7Ssk/20/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: D. F., U.. XX. G. XXXX, U. XXXX/XX, N. L., zastúpeného: JUDr. Peter Svrček, advokát, K. A. Medveckého 1503/1, Ružomberok, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 15. marca 2023, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-29Sa/6/2023-66 zo 7. decembra 2023 takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. III. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

potvrdil sám žalobca v žiadostiach o výplatu nemocenského. Dňa 5. júna 2018 žalobca požiadal žalovanú o výplatu invalidného dôchodku. Jeho zdravotný stav posúdil posudkový lekár pobočky žalovanej v Dolnom Kubíne, ktorý svoje závery vyjadril v odbornom posudku o invalidite z 5. septembra 2018. Za rozhodné ochorenie určil poškodenie miechy podľa kapitoly VI oddielu B položky 7 písm. c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tomu priradil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. V neskoršom posudku z 1. októbra 2018, ktorý vypracoval po prejednaní veci za prítomnosti žalobcu, posudkový lekár okrem toho doplnil, že invalidita vznikla v dôsledku požitia alkoholu. K tomu odkázal na obsah prepúšťacej správu z kliniky neurochirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo 16. júna 2017, ale tiež na správu Policajného zboru, podľa ktorej sa vylúčilo cudzie zavinenie. 2. Ústredie žalovanej rozhodnutím z 29. októbra 2018 priznalo žalobcovi invalidný dôchodok v sume 204 € mesačne. V odôvodnení vysvetlilo, že invalidný dôchodok by na základe

3. Proti rozhodnutiu z 29. októbra 2018 podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietol, že už od r. 2001 mal problémy s chrbticou, ktoré sa zhoršovali; ak by sa mu poskytla zdravotná starostlivosť, mohlo sa úrazu predísť. Okrem toho nesúhlasil s ustálenou príčinou pádu: trval na tom, že z múrika riadne zoskočil na pätu, pri doskoku však ucítil výraznú bolesť v chrbtici, načo stratil vedomie a spadol.

Krajský súd v Žiline však rozsudkom sp. zn. 29 Sa 35/2019 zrušil toto rozhodnutie a vytkol žalovanej, že v samotnom rozhodnutí riadne nevysvetlila mechanizmus vzniku úrazu. Zdôraznil, že ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyžaduje, aby úraz bol v príčinnej súvislosti s vplyvom alkoholu; nestačí, že úraz sa stal v čase, kedy bola zranená osoba pod jeho vplyvom. Zároveň však krajský súd súhlasil so žalovanou, že mieru vplyvu alkoholu netreba dokazovať len vyšetrením krvi, a uložil jej zisťovať, či alkohol spôsobil zníženie ovládacích schopností žalobcu a tak prispel k vzniku úrazu. 4. Žalovaná v ďalšom konaní zadovážila znalecký posudok G.. G. M. č. 23/2020 z 23. júna 2020, ktorý v podstate ustálil, že o vplyve alkoholu svedčia práve vzniknuté poranenia.

Na základe toho znaleckého posudku posudkový lekár ústredia žalovanej (pracoviska v Žiline) vypracoval nový odborný posudok o invalidite z 3. júla 2020, v ktorom zhrnul závery znalca a zotrval na názore, že invalidita je dôsledkom stavu, ktorý si žalobca privodil požitím alkoholu. Vychádzajúc z tohto odborného posudku generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím z 9. júla 2020 rozhodol rovnako ako v predošlom rozhodnutí. Aj toto rozhodnutie však zrušil Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 24 Sa 26/2020, v ktorom vytkol, že z odpovedí znalca nebolo zrejmé, z akých rozhodných okolností vychádzal pri určení miery opitosti.

5. Žalovaná na to doplnila dokazovanie doplnením znaleckého posudku z 20. februára 2023. Na základe anamnézy, ktorú urobili lekári pri príjme, ale aj dostupnej zdravotnej dokumentácie v ňom znalec naďalej považoval za preukázané, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu v čase, keď sa mu stal úraz. Podľa znalca „práve požitie alkoholu spôsobilo také zníženie fyzických a psychických schopnosti menovaného, v dôsledku ktorých došlo k vzniku uvedených zranení a následne aj invalidity“. Práve stredná opitosť sa totiž vyznačuje okrem iného nekoordinovanými pohybmi či narušenou chôdzou. Znalec nepredpokladal, že by žalobca „triezvy liezol na 1m múrik“ a „že ak by aj spadol, tak by si spôsobil v triezvom stave uvedené poranenia. Išlo o 50 ročného muža, ktorý by mal mať pomerne dobré obranné mechanizmy, komplexnú koordináciu, reflexy, ktoré by sa uplatnili pri páde. Skôr pri páde z 1 m múrika v triezvom stave by došlo k zlomenine predlaktia, zápästia, alebo členka, alebo len k odreninám“.

B pol. 7 písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Taktiež uviedol, že «podľa prepúšťacej správy z ortopedického oddelenia, kde bol žalobca prijatý v deň úrazu, je dokumentovaná ebrieta, foetor ex ore (t. j. zápach z úst). Žalobca sám na tlačive „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“ v bode 6. - V čase vzniku úrazu som bol(a) pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok: označil „áno“ s dopísaním „mierne“».

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej zotrvával na názore, že príčinou jeho invalidity bolo predchádzajúce poškodenie krčnej chrbtice, nie vplyv alkoholu. Zníženie invalidného dôchodku na polovicu v zmysle § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. podľa neho prichádzalo do úvahy, len ak požitie alkoholu bolo jedinou príčinou vzniku

Ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pritom predpokladá len požitie alkoholu, nie aj určitého minimálneho množstva. Požitie alkoholu počas konanie pred žalovanou nepopieral ani sám žalobca, správny súd tak túto skutočnosť nepovažoval za

či kritickosti. Posudkový lekár sa tiež dostatočne vyrovnal s vplyvom predchádzajúceho poškodenia krčnej chrbtice na možný vznik invalidity. Námietku žalobcu, že úraz vznikol kvôli strate vedomie pri doskoku z múrika a že na túto okolnosť si spomenul až neskôr, považoval správny súd za účelovú. To, že žalobca z múrika spadol, sa totiž konštatuje aj v zápisnici o ústnom pojednávaní 1. októbra 2018 pred posudkovým lekárom, ktorú žalovaný bez námietok podpísal. Žalovaná tak správne ustálila, že žalobca sa stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu.

z. žalovanej ukladá priznať invalidný dôchodok len v polovičnej výške a nedáva jej oprávnenie uvažovať, či k zníženiu pristúpi.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

III. Posúdenie veci kasačným súdom

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

III. A K námietke príčiny vzniku invalidity

Podľa § 71 ods. 1 cit. zák. je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu tejto schopnosti je uvedená v prílohe č. 4 (ods. 5) a určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Podľa § 73 ods. 1 cit. zák. sa potom suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles tejto schopnosti o viac ako 70 %, určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zároveň podľa § 111 ods. 1 cit. zák. platí, že suma invalidného dôchodku sa kráti o polovicu, ak sa poistenec stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

súd sa stotožňuje aj s názorom žalobcu, že podmienkou obmedzenia sumy dávky podľa cit. ustanovenia je, aby invalidita nastala práve v dôsledku toho, že požil alkohol. Podľa judikatúry je úlohou žalovanej preukázať, že požitie alkoholu u danej osoby spôsobilo také zníženie fyzických a psychických (rozlišovacích a ovládacích) schopností, že si tým privodila úraz spôsobujúci invaliditu. Nie každá invalidita, ktorá vznikla po požití alkoholu, musí byť jeho dôsledkom, ale musí medzi nimi existovať príčinná súvislosť (porov. napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So 17/2012 alebo sp. zn. 1 So 23/2013). O takú príčinnú súvislosť ide vtedy, ak zníženie fyzických a psychických schopností pod vplyvom alkoholu sa prejavilo tým, že poškodený sa ocitol v riziku, ktorému by sa bez tohto vplyvu vyhol, alebo nebol schopný zabrániť následkom, ktorým by bez tohto vplyvu mohol zabrániť alebo ich aspoň obmedziť. Inak povedané, následky úrazu sú v príčinnej súvislosti s vplyvom alkoholu, ak by bez tohto vplyvu boli tieto následky aspoň sčasti miernejšie (tzv.

In: Súkromné právo 2/2023, s. 38). 13. Skoršie zrušujúce rozsudky sp. zn. 29 Sa 35/2019 a 24 Sa 26/2020 žalovanej vytkli nedostatočné odôvodnenie záveru o použití ustanovenia § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a chýbajúce dokazovanie, ktoré by potvrdilo existenciu príčinnej súvislosti medzi zisteným požitím alkoholu a poškodením zdravia žalobcu, ktoré je príčinou invalidity.

Práve vplyv požitého alkoholu na žalobcu znamenal zníženie a oslabenie jeho (obranných a ochranných) schopností, ktoré takéto zranenia umožnili. Len v záujme úplnosti treba dodať, že otázka príčinnej súvislosti by skutočne mohla a mala byť vyriešená inak, ak by bola opodstatnená obrana žalobcu, že z múrika nespadol, ale zoskočil a pri doskoku stratil vedomie. Potom by totiž zníženie a oslabenie jeho schopností bolo dôsledkom bezvedomia, nie vplyvu alkoholu.

Na základe toho sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom aj so žalovanou, že boli splnené podmienky obmedzenia sumy invalidného dôchodku podľa § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak sú naplnené znaky hypotézy (skutkovej podstaty) tejto normy, žalovaná nemôže voľne uvažovať, či k zníženiu pristúpi alebo nie. Skoršie zrušujúce rozsudky súdov však v tomto smere neuviedli nič iné - všetky totiž vychádzali z konceptu príčinnej súvislosti medzi vplyvom požitého alkoholu a utrpeným poškodením zdravia, no ani v jednom z nich neprejavil správny súd názor, že ak je takáto príčinná súvislosť preukázaná, žalovaná má na výber, či pristúpi k obmedzeniu sumy invalidného dôchodku alebo nie. Preto nemožno súhlasiť s námietkou, že by sa správny súd v napadnutom rozsudku odklonil od právnych názorov vyjadrených v skorších zrušujúcich rozsudkoch správnych súdov v tejto veci.

15. Na úvod treba poznamenať, že žalobca explicitne odkazuje iba na čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 ústavy. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Článok 13 ústavy celkovo tiež vyjadruje univerzálnu normu, ktorá stanovuje všeobecné kritériá možného obmedzenia základných práv a slobôd (napr. PL. ÚS 10/2013). Oba články ústavy sú všeobecnými normami, ktoré ako také majú charakter všeobecných ústavných princípov, a ktoré nadobúdajú svoj konkrétny zmysel až v spojení s konkrétnymi dotknutými základnými právami a slobodami.

Treba však zdôrazniť, že podoba a obsah hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych možností štátu. Zároveň je pre ne podstatné, že sa ich podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Zákonodarca má tak väčší priestor na uváženie, v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok ich bude garantovať (bližšie pozri napr. PL. ÚS 19/ 08, PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 12/2014, PL. ÚS 9/2018, PL. ÚS 1/2023).

17. Ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je prejavom hodnotovej voľby zákonodarcu pristúpiť odlišne k situáciám, kedy určité zdravotné postihnutie vznikne v dôsledku toho, že sa poškodený sám dostal do stavu opitosti alebo pod vplyv omamných látok. Takáto hodnotová voľba je v súlade s hodnotovými voľbami v iných odvetviach právneho poriadku (hodnotová jednotnosť právnej úpravy takýchto situácií). Aj v iných právnych odvetviach totiž zákonodarca zohľadňuje to, že sa osoba priviedla do stavu opitosti alebo pod vplyv omamných látok (napr. trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona, zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, ak príčinou škody bolo, že bol zamestnanec pod vplyvom alkoholu, podľa § 196 Zákonníka práce a pod.). Podľa kasačného súdu je základom tejto hodnotovej voľby úvaha, že alkohol a (niektoré) omamné látky sú síce dostupné, ale zároveň je o nich známe, že znižujú rozlišovacie a ovládacie schopnosti človeka. Ak teda človek takéto látky dobrovoľne požíva, dobrovoľne a vedome znižuje svoje schopnosti, čím zvyšuje riziko ohrozenia seba, ale aj svojho okolia.

18. Okrem toho treba vnímať, že ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa týka len stavov zníženia spôsobilosti ovládať svoje konanie v dôsledku požitia alkoholu alebo omamných látok. Obmedzenie sumy dávky podľa citovaných ustanovení sa netýka prípadov, kedy sú choroby podmieňujúce invaliditu priamym následkom požívania alkoholu, iných návykových látok alebo aj nezdravých životných štýlov (porov. napr. kapitolu V pol. 7 prílohy č. 4 cit. zák. - duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok, ako alkoholizmus alebo toxikománia). Z tohto dôvodu neobstojí porovnávanie stavov uvedených v tomto ustanovení s následkami spôsobených dlhodobými škodlivými návykmi ako fajčenie, nezdravá strava či nedostatok pohybu, na ktoré poukazuje žalobca. Ani fajčenie, ani nezdravá strava ani nedostatok pohybu nespôsobujú zníženie ovládacích alebo rozlišovacích schopností, kvôli ktorým by človek nedokázal reagovať na hroziace ohrozenia alebo by dokázal reagovať len nedostatočne. Okrem toho, aj keby k takým zníženiam viedli, nástup ich účinkov je omnoho dlhodobejší, pozvoľnejší a tým aj menej predvídateľný.

19. Konečne, kasačný súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že dotknuté ustanovenie predstavuje neurčitú a neprimeranú sankciu. Ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je totiž (negatívnou) podmienkou nároku na plný invalidných dôchodok.

proti Rakúsku, sťažnosť č. 37452/02; podobne nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 27/ 2014). Legitímne očakávania «poskytujú ochranu podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu [k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd] určitej nezávisle existujúcej „majetkovej“ hodnote („asset“), ktorá však sama osebe musí mať dostatočný základ vo vnútroštátnom práve » (porov. nález sp. zn. PL. ÚS 8/2017). Judikatúra ESĽP tiež špecificky zdôrazňuje, že ustanovenie čl. 1 dodatkového protokolu nezaručuje právo na sociálne dávky (výhody) v určitej výške (porov. z nedávneho obdobia napr. rozhodnutie zo 17. októbra 2024, Gorbatko proti Ukrajine, sťažnosť č. 78382/12; rozhodnutie z 8. marca 2022, Traina Berto a ďalší proti Taliansku, sťažnosť č. 75505/12; rozsudok z 1. septembra 2022, P. C. proti Írsku, sťažnosť č. 26922/19). Vzhľadom na to, že ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. upravuje už samotnú výšku, v akej vznikne nárok na invalidný dôchodok v tam

IV. Záver

20. Zo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. Ešte predtým však zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa 100 ods. 1 písm. b) SSP. 21. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 22. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. decembra 2024