzívnej medicíny sa vyslovene týkali hodnotenia intenzivistickej zdravotnej starostlivosti a neobsahovali posudzovania mimo svojej špecializácie. Samotné zadanie otázok, na ktoré mali odpovedať, pritom urobil žalovaný. Naopak, konzultantka z odboru vnútorné lekárstvo hodnotila vec mimo svoje špecializačné zameranie (čo žalobca tvrdí od začiatku dohľadového konania), keď v posudku hodnotila argumenty lekára z OAIM alebo režim pľúcnej ventilácie, ktorý je vyslovene vecou poskytovania intenzivistickej starostlivosti. Vo výroku napadnutého rozhodnutia sa ako pochybenie hovorí o režime umelej pľúcnej ventilácie, ako aj vazopresonickej podpore, ktorá bola fortifikovaná lekárom OAIM. Žalobca zdôraznil, že režim UPV patrí do intenzivistickej zdravotnej starostlivosti a v samotnom výroku rozhodnutia žalovaný uvádza charakter liečby poskytovaný lekárok OAIM, teda lekárom oddelenia anestéziológia a intenzívna medicína. Už v zápisnici o prerokovaní písomných námietok z 21. augusta 2018 sa jednoznačne uvádza, že intezivistická zdravotná starostlivosť nebola pacientke poskytnutá správne. K tvrdeniu, že intezivistickú zdravotnú starostlivosť nie je možné zamieňať s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v medicínskom odbore anestéziológia a intenzívna medicína, žalobca uviedol, že z dôkazov je zrejmé, že pacientka mala byť preložená na oddelenie OAIM, celkom bez pochýb z dôvodu, aby jej bola poskytnutá intenzivistická zdravotná starostlivosť na tomto oddelení. Je nepochybné, že v danej veci pojem intenzivistická zdravotná starostlivosť je možné stotožniť s pojmom intenzívna medicína poskytovaná na oddelení OAIM. Aj vo všeobecnej rovine je možné tieto dva pojmy stotožniť, keďže ide o oblasť medicíny, ktorá smeruje k akútnej záchrane ľudského života. 20. K tvrdeniu žalovaného, že vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol miesto kde došlo ku skutku, t. j. na Jednotke intenzívnej starostlivosti, žalobca uviedol, že takýto výraz použil pri prvostupňovom rozhodnutí, avšak ani v tomto rozhodnutí neuviedol, že by malo ísť o oddelenie žalobcu. Miesto skutku teda žiadnym spôsobom nevymedzil. 21. V závere navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú, alternatívne ako nedôvodnú zamietnuť.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“) dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

25. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.

27. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

29. Kasačný súd však dodáva, že v konaní bol žalovaným zaslaný znalecký posudok č. 01/ 2023 z 31. apríla 2023 vo veci posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke, ktorý bol vypracovaný v rámci civilného konania vedeného na Okresnom súde Michalovce o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom L.. G. U., U.., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie anestéziológia a intenzívna medicína. Žalovaný konštatoval, že znalecký posudok podporuje a potvrdzuje správnosť zistení o tom, že zdravotná starostlivosť nebola pacientke poskytnutá správne. Uviedol, že časti znaleckého posudku je možné podradiť pod tú časť výroku napadnutých rozhodnutí, v ktorom žalovaný špecifikoval nedostatky v konaní žalobcu, konkrétne: (i) Od začiatku hospitalizácie nebol zadefinovaný žiadny diferenciálne diagnostický plán, ktorý nebol stanovený ani pri náhle vzniknutom šokovom stave pacientky a klinikmi suponovanej pľúcnej embólií, (ii) v súvislosti so suponovanou pľúcnou embóliou nebola správne a včas začatá adekvátna liečba.

V. Právne posúdenie kasačný súdom

31. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

32. Zákonodarca zákonom č. 581/2004 Z. z. zriadil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej správy zveril vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

33. Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zákonodarca upravuje v ust. §§ 43 a nasl. Zákona č. č. 581/2004 Z. z., kde upravuje spôsob ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Tým, že citovaný zákon v ust. § 43 ods. 12 pôsobnosť správneho poriadku na výkon dohľadu vylúčil možno konštatovať, že výkon dohľadu je osobitným druhom konania, ktorého záver tvorí podklad pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní o uložení sankcie.

Splnenie tejto podmienky úrad zabezpečuje prostredníctvom prizvanej osoby podľa § 43 ods. 2 alebo ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Výkon dohľadu je skončený v deň prerokovania písomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. Pokiaľ úrad zistí porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navrhne uloženie sankcie. Úrad upovedomí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o začatí správneho konania, na ktorého postup sa vzťahuje zákon o správnom konaní, a umožní mu realizovať jeho procesné práva (oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie). Teda podkladom rozhodnutia sú aj návrhy a vyjadrenia účastníka konania. Účastník konania má možnosť predložiť v rámci správneho konania dôkaz na podporu správnosti svojich tvrdení alebo navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov.

34. Podľa zákona č. 576/2004 Z. z. je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Záver správneho orgánu o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá „lege artis“ je záverom odborným a medicínskym, ku ktorému dospel správny orgán na základe správnej úvahy. Záver, o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non lege artis“), ktorý zakladá protiprávnosť konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a táto protiprávnosť musí byť bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky jasne preukázaná. V rámci postupu

Okrem toho podľa názoru kasačného súdu pri konštatovaní protiprávneho konania t.j. postupe „non lege artis“ je nevyhnutné, aby bol postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti hodnotený „ex ante“ teda na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodovania a toto musí z takéhoto záveru aj výslovne vyplývať.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 36. V rámci výkonu dohľadu boli vypracované tri odborné stanoviská: konzultantky v odbore vnútorné lekárstvo, ktorá konštatovala, že zdravotná starostlivosť nebola pacientke poskytnutá správne a dvoch konzultantiek v odbore anestéziológia a intenzívna medicína.

37. Rozdielnosť týchto odborných stanovísk následne namietal žalobca. Prvostupňový správny orgán sa v rozhodnutí priklonil ku stanovisku konzultantky v odbore vnútorné lekárstvo. Odôvodnil to tým, že predmetom posúdenia bola internistická zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientke na Jednotke intenzívnej starostlivosti Interného oddelenia žalobcu, primárne je tak potrebné klásť dôraz na odborné stanovisko konzultantky v odbore vnútorné lekárstvo. Konštatovanie prizvaných odborníkov v odbore anestéziológia a intenzívna medicína sú všeobecného charakteru bez zohľadnenia reálnych údajov dostupných v zdravotnej dokumentácii, nezohľadňujú dávkovanie a časovú postupnosť liečby, ich tvrdenia a závery nie je možné objektivizovať z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Naopak, závery konzultantky v odbore vnútorné lekárstvo takýmito nedostatkami nedisponujú.

porušenia. Dôvodom bolo neúplné zhodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým správnym orgánom. K námietke žalobcu v rozklade, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal v protichodnými odbornými stanoviskami, uviedol, že ide o odborné posudky v dvoch medicínskych odboroch, ktoré hodnotia každý inú oblasť. Konzultantka v odbore vnútorné lekárstvo sa vyjadrovala len ku zdravotnej starostlivosti poskytnutej zo strany internistov a nehodnotila tú, ktorá bola poskytnutá zo strany OAIM. Uviedol tiež, že závery konzultantiek z odboru anestéziológia a intenzívna medicína prvostupňový správny orgán plne akceptoval. Štvrtý bod porušenia vo výroku spadá pod hodnotenie a režim vnútorného lekárstva, preto konzultantka ani pri hodnotení tohto porušenia nevybočila zo svojich kompetencií. 38.

žalovaného. Posúdenie, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, je výsledkom správnej úvahy žalovaného, ktorá spočíva v hodnotení jednotlivých dôkazov v súlade so zásadami logického myslenia. Takúto povinnosť má žalovaný aj v prípade, keď jednotlivé dôkazné prostriedky nesvedčia výlučne v prospech, či výlučne v neprospech tej istej skutočnosti, keďže nie je povinnosťou úradu dospieť k záveru zhodnému so závermi väčšiny prizvaných odborných konzultantov. Jeho povinnosťou je však, vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie, náležite, objektívne a nezávisle preskúmať, či došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Samotný proces takéhoto preskúmania odzrkadľuje práve správna úvaha správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sžsk 64/2019).

K týmto oblastiam sa naopak nekriticky postavili konzultantky z odboru anestéziológia a intenzívna medicína. V otázke nepreloženia pacientky na OAIM a diuretickej liečbe výslovne nevideli pochybenie a z obsahu posudkov a obsahu odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že tieto ich závery prebral aj žalovaný. Z toho by následne vyplývalo, že v niektorých otázkach sa konzultantka v odbore vnútorné lekárstvo vyjadrovala aj k oblastiam spadajúcich do odboru anestéziológia a intenzívna medicína a v niektorých oblastiach zase išlo o exces zo strany konzultantiek v odbore anestéziológia a intenzívna medicína.

Odkázal pritom aj na znalecký posudok vyhotovený znalcom z odvetvia anestéziológia a intenzívna medicína vo vzťahu k prvým dvom výrokom jeho rozhodnutia. Je nesporné, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá pacientke na internom oddelení, na ktorej sa zároveň istým spôsobom podieľali aj lekári OAIM. Samozrejme je tak možné dospieť k záveru, že pochybenie by mohlo nastať v postupoch interného oddelenia a nie lekárov OAIM. Treba zdôrazniť, že nie je úlohou kasačného súdu posúdiť rozdiely medzi jednotlivými medicínskymi odbormi, resp. do akej kategórie spadajú medicínske úkony a liečebné postupy poskytnuté pacientke.

medicínskeho charakteru. Skutočnosť, či rozhodnutia orgánov verejnej správy spĺňajú náležitosti kladené na ne zákonom, je však otázkou právnou. Tým nie je spochybnená legitimita a postavenie konzultantiek, ani oprávnenie správneho orgánu rozhodnúť v rámci jeho správnej úvahy, správny súd je však oprávnený preskúmavať, či rozhodnutie, resp. správna úvaha, nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ktoré sú nepochybne dané aj náležitým zistením skutočného stavu veci (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 1/ 2018). Riadne objasnenie skutočností pritom prispieva k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne včas a spravodlivo rozhodnúť (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 2/2021).

43. Takisto sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom v otázke nedostatočnosti vymedzenia výroku zo strany žalovaného. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Tento záver je vyvoditeľný priamo z cit. ustanovenia správneho poriadku.

prvostupňového správneho orgánu by vo zvyšnej časti jeho výroku ostal neznemený. Kasačný súd však vzal do úvahu aj skutočnosť, že nešlo o hlavné, resp. jediné pochybenie, pre ktorý bol zo strany správneho súdu zrušené rozhodnutie žalovaného.

45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto konania. 46. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

V Bratislave dňa 31. januára 2024