7Ssk/20/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX P., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. 06. 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/9/2020-39 zo dňa 12. 03. 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Prvostupňový správny orgán v administratívnom konaní zamietol žiadosť o starobný dôchodok žalobcu a žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a zamietol odvolanie žalobcu, z dôvodu, že žalobca už mal priznaný starobný dôchodok odo dňa 15. 01. 2014 vo výške 60, 50 eur v zmysle § 65 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a v súlade s článkom 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článkom 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článkom 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“) a článkom 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 (ďalej len „nariadenie č. 987/2009“).

Nárok na starobný dôchodok v Slovenskej republiky žalobcovi vznikol len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 8690 dní (na účely výpočtu dôchodku je to 23,8083 rokov dôchodkového poistenia), suma starobného dôchodku je podľa článku 52 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 určená ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky.

Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok v Slovenskej republike, t. j. 15.01. 2014, žalobca spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky získal 11741 dní dôchodkového poistenia, čo je 32 rokov a 61 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalobcovi nevznikol ani nárok na určenie sumy dôchodku podľa § 293ej ods. 2 zákona o sociálnom poistením, pretože na uvedené má nárok poistenec, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 01. 01. 2020, a ktorý získal pred 01. 01. 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky a po 31. 12. 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Zároveň prvostupňovým orgánom žalovaného bol žalobcovi podľa § 82b zákona o sociálnom poistení od 01. 07. 2015 zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 273,40 eur mesačne a od 01. 01. 2020 zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 338,50 eur mesačne. Žalobcovi tak vzhľadom na uvedené, dobu poistenia, ktorú získal do 31. 12. 1992 nie je možné hodnotiť ako dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a to ani v prípade, že žalobcovi nositeľ poistenia v Českej republike zamietol žiadosť o priznanie starobného dôchodku.

rozhodnuté. Pričom žalovaný zohľadnil doby poistenia získané na území Českej republiky pri posudzovaní splnenia podmienok pre priznanie dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení od 15. 01. 2014, na samotné priznanie dôchodku za toto obdobie (pred 01. 01. 1993) je však príslušná Česká správa sociálního zabezpečení.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 26. 04. 2021 (ďalej len „sťažovateľ“). 8. Sťažovateľ ako dôvod podania kasačnej žiadosti uviedol „nepriznanie starobného dôchodku do rozdelenia ČSFR, kde ma v rozsudku ohurujú paragrafmi a dohovormi EU, ktoré ja ako obyčajný občan SR nemôžem vedieť a ani ich nepoznám. Z toho čo mi Sociálna poisťovňa posiela a čomu hovoria dôchodok, nemôžem žiť a nie si platiť advokáta. Skôr by sa mali zaujímať, aký bol vlastne dohovor medzi ČR a SR, keď sme sa delili. Ja som bol na mori a keď som sa vrátil bolo už o všetkom rozhodnuté. Bolo nám však sľúbené od vtedajšieho predsedu vlády ako SR aj ČR, že Slováci sa nemusia báť, že o nič neprídu. Tí, čo išli do dôchodku pár rokov po rozdelení o nič neprišli, ale mi čo sme odchádzali neskôr, sme na to doplatili. Politici si v tichosti zmenili zákony a nás si teraz pohadzujú medzi Slovenskou a Českou sociálnou poisťovňou“. 9. Záverom sťažovateľ navrhol zrušenie rozsudku správneho súdu a priznanie starobného dôchodku do rozdelenia ČSFR. Ako prílohu ku kasačnej sťažnosti doložil rozhodnutie Českej správy sociálního zabezpečení.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

10. Žalovaný využil svoje právo na základe zaslanej výzvy správneho súdu a vyjadril sa ku kasačnej sťažnosti podaním č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 06. 2021. 11. Vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol dôvody, ktoré nepovažuje žalovaný za opodstatnené. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť ako nedôvodnú.

preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas, oprávnenou osobou a je prípustná, kasačnú sťažnosť v rozsahu námietok sťažovateľa prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

20. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím pobočky žalovanej a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

21. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 22. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

XXX XXXX X zo dňa 08. 10. 2015 bol sťažovateľovi podľa § 82b zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. od 01. 07. 2015 zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 273,40 eur mesačne. Právoplatným rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 11. 2019 bol sťažovateľovi podľa § 82b zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01. 01. 2020 zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 338,50 eur mesačne.

kategórii na základe údajov poskytnutých Českou správou sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ČSSZ“) v Prahe zo dňa 20. 05. 2011 (formulár E 205 CZ a rovnako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia sťažovateľa vydaného ČSSZ) a obdobie výkonu ZVS mu bolo zhodnotené pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok. Obdobné stanovisko

27. Sťažovateľ si uplatnil nárok na starobný dôchodok aj v Českej republike. Tieto jeho žiadosti príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v Českej republike boli zamietnuté z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok (dĺžka doby dôchodkového poistenia a dosiahnutie veku). Vzhľadom na početnosť týchto žiadostí, kasačný súd poukazuje len na posledné rozhodnutie ČSSZ, ktoré sťažovateľ priložil ku kasačnej sťažnosti. ČSSZ rozhodnutím zo dňa 10. 01. 2020 zamietla námietky sťažovateľa a potvrdila rozhodnutie ČSSZ č. j. R-18.11.2019 - XXX/XXX XXX XXXX zo dňa 18. 11. 2019, pričom pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok bolo skonštatované, že sťažovateľ nezískal potrebnú dobu poistenia, nesplnil podmienky ustanovené v § 28 zákona o dôchodkovom poistení, a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. Z uvedeného rozhodnutia možno vyvodiť, že sťažovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok v zmysle § 29 ods. 2 písm. f) alebo podľa

29. Podľa článku 11 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ak vznikne osobe zúčastnenej na dôchodkovom zabezpečení na území obidvoch zmluvných štátov nárok na dôchodok v jednom alebo v obidvoch zmluvných štátoch len s prihliadnutím na doby zabezpečenia získané na vlastnom území, poskytne taký dôchodok príslušný nositeľ zabezpečenia tohto zmluvného štátu.

pre neho. 31. Podľa článku 11 ods. 4 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, na základe teoretickej výšky dôchodku prizná nositeľ zabezpečenia dôchodok v sume zodpovedajúcej pomeru medzi dĺžkou doby zabezpečenia zhodnotenej podľa jeho právnych predpisov a celkovou dobou zabezpečenia získanou podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov. 32.

33. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky.

36. Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 37. Podľa článku 52 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, príslušná inštitúcia vypočíta dávky, ktorá bude náležať: a)podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b)vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i)teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, aby všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku;

38. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej spolu so súdnym spisom, kasačný súd z predložených spisov mal teda preukázané, že sťažovateľovi bol odo dňa 15. 01. 2014 priznaný starobný dôchodok, ktorého suma bola postupne zákonnými úpravami zákona o sociálnom poistení upravovaná žalovanou, táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.

V danej súvislosti upriamuje pozornosť na to, že sťažovateľ mal právo obrátiť sa na príslušný súd Českej republiky z dôvodu súdneho prieskumu predmetného rozhodnutia ČSSZ. 39. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení je medzinárodnou zmluvou, spĺňajúcou podmienky platnosti, ratifikácie a vyhlásenia, dostatočne jasno a priamo zakladá práva a povinnosti subjektov, a preto je priamo aplikovateľná.

Z toho vyplýva, že doba zamestnania získaná do rozdelenia ČSFR sa považuje za dobu zamestnania toho štátu, na území ktorého mal sídlo zamestnávateľ poistenca ku dňu rozdelenia. Ak sídlo zamestnávateľa poistenca ku dňu rozdelenia ČSFR bolo na území Českej republiky, záväzok plniť dôchodkové nároky za obdobie zamestnania získané do rozdelenia ČSFR je podľa Zmluvy záväzkom Českej republiky.

41. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9 So/62/2009 (R 53/2011) zo dňa 27. 10. 2009, v ktorom bolo vyslovené, že „zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach prihliadať na iné, ako v tomto zákone ustanovené okolnosti. Priznanie starobného dôchodku podľa právnych predpisov iného štátu (v danom prípade podľa právnych predpisov Českej republiky) nie je preto pre posúdenie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa ZoSP právne významné“. Uvedeným kasačný súd zdôrazňuje, že ak sťažovateľovi nebola priznaná dôchodková dávka v zmysle zákonných podmienok podľa právnych predpisov Českej republiky, nemôže to byť dôvodom, na ktorý upozorňuje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, aby mu bol priznaný starobný dôchodok „do rozdelenia ČSFR“ žalovanou.

Za týchto podmienok by sťažovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok z dôvodu absencie potrebnej doby dôchodkového poistenia, preto žalovaná v danom prípade zohľadnila aj dobu dôchodkového poistenia získanú pred rozdelením ČSFR, resp. celkovú dobu dôchodkového poistenia získanú na území Českej republiky v rozsahu 8690 dní (na účely výpočtu dôchodku je to 23,8083 rokov obdobia dôchodkového poistenia).

Teoretická suma starobného dôchodku je pritom suma starobného dôchodku, ktorá by sťažovateľovi patrila, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Ku dňu vzniku nároku sťažovateľa na starobný dôchodok, t. j. 15. 01. 2014, sťažovateľ získal spolu s dobou dôchodkového poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky celkovo 11741 (3051 + 8690) dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje celkovo 32 rokov a 61 dní obdobia dôchodkového poistenia sťažovateľa. Sťažovateľ z celkového obdobia dôchodkového poistenia získaného na území Slovenskej republiky a Českej republiky (32 rokov a 61 dní) získal obdobie dôchodkového poistenia zo zamestnania, ktoré možno zaradiť do I. pracovnej kategórie - obdobie od 10. 11. 1978 do 31. 12. 1992 (Česká republika) a od 19. 06. 1997 do 31. 12. 1999 (Slovenská republika), t. j. získal 6092 dní (926 dní v Slovenskej republike a 5166 dní v Českej republike, čo z doby

44. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu a žalovanej, že sťažovateľovi nevznikol nárok na určenie sumy dôchodku podľa § 293ej ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z. z., z dôvodu, že nesplnil kumulatívne stanovené podmienky v tomto ustanovení, a to pred 01. 01. 1993 nezískal československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky alebo mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky a po 31. 12. 1992 získal najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že sťažovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok, prípadne invalidný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky, napriek tomu, že po 31. 12. 1992 získal jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nesplnil tak zákonné podmienky na zvýšenie starobného dôchodku v zmysle uvedeného ustanovenia.

Vychádzajúc z uvedeného vyššie všetky doby získané pred 01. 01. 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť len ČSSZ. Sťažovateľ tak môže v zmysle rozhodnutia ČSSZ požiadať o starobný dôchodok v zmysle právnych predpisov Českej republiky, keď dovŕši vek 68 rokov a 6 mesiacov.

47. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, žalovanej ako úspešnej účastníčke ich náhradu nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Sťažovateľ (žalobca) v tomto konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 24. augusta 2022