7Ssk/20/2023

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 8 Sa 1/2022-42 z 19. mája 2022 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 27. júna 2017, č. 28159-3/2017-BA, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov z 9. januára 2017, č. 700-2810006217-GC04/17 predpisujúce jej poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie august 2006 až jún 2008 v sume 3.439,28 Eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej náhradu rov konania nepriznal, keďže jej nárok na náhradu trov v zásade neprináleží a žalobkyňa v konaní úspešná nebola. Správny súd pritom vychádzal so záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v skoršom rozsudku z 15. decembra 2021, sp. zn. 9 Sžsk 65/2018. 2. Správny súd mal z obsahu rozhodnutia žalovanej za preukázané, že žalobkyňa mala v rozhodnom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) na základe platnej licencie č. L1A/PO/0923/06 a za roky 2005 a 2006 dosiahla príjmy z podnikania vyššie, ako zákonom ustanovené príjmy potrebné pre vznik povinného sociálneho poistenia. Ďalej mal správny súd z administratívneho spisu žalovanej za preukázané, že uvedeným rozhodnutiam žalovanej predchádzalo rozhodnutie žalovanej z 24. novembra 2016, č. 56532-2/2016-BJ, ktorým zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov z 31. augusta 2008, č. 15072-1/2016-BJ, o tom, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo dňa 31. júla 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008. Rozhodnutie žalovanej o zániku sociálneho poistenia žalobkyne nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2016. 3. Na základe uvedených skutočností správny súd konštatoval, že otázka právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) na účely sociálneho poistenia bola právoplatne posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania poistného. Žalobkyňa žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom. Argumenty, ktoré uviedla však smerovali proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktorý v predmetnom konaní nemožno preskúmavať, keďže rozhodnutie o zániku poistenia nadobudlo právoplatnosť a žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia žalovanej nepodala. Správny súd by tak rozhodoval nad rámec rozsahu predmetu konania vymedzeného preskúmavaným správnym rozhodnutím vo vzťahu k námietkam žalobkyne týkajúcich sa jej statusu na účely sociálneho poistenia. 4. Správny súd zároveň uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov obsahovali všetky formálne aj obsahové náležitosti v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).

5. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP). Navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. V dôvodoch kasačnej sťažnosti konkrétne namietala, že rozhodnutia žalovanej o predpísaní poistného a zániku poistenia sú skutkovo a právne previazané. V tomto prípade je otázka zániku a nezániku poistenia žalobkyne ako SZČO, z hľadiska posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, kľúčová. Uviedla, že § 131 SSP uzavretým spôsobom vymedzuje, ktorými rozhodnutiami je správny súd viazaný, pričom rozhodnutie správneho orgánu o zmene a zániku sociálneho poistenia SZČO medzi nimi absentuje. 7. Ďalej v kasačnej sťažnosti namietala, že len formálne držanie licencie L1A bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby mala sťažovateľka po zániku oprávnenia, na ktoré bola jej účasť ako SZČO na sociálnom poistení pôvodne naviazaná, pokračujúcu účasť na sociálnom poistení aj po zániku tohto oprávnenia. Žalobkyňu tak nemožno považovať ani za subjekt, ktorý je oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a teda jej účasť na povinnom sociálnom poistení ako SZČO v rozhodnom období, v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., zánikom oprávnenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bez pochýb zanikla. 8. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobkyňa namietla premlčanie práva predpísať poistné. Namietala, že poistné jej bolo predpísané za obdobie augusta 2006 až jún 2008 rozhodnutím pobočky žalovanej, ktoré bolo právoplatne potvrdené až rozhodnutím žalovanej z 27. júna 2017, a teda predpísané bolo až po uplynutí premlčacej doby podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Pri otázke preklúzie a premlčania vo verejnom práve odkázala aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). 9. V závere namietala porušenie procesných práv v dôsledku toho, že jej pred vydaním prvostupňového rozhodnutia bola v podstate úplne odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. V tomto smere odkázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 100/2018.

11. Najvyšší správny súd bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“) dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

14. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

16. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci.

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

17. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

18. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii postupom podľa SSP dospel k záveru, že správny súd potom, ako mu bolo predchádzajúce rozhodnutie vo veci samej rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9 Sžsk 65/2018 z 15. decembra 2021 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, následne konal a rozhodol v intenciách názoru najvyššieho správneho súdu. Kasačný súd po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

19. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 21.

22. V prerokúvanej veci žalovaná, ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z., konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.

Z ustanovenia § 221 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. totiž vyplýva, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím možno obnoviť len za určitých presne vymedzených podmienok, pričom obnoviť konanie a novo rozhodnúť možno podľa § 222 a § 223 zákona č. 461/2003 Z. z. len za predpokladu, že sú tieto podmienky splnené. A contrario tak z citovaných ustanovení možno vyvodiť, že právoplatné rozhodnutie zostáva záväzné a nemožno ho nijako meniť, pokiaľ tieto osobitné podmienky nie sú splnené. Inštitút obnovy konania za prísne stanovených podmienok (a navyše aj s prísne ustanovenými subjektívnymi a objektívnymi lehotami podľa § 222 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) by nemal svoj zmysel, ak by právoplatné rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne nemalo záväzné účinky, a ak by ho samy organizačné zložky mohli v inom konaní ignorovať. Okrem toho, už samotný pojem „právoplatnosť“ je pojmom tradične označujúcim konečnosť, nemennosť a záväznosť právnych aktov, a to aj bez toho, aby boli tieto účinky výslovne normované.

25. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na to, že je všeobecne známou skutočnosťou vzhľadom na rozhodovaciu činnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v rámci nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Kasačný súd zdôrazňuje, že žalobkyňa zároveň ako účastníčka konania dostala možnosť sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolať, čo aj využila. Neobstojí preto námietka žalobkyne o tom, že jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom.

Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným.

ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne.

27. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd opätovne konštatuje, že správny súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil, jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné. Skutočnosť, že žalobkyňa so závermi rozhodnutí správnych orgánov a so závermi rozsudku správneho súdu nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky žalobkyne za nedôvodné, a tým nespôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Na základe toho kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.

29. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.