7Ssk/201/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu a navrhovateľa: Š. V., N.. X. V. XXXX, D. XXX, F., proti žalovanej a odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie rozhodnutia z 8. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, o 1. kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14 Sa 21/2022-97 z 15. augusta 2022 a 2. odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15 Sd 16/2015-156 z 15. októbra 2020 takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalobcu sa odmieta. II. Kasačná sťažnosť žalobcu sa odmieta. III. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania ani odvolacieho konania.

Odôvodnenie

2. V ďalšom konaní žalovaná novým rozhodnutím z 5. marca 2021 priznala žalobcovi starobný dôchodok 245,20 € mesačne od 8. mája 2014 a generálny riaditeľ žalovanej svojím rozhodnutím z 8. júna 2021 toto rozhodnutie potvrdil. Žalobca proti nemu podal správnu žalobu a počas konania predniesol aj prejavy, ktoré krajský súd posúdil ako návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku. Napadnutým rozsudok č. k. 14 Sa 21/2022-97 z 15. augusta 2022 potom krajský súd zamietol návrh na prerušenie konania, zrušil rozhodnutie žalovanej z 8. júna 2021, vrátil jej vec na ďalšie konanie a zaviazal ju, aby žalobcovi nahradila trovy

Ešte pred samotným preskúmaním veci sa prichodí zaoberať obsahom tohto podania. Je z neho zreteľné, že sa v ňom kombinujú dva opravné prostriedky - tak voči rozsudku č. k. 15 Sd 16/2015-156, ako aj voči rozsudku č. k. 14 Sa 21/2022-97. Rozsudok č.k. 15 Sd 16/ 2015-156 bol vydaný v konaní o opravnom prostriedku podľa bývalej tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 492 ods. 1 SSP sa konania podľa tejto hlavy, ktoré boli začaté pred 1. júlom 2016, dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku. To platí aj o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam súdov v týchto

5. Podľa § 246c ods. 1 OSP bol proti rozhodnutiam vydaným podľa piatej časti prípustný opravný prostriedok len vtedy, ak to bolo v tejto časti ustanovené. Preto sa nepoužilo všeobecné ustanovenie § 201 ods. 1 OSP, ktoré pripúšťalo odvolanie proti každému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ak zákon neustanovoval inak. Prípustnosť opravných prostriedkov proti rozsudkom súdov prvého stupňa v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravoval § 250s. Podľa tohto ustanovenia bolo odvolanie prípustné proti rozsudku, ktorým súd potvrdil rozhodnutie správneho orgánu, ako aj proti rozsudku, ktorým zrušil toto rozhodnutie z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) OSP. Vychádzajúc z citovaného § 246c ods. 1 OSP tak odvolanie nebolo prípustné v ostatných prípadoch, teda aj v prípade, že súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP.

Ak navrhovateľ takéto odvolanie podal, musel ho Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 OSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku. Kasačná sťažnosť proti rozsudku č. k. 14 Sa 21/2022-97

8. Podľa § 439 ods. 3 písm. c) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. 9. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd uznesením preruší konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Citované ustanovenie nadväzuje na čl. 144 ods. 2 ústavy, podľa ktorého súd preruší konanie a podá návrh podľa čl. 125 ústavy, ak sa domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu.

10. Súdna prax pripúšťa, aby aj účastník podal správnemu súdu návrh na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, teda návrh na prerušenie konania a podanie návrhu ústavnému súdu. Z citovanej judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že zmyslom takéhoto návrhu môže byť jedine pohnúť správny súd k podaniu návrhu podľa čl. 125 ústavy, ak derogačný nález má potenciál ovplyvniť jeho meritórne rozhodnutie. Inak povedané, účastník takýmto návrhom sleduje, aby správny súd využil svoje návrhové oprávnenie podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy práve na to, aby právny stav vytvorený navrhovaným derogačným nálezom viedol k tomu, že správny súd rozhodne v prospech takého účastníka. Účastník takýmto návrhom navrhuje správnemu súdu určité riešenie jednej z prejudiciálnych (predbežných) otázok, ktoré si správny súd nemôže vyriešiť sám, a preto ju (podľa účastníka) má predložiť na riešenie ústavnému súdu. Účastník konania teda takýto návrh podáva vždy a výlučne vo väzbe na vlastnú (správnu)

rozhoduje správny súd v rozhodnutí vo veci samej v súlade s § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP (porov. judikát č. 3/2022 ZNSS). Zamietnutie tohto návrhu tak má povahu (samostatného výroku) rozhodnutia, na základe ktorého by sa dalo usudzovať, že kasačná sťažnosť proti nemu je prípustná. Ako však už bolo uvedené, taký návrh je v skutočnosti návrhom na určité právne riešenie jednej z prejudiciálnych otázok, akých si súd musí bežne riešiť pred svojím rozhodnutím vo veci niekoľko (§ 131 a 132 SSP), no ich riešenie bežne nevyjadruje vo výroku rozhodnutia. Predmetom konania krajského súdu však stále zostáva (správna) žaloba a riešenie tejto prejudiciálnej otázky je len jedným z krokov k rozhodnutiu vo veci samej.

13. Podľa § 442 ods. 1 SSP môže ďalej kasačnú sťažnosť podať žalobca, len ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Sťažnostná legitimácia žalobcu je odvodená od skutočnosti, že vo veci samej nebolo jeho žalobe vyhovené. Pod nevyhovením je nutné rozumieť v prvom rade rozhodnutie o zamietnutí žaloby a v druhom rade všetky procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie skončilo, t. j. odmietnutie žaloby, ako i zastavenie konania (porov. uznesenie tun. súdu sp. zn. 4 Sžk 25/2021 a tam citovanú judikatúru). V tu prerokúvanej veci krajský súd vo veci samej rozhodol rozsudkom, ktorým vyhovel správnej žalobe žalobcu a zrušil napadnuté rozhodnutie, čo je podľa citovanej judikatúry rozhodné pre posúdenie, či žalobca mal alebo nemal vo veci úspech. Nie je podstatné, z akých skutkových a právnych dôvodov tak krajský súd urobil, teda či sa stotožnil alebo nestotožnil s argumentáciou žalobcu alebo k svojmu záveru dospel z celkom iných dôvodov. Preto nie je ani podstatné, či sa krajský súd pri úvahách k tomuto záveru stotožnil alebo nestotožnil s názorom žalobcu na prípadný rozpor určitého predpisu s nadradeným právnym predpisom. Ak krajský súd vyhovel žalobe žalobcu napriek

14. Na základe uvedeného tak kasačný súd konštatuje, že na podanie kasačnej sťažnosti proti výroku rozsudku č. k. 14 Sa 21/2022-97, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej, žalobca nie je legitimovaný, pretože ním nebolo rozhodnuté v jeho neprospech, a kasačná sťažnosť smerujúca len proti výroku, ktorým správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, je polemikou len s dôvodmi rozhodnutia vo veci samej. Kasačná sťažnosť žalobcu je tak v tejto časti neprípustná a v časti výroku vo veci samej je podaná neoprávnenou osobou. Z uvedených dôvodov ju kasačný súd odmietol podľa § 459 písm. b) a c) SSP takisto bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku.

16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.