7Ssk/202/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. P., právne zastúpený advokátkou Mgr. PhDr. Zuzanou T ománkovou Mikovou, PhD., so sídlom Šancová č. 110, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska č. 4, 6, 8, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Čistý deň, n.o., so sídlom Hodská cesta 1228, Galanta, 2/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, Ž., 3/ L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. Q. XX, U., 4/ S. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, R. P., 5/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, A., 6/ L. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, Y., 7/ N. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. A., 8/ L. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.. N.. P. XX, U., 9/ L. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, 10/ T. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. P. XX/X, M. R., 11/ R. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. P. XX/X, M. R., 12/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, 13/ R. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P.. N.. P. XX, U., 14/ F. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P.. N.. P. XX, U., 15/ D. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, F. L., 16/ L. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/ X, F. L., 17/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. L. XXX/XX, P., 18/ L.. V.. L.. U. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XX, L., 19/ L.. L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. W. XXX, S., 20/ L.. G. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.. Y.. L. XXXX/X, A., 21/ L.. L. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/X, U., všetkých zastúpených advokátkou Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, PhD., so sídlom Šancová č. 110, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 12784/2018 - M_OSL, 30251/2018 zo dňa 09.07.2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/29/2021 - 478 zo dňa 27.04.2022, takto

1. Krajský súd v Trnave ako správny súd rozsudkom č. k. 20S/29/2021 - 478 zo dňa 27.04.2022 výrokom I. zrušil rozhodnutie Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo: 12784/2018 - M.OSL, 30251/2018 zo dňa 09.07.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu odmietol, výrokom III. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50% a výrokom IV. ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznal.

3. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12. februára 2018 žalovaný podľa § 72 písm. c), 81 ods. 1, 85 ods. 1 písm. a) a § 90 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 305/2005 Z.z. a podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku zrušil akreditáciu č. sp.: 6410/2006 - I/21 AK zo dňa 22. mája 2006, č. sp.: 14921/2020 - I/25 AK zo dňa 30. októbra 2010, č. sp.: 14921/2011 - I/ 25 AK - 1 zo dňa 25. mája 2011, č. sp.: 15332/2011 - I/25 AK zo dňa 29. júla 2011, č. sp.: 15903/2013 - M. OSSODRAK, zo dňa 16. augusta 2013, udelenú neziskovej organizácii Čistý deň (ďalej aj Čistý deň, n.o.). V odôvodnení uviedol, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predĺžilo pôvodnú akreditáciu neziskovej organizácii Čistý deň rozhodnutím zo dňa 16. augusta 2013 na obdobie piatich rokov. Na základe medializovaných informácií, ktoré naznačovali páchanie viacerých trestných činov na klientoch v organizácii, žalovaný začal správne konanie o zrušení akreditácie oznámením zo dňa 14.09.2016. Žalovaný bol dňa

dôveruje. Osvedčil, že je dobrovoľným klientom neziskovej organizácie a ďalej s ním správny orgán konal ako s účastníkom. Ďalej ako s účastníkmi konal s fyzickými osobami, ktoré sú uvedené v záhlaví tohto rozsudku ako ďalší účastníci. Jedným z nich bol aj štatutárny orgán neziskovej organizácie L.. Peter A. či zamestnankyne neziskovej organizácie I. F., L.. L. T., L.. G. Š., L.. L. P.. Žalovaný konštatoval, že záujem účastníkov konania je len deklaratívny a ich podania sú totožné podľa jednotlivých skupín účastníkov (maloletí klienti, dospelí klienti, rodinní príslušníci, zákonní zástupcovia, zamestnanci), napr. žiadosti všetkých plnoletých klientov boli obsahovo identické. Všetci podporovali resocializačné zariadenie a jeho program. Žalovaný mal však za to, že resocializačný program v tomto zariadení prestal plniť svoj účel zmysle § 63 ods. 1, 5 a 8 zákona číslo 305/2005 Z.z. Odporúčaná dĺžka trvania pobytu klienta zariadení je 18 až 24 mesiacov a resocializačný program je taktiež časovo nastavený na túto dĺžku. Klient, ktorý je v tretej resocializačnej fáze, sa zameriava

Ochrana proti negatívnej medializácie nebola zo strany neziskovej organizácie zabezpečená tak, aby mohla vylúčiť čo i len hrozbu ohrozenia života a zdravia alebo priaznivého vývinu maloletých klientov. Nezisková organizácia nemôže ovplyvniť negatívnu medializáciu, avšak zariadenie samo prispelo k zvýšeniu mediálneho záujmu a neuviedlo žiadne opatrenia, ktoré by deťom pomohli zvládnuť uvedenú situáciu. Ďalej bolo preukázané, že dochádza vo zvýšenej miere k nedovolenému opusteniu zariadenia útekom maloletých detí. Prvostupňový orgán poukázal na vyjadrenie zástupcu Čistého dňa, ktorý uviedol, že čo sa týka sankcií za úteky resp. za iné prehrešky, napr. od klikovania upustili, čo je však podľa neho veľmi zlé, pretože motivovať deti k športu je veľmi ťažké. Čo sa týka sankcie ostrihania, je to neprimeraná forma zaobchádzania s dieťaťom, rovnako ako vynucovanie určitého správania pod hrozbou telesnej aktivity. Rovnako bola spochybnená odborná spôsobilosť zodpovedného zástupcu resocializačného strediska Čistý deň na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí, a

súdu. Ministerstvo sa pritom stotožnilo s názorom akreditačnej komisie, ktorá mu opakovane podľa § 81 ods. 1 citovaného zákona 10. januára 2018 odporučila zrušiť neziskovej organizácii akreditáciu udelenú na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

zdravie a priaznivý vývoj dieťaťa. Nebolo preukázané, že by takéto opatrenia uskutočnil. Pokiaľ účastník rozporuje tvrdenia o zaobchádzaní s maloletými v otázke nezdvorilosti riaditeľa strediska U. A., záznam zo stretnutia kurátoriek s D. L. zo dňa 06. októbra 2017 je vierohodný a z neho je preukázané, že A. L. nebol prítomný na tomto stretnutí, preto jeho vyjadrenie je neopodstatnené. Pokiaľ namietal zaobchádzanie s v tom čase maloletým M. O. (ostrihanie vlasov), hodnotenie dôkazov považuje minister za správne a súladné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Minister vyhodnotil osobitne aj ďalšie námietky uvedené v rozkladoch ostatných účastníkov konania. Dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom a činnosť resocializačného strediska Čistý deň, n. o. vykazuje takú mieru nedostatkov, ktorá je spôsobilá vyvodiť záver, že resocializačný program vykonávaný v tomto resocializačnom stredisku neplní svoj účel a že môže byť ohrozený priaznivý fyzický vývin, psychický vývin a sociálny vývin maloletých detí, ktoré sú v tomto zariadení umiestnené na základe rozhodnutia súdu.

Vo vzťahu k dodržaniu lehoty uviedol, že preskúmavané rozhodnutie nebolo žalobcovi doručené prostredníctvom fikcie podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ale jeho fyzickým doručením dňa 28.08.2018. Naplnenie podmienky fikcie bolo spochybnené tvrdením žalobcu, že sa v mieste doručovania, t. j. na adrese resocializačného strediska, nezdržiaval a že o tejto skutočnosti bol žalovaný telefonicky informovaný, o čom síce nebol predložený žiaden listinný dôkaz, ale nepriamo to potvrdzuje ďalší postup žalovaného, ktorý zásielku žalobcovi

konania. Rozhodnutie žalovaného zasahuje do záujmovej sféry žalobcu ako osoby, ktorá si v súvislosti so svojimi zdravotnými problémami vybrala akreditovaný subjekt za účelom absolvovania resocializačného programu, dobrovoľne vstúpila do takéhoto programu nastaveného Čistým dňom, n. o. za vtedy panujúcich podmienok a ktorá napriek svojmu záujmu nemohla za rovnakých podmienok v resocializačnom programe pokračovať, nakoľko zrušenie akreditácie malo za následok zmenu v rozsahu činnosti resocializačného strediska a jeho personálneho i materiálneho vybavenia. Zmena strediska v súvislosti s psychiatrickými diagnózami a závislosťami žalobcu môže byť žalobcom vnímaná značne intenzívne. Čo sa týka meritórneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie trpí nedostatkami odôvodnenia, ktoré vyhodnotil vo vzťahu k všetkým rozkladovým námietkam, teda nielen vo vzťahu k rozkladovým námietkam žalobcu, napr., že informácie o vznesení obvinenia voči bývalému zamestnancovi I. J. pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ako jeden z dôvodov zrušenia akreditácie žalovaný neanalyzoval a nevyhodnocoval.

Zároveň osobitným výrokom odmietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia odporúčania akreditačnej komisie zo dňa 14.09.2016 podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, pretože akreditačná komisia nie je orgánom verejnej správy a preto ani jej rozhodnutie či opatrenie nie je rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy

. .“ . Tento právny názor je v rozpore s ustanoveniami Správneho súdneho poriadku a ustálenou rozhodovaciu praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej žalobca má byť ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme a rozhodnutím správneho orgánu musí byť priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach. Výnimku, keď správna žaloba nesmeruje k ochrane subjektívnych práv, stanovuje § 177 ods. 2 SSP.

Konkrétne je pravda, že po zrušení akreditácie mohlo dôjsť k zmenám v poskytovaní odbornej pomoci klientom Čistý deň, n. o. Tieto zmeny však nastali ako dôsledok rozhodnutia vedenia neziskovej organizácie, ktoré po odobratí akreditácie upravilo a prehodnotilo poskytovanie odbornej pomoci svojim klientom. Rozhodnutím žalovaného nedošlo k zrušeniu neziskovej organizácie. Žalovaný jej nezakázal ani nezabránil poskytovať odbornú pomoc a terapiu drogovo závislým osobám a pomáhať im zapájať sa do bežného života. Zrušenie akreditácie znamená, že nezisková organizácia nemôže vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z.z., naďalej však môže poskytovať odbornú pomoc a terapiu drogovo závislým osobám spôsobom a formou, ktorá nepodlieha akreditácii a pre ktorú sa vedenie neziskovej organizácie rozhodne. Nezisková organizácia Čistý deň do dnešného dňa funguje a poskytuje terapiu drogovo závislým osobám ako svojpomocná terapeutická skupina (vyjadrenie U. A. na pojednávaní 26.06.2020). Túto pomoc nepretržite využíva aj žalobca a je členom terapeutickej

Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že porušenie svojich subjektívnych práv vidí v porušení jeho ústavného práva na ochranu zdravia podľa článku 40 ústavy a práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 ústavy, samotné porušenie týchto práv nijako nekonkretizuje. Z obsahu žaloby je zrejmé, že nenamieta porušenie svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv neziskovej organizácie Čistý deň. Toto potvrdil aj na pojednávaní 26.06.2020, keď uviedol, „že jemu nie je jedno, čo sa o Čistom dni hovorí“ a až po sugestívnej otázke svojej právnej zástupkyne žalobca spresnil, že zmenu vidí v spôsobe terapie a v tom, že na chod zariadeniam musí pravidelne finančne prispievať. Samotné výroky preskúmavaného rozhodnutia nezakladajú, nerušia ani nemenia akékoľvek práva alebo povinnosti žalobcu a nedotýkajú sa ani jeho právneho postavenia. Žalobca napáda okrem iného aj odňatie akreditácie pre poskytovanie resocializačnej starostlivosti pre deti, pričom sám nie je, ani v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí nebol maloletým. Konkrétne k porušeniu práva podľa článku 40 ústavy žalovaný uviedol, že práv v tomto zmysle

7. Ďalej žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal posúdenie lehoty na podanie správnej žaloby. Mal za to, že účinky doručenia žalobcovi nastali dňa 08.08.2018 vzhľadom na zákonnú fikciu doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Je totiž nesporné, že žalobca sa v čase doručovania zdržiaval v resocializačnom stredisku, pričom dôkazné bremeno preukázania, že sa v danom čas nezdržiava na adrese doručenia, zaťažuje adresáta a nie odosielateľa, teda žalovaného. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 278/2011 z 16.06.2011.

Nebolo možné žiadať správny orgán ani o doručovanie písomností na adresu jeho trvalého pobytu v R. P. u jeho matky, pretože z viacerých tam zasielaných písomnosti je zrejmé, že na tejto adrese bol adresát neznámy. Do dnešných dní sa žalobca zdržiava a býva v zariadení Čistý deň.

Okrem toho je mylné tvrdenie súdu, že žalobca bol obmedzený pri preberaní zásielok. Žalobca si zásielky preberal od poštového doručovateľa osobne, pretože nebol obmedzený na osobnej slobode a pobyt mu nebol nariadený súdom. 8. Ďalej žalovaný napádal meritórne posúdenie veci zo strany správneho súdu, teda zrušenie pre nedostatok odôvodnenia prvostupňového a preskúmavaného rozhodnutia.

9. Na záver žalovaný namietal arbitrárnosť rozsudku správneho súdu, pretože tento podľa neho neobsahuje dostatočné odôvodnenie, čím je naplnený § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Správny súd sa nevysporiadal najmä s námietkami žalovaného, aké konkrétne subjektívne právo žalobcu malo byť preskúmavanými rozhodnutiami dotknuté. Žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby konanie zastavil a tiež priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti. 10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 23. augusta 2022.

Po odňatí akreditácie sa jeho práva a povinnosti zmenili takto: Dostáva starostlivosť v zníženej kvalite a rozsahu, deje sa mu materiálna ujma, pretože za starostlivosť musí platiť a zasiahlo sa do jeho práva na ochranu zdravia (čl. 40 ústavy), pretože je pre neho neprijateľná predstava, že zmení zariadenie. Verejné prostriedky majú nasledovať klienta a nie naopak - klient sa nemá umiestniť tam, kde o ňom je mocensky rozhodnuté. V danom konaní sa

Poukázal na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy RE R (2004) 1 a na všeobecné zásady liečby duševnej poruchy. Žalovaný nemá zákonné oprávnenie, aby určoval, ktorý akreditovaný subjekt poskytne starostlivosť klientovi. Je jeho právom, aby si z dostupných resocializačných programov vybral konkrétne zariadenie.

Okrem toho žalobca nikdy netvrdil, že mu malo byť doručované na adresu trvalého pobytu. Žalovaný nemusel overovať, kde sa účastník nachádza, pretože účastník mu to sám písomne oznámil, vrátane adresy, na ktorú žiadal písomnosti doručovať. Je však pochopiteľné, že dlho trvajúce správne konanie si vyžiada, aby sa pohyboval podľa svojich životných potrieb a záujmov.

zamietnuť. Na záver žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej len SSP; porovnaj § 493e SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP ) a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) a pripojeným administratívnym a súdnym spisom zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná z nasledovných dôvodov:

udelená na päť rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení akreditácie. Akreditácia bola predĺžená rozhodnutím zo dňa 30.10.2010 v časti na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadení resocializačné stredisko podľa § 63 cit. zákona, a to na obdobie tri roky. Akreditácia nebola predĺžená na opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na obmedzenie a odstránenie negatívnych vplyvov podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a ods. 3 a východné opatrenia podľa § 12 ods. 1 písm. c/ cit. zákona. Rozhodnutím zo dňa 16.08.2013 bola predĺžená akreditácia na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadení resocializačné stredisko podľa § 63 cit. zákona na obdobie päť rokov odo dňa 06.09.2013 (právoplatnosť tohto rozhodnutia).

Voči tomuto rozhodnutiu okrem iných podal rozklad aj žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím ministra zo dňa 9. júla 2018, v ktorom rozklad účastníkov konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručované nasledovne: - Na adresu L. XXXX/.XX R. P. s poznámkou pošty adresát neznámy a vrátením zásielky 12.7.2018, zásielka správnemu orgánu došlá 13.7.2018 - Na adresu Čistý deň, n. o., Hodská cesta 1228, Galanta novou zásielkou, pričom prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie nastal 16.07.2018, opakované doručenie 17.07.2018 a uloženie zásielky 17.07.2018. V odbernej lehote bola zásielka neprevzatá s dátumom vrátenia 07.08.2018, zásielka došla správnemu orgánu 08.08.2018. - Doručovanie novej zásielky na adresu Hodská cesta 1228 Galanta, pričom z doručenky vyplýva, že deň je na nej uvedený 28, bez uvedenia mesiaca a rok 2018. Z dennej pečiatky pošty vyplýva, že sa jedná o dátum 28.8.2018. 16. Žalobca podal prostredníctvom právnej zástupkyne správnu žalobu elektronicky

18. Touto námietkou, ktorú vyslovil žalovaný v priebehu súdneho konania pred správnym súdom sa zaoberal aj správny súd tak, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú, keď uviedol, že preskúmavané rozhodnutie bolo žalobcovi bolo doručené dňa 28.8.2018 a v danom prípade sa fikcia doručenia podľa § 24 ods. 2 nemôže aplikovať. Kasačný súd sa stotožnil s týmto právnym záverom. Žalobca tvrdil, že sa v mieste doručovania v čase druhého doručovania nezdržiaval, pričom uviedol aj konkrétne miesto, kde sa mal zdržiavať. Tiež na preukázanie tejto skutočnosti poukázal na špecifické okolnosti tohto prípadu, keď mu bolo preskúmavané rozhodnutie opätovne doručované hneď po tom, čo bola zásielka z druhého doručovania žalovanému vrátená.

aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby. Podľa názoru kasačného súdu je táto námietka dôvodná a žalobca v danom prípade nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

záujmoch. 23. Skutkové zistenia ohľadne osoby žalobcu ako klienta neziskovej organizácii Čistý deň sú nasledovné: 24. Podľa vyjadrenia žalobcu v administratívnom konaní tento je dobrovoľným klientom resocializačného zariadenia Čistý deň, n. o. na základe zmluvy o poskytovaní odbornej starostlivosti zo dňa 17.5.2016. Nebol umiestnený do zariadenia na základe rozhodnutia súdu ako maloletá osoba, je tam umiestnený dobrovoľne a sám svoje dotknutie na svojich právach opísal tak, že budú dotknuté jeho osobnostné práva súvisiace s tým, že bude preňho zmarená možnosť ukončiť proces jeho resocializácie a odvykania od návykových látok v prostredí a za pomoci odbornej starostlivosti, ktorej ako jedinej dôveruje. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti na viacerých miestach uvádzal, že žalobou napadnuté rozhodnutie má priamy negatívny vplyv na jeho osobnú sféru a že pokračovanie v resocializačnom programe je obligátne práve v tomto resocializačnom programe a v tomto zariadení s poukazom na zdravotný benefit v ňom dosahovaný.

V tejto súvislosti je však správny právny názor žalovaného, ktorý vyslovil v kasačnej sťažnosti, že nie každý účastník administratívneho konania má aj aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Táto legitimácia nazvaná ako aktívna žalobná legitimácia svedčí účastníkovi administratívneho konania, ktorý bol zároveň ukrátený na subjektívnych právach spojených s vydaním preskúmavaného rozhodnutia.

Určitý akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti práve danej osoby. Nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva. Na ilustráciu: rozhodnutie, ktorým sa lekárovi ruší oprávnenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa priamo týka len tohto lekára, nie však jeho pacientov, hoci sa im ruší prístup k zdravotnej starostlivosti poskytovanej týmto lekárom.

28. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie, ktoré zrušilo akreditáciu neziskovej organizácie Čistý deň, n. o. Jedná sa o rozhodnutie vydané v rámci 7. časti z. č. 305/2005 Z.z. - Akreditácia. V rámci konania o akreditácii (§ 80 a nasl. cit zákona) sa rozhoduje o udelení, predĺžení platnosti, zmene a o zrušení akreditácie. Jedná sa teda skôr o horizontálny vzťah dvoch inštitúcií a vo všeobecnom ponímaní o jeden z typov tzv. povoľovacích konaní, ktoré prebiehajú na rozličných úsekoch verejnej správy, napr. školstvo, zdravotníctvo a iné Uvedené konštatoval už NS SR v rozsudku sp. zn. 5Sžk/5/2021 zo dňa 25.02.2021, ktorým najvyšší súd zrušil v poradí prvý rozsudok správneho súdu v danej veci. Najvyšší súd navyše dodal, že tento typ konania nemá priamy vplyv na sociálne práva tak, ako to predpokladá SSP v § 199 ods. 1. V tomto prípade teda primárne ide o akreditáciu a hoci potenciálny vplyv na sociálne práva s ňou môže súvisieť a môže sa prejaviť ako určitý následok (napr. v prípade jej odňatia) s ohľadom na jeho sekundárny charakter, nebude mať tomto prípade vplyv na určenie druhu žaloby.

Je tomu tak napr. v konaní o vydanie či zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (§ 21 z. č. 578/2004 Z.z.) alebo v konaní o zaradenie či vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (§ 16 a § 17 z. č. 596/2003 Z.z.).

Takáto úprava účastníctva zohľadňuje právny názor, že v povoľovacom konaní sú dotknuté práva a povinnosti výlučne toho subjektu, ktorý o povolenie žiada alebo ktorému bolo povolenie udelené. Pacient sa teda nemôže domáhať zrušenia rozhodnutia ministerstva zdravotníctva (alebo iného príslušného orgánu), ktorým bolo jeho ošetrujúcemu lekárovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydané podľa § 10 a nasl. z. č. 578/2004 Z.z, žiak sa nemôže domáhať zrušenia rozhodnutia, ktorým bola ním navštevovaná škola vyradená zo siete podľa § 17 z. č. 596/2003 Z.z. či študent vysokej školy zrušenia rozhodnutia o zrušení študijného programu, ktorý študoval. Hoci v konaní o akreditácii podľa z. č. 305/2015 Z.z. takáto špeciálna úprava účastníctva absentuje, pri posudzovaní otázky skutočného zásahu do konkrétnych hmotných či procesných práv účastníka administratívneho konania pri podaní správnej žaloby je potrebné vychádzať z vyššie uvedeného právneho názoru.

právach či právom chránených záujmoch. Samotná zmena zmluvného vzťahu, ktorý mal akreditovaný subjekt s ním dojednaný, je však len druhotný dôsledok rozhodnutia o zrušení akreditácie. Rozhodnutie o zrušení akreditácie sa vzťahuje výlučne na akreditovaný subjekt;

tohto zákona bezplatne. V žiadnom prípade do pojmu „právom chránený záujem“ nespadá ani osobný záujem na fungovaní určitej inštitúcie, hoci aj z dôvodu, že klient je s jej chodom spokojný, ani ekonomický záujem, napr. neplatenie za pobyt v zariadení, ak zariadeniu akreditácia nebude odňatá.

Avšak do procesu akreditácie, vrátane zrušenia akreditácie (teda ani do jeho prieskumu v správnom súdnictve) nie je oprávnený vstupovať, pretože tento proces sa priamo nedotkol jeho právnej sféry. 33. Argumentácia žalobu je aj nelogická, pretože pokiaľ by kasačný súd prijal argumentáciu žalobcu, že zrušením akreditácie ako špeciálneho povolenia bolo zasiahnuté do práv žalobcu, uvedené by tiež umožňovalo podávať klientom resocializačného strediska správne žaloby na zachovanie akreditácie strediska bez ohľadu na vôľu subjektu, ktorému bola akreditácia zrušená. Pritom nemožno vylúčiť situáciu, že samotné stredisko nebude mať záujem ďalej vykonávať činnosť ako akreditovaný subjekt (napr. pri naplnení hypotézy § 85 ods. 1 písm. b/ z. č. 305/2005 Z.z.). 34. Žalobca na jednej strane tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie malo negatívny vplyv na jeho osobnú sféru, pričom však na druhej strane poukazuje na judikatúru, ktorá sa týka dotyku v právnej sfére, čo je nepochybne vnútorný rozpor vyjadrení žalobcu. V tejto súvislosti žalobca opakovane tvrdí, že bol ukrátený na svojich ústavných právach, konkrétne článku 40 a článku 19 ods. 2 ústavy.

štátu sa prejavuje prijatím zákonnej úpravy najmä v súvislosti s poskytovaním lekárskej starostlivosti. Zákon č. 305/2005 Z.z upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov.

36. Pokiaľ by však aj kasačný súd prijal teóriu žalobcu, že aj tento zákon je súčasťou pozitívneho záväzku štátu na napĺňanie článku 40 ústavy, aj tak by preskúmavané rozhodnutie žiadnym spôsobom nezasahovalo do právnej sféry žalobcu, pretože v zmysle tohto zákona bolo rozhodnuté výslovne len o právach a povinnostiach ďalšieho účastníka 1/ - neziskovej organizácie Čistý deň, n. o., a nie žalobcu. Zrušením akreditácie došlo k zmene právneho postavenia neziskovej organizácie, ktorá v zmysle z. č. 305/2005 Z.z. môže poskytovať služby v menšom rozsahu, nie klienta. Tento síce môže subjektívne vnímať svoje postavenie ako zhoršené, keďže už nemôže pokračovať v resocializačnom programe v pôvodnom rozsahu a bezplatne, ale toto, ako bolo vyššie vysvetlené, nemožno chápať ako dotknutie sa na jeho právom chránenom záujme, či dokonca na jeho práve. Žalobcova požiadavka, aby bol zachovaný konkrétny resocializačný program v tom resocializačnom stredisku, ktoré si vybral pred zrušením akreditácie, pretože inak by bol dotknutý na svojom práve na zdravie, nevyplýva

Z citovaného zákona nevyplýva ani právo na bezplatnú starostlivosť plnoletého klienta a ani čl. 40 ústavy negarantuje žalobcovi právo, aby po výbere konkrétneho zariadenia dokončil resocializačný program práve v tomto zariadení. 37. Čo sa týka tvrdeného dotknutia sa na ústavnom práve v zmysle článku 19 ods. 2, žalobca konkrétne neuviedol, akým spôsobom by malo byť rozhodnutím o zrušené akreditácie ďalšieho účastníka v rade 1/ zasiahnuté do jeho práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jeho súkromného a rodinného života. Naopak, bolo preukázané, že sa stále zdržiava v neziskovej organizácii, ktorá pracuje aj naďalej ako terapeutická skupina, zúčastňuje sa jej činností a v zariadení aj naďalej býva. Preskúmavané rozhodnutie nezrušilo neziskovú organizáciu ako takú a ako napokon vyplýva aj z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu, táto funguje naďalej, len v inom režime, pričom tento režim využíva aj žalobca.

V tejto časti kasačný súd napokon dodáva, že pokiaľ žalobca uvádzal, že argumentácia žalovaného je vyslovene lživá (str. 14 vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti ), kasačný súd musí konštatovať, že toto sú len názory žalovaného k jednotlivým tvrdeniam žalobcu, resp. jeho vyhodnotenie jednotlivých vyjadrení žalobcu na pojednávaní, čo žalovanému samozrejme nemožno uprieť.

Preto je jeho rozsudok vo výroku I. neprávny a kasačný súd ho podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil spoločne so závislými výrokmi III. a IV. o náhrade trov konania. V tomto rozsahu vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnom názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

41. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol, pretože v zmysle § 186 ods. 2 SSP v spojení s § 447 ods. 2 posledná veta SSP by aj v prípade jeho priznania odkladný účinok ex lege zanikol právoplatnosťou tohto rozsudku kasačného súdu.

V Bratislave dňa 31. januára 2024