7Ssk/203/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: U. F., M.. XX. XX. XXXX, Q. F. C., B. XXX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. novembra 2020, Číslo: 26620/2020/42, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. júna 2022, č. k. 20S/160/2020-68,

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

143aj ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01. 07. 2020 o 13,80 eur na sumu 636,39 eur mesačne (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktoré žalovaný ako odvolací orgán potvrdil napadnutým rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2020, bol výsluhový dôchodok žalobcu zvýšený v súlade s § 143aj zákona č. 328/2002 Z.z., keď suma zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu od 1. 7. 2020 bola určená podielom 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30. júnu 2019, t.j. zo sumy 449,9720 (štatistický údaj Sociálnej poisťovne), výpočet: 2% zo sumy 432,7650 = 8,99944 (zaokrúhlene 9 eur), 9 : 15 = 0,60 eur x 23 (počet rokov doby trvania služobného pomeru) = 13,80 eur, čo predstavovala sumu zvýšenia výsluhového dôchodku počnúc od 1. 7. 2020.

ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 zo dňa 30. 6. 2018 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 143ah ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. počnúc od 1. 7. 2018 o 13,80 eur na sumu 608,79 eur mesačne.

spravodlivosti podlieha. Pokiaľ žalobca v konaní zámerne ako žalovaného označil prvostupňový správny orgán, t.j. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, tak súd v predmetnej veci konal s Ministerstvom spravodlivosti SR, pretože žalovaným má byť ako orgán verejnej správy označený subjekt, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku, resp. ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a tým bolo Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 180 ods. 1 a 2 SSP). Znamenalo to, že nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, a preto aj správny súd v záhlaví tohto rozhodnutia uviedol Ministerstvo spravodlivosti SR (uznesenie NS SR z 11. 8. 2010, sp.zn. 2Sži/2/2010).

Zboru väzenskej a justičnej stráže. Naopak zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu bolo rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím ministerky, vykonané podľa § 143aj ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom žalobcovi bol výsluhový dôchodok zvýšený od 1. 7. 2020 o 13,80 eur na sumu 636,39 eur mesačne. Špecifikácia zvýšenia tohto výsluhového dôchodku je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu číslo: GR ZVJS-d-13231/14-2020 zo dňa 30. 6. 2020.

7. Dodržaním postupu podľa platného a účinného právneho predpisu správne orgány konali v súlade so svojimi právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona a teda aj v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. Skutočnosť, že spôsob zvyšovania výsluhových dôchodkov zákonodarca zmenil, sa týka všetkých poberateľov tejto dávky, pričom v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by správne orgány v iných obdobných prípadoch postupovali inak ako v prípade žalobcu. Postup správnych orgánov pri zvyšovaní dôchodku žalobcu preto nemožno posudzovať ako jeho diskrimináciu - jeho znevýhodnenie v porovnaní s inými poberateľmi výsluhového dôchodku.

Za tohto stavu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že by správne orgány konali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ani neporušil žiadne z ústavných práv

Takýto nárok si žalobca môže uplatniť v samostatnom súdnom konaní podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 23. 08. 2022. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP. 12. Uviedol, že rozhodnutia, ktoré vydal prvostupňový orgán od 30. júna 2013 až do roku 2020 boli vydané podľa zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 190/2018 Z. z. a zákona č. 153/ 2019 Z. z., pričom v čase služobného pomeru žalobcu, ktorý trval do 31. augusta 2004 tieto zákony neboli súčasťou zákona č. 328/2002 Z. z. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 153/2019 Z. z. účinného od 30. júna 2019, pričom toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. účinného od 1. júla 2002. Zároveň, že podľa „§ 120 ods. 1 účinnosť menovaného zákona končí mojou smrťou“. Žalobca v podstate namietal, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z., konkrétne s § 120 ods. 1, § 68 ods. 8 písm. a/ a § 143aa a § 58 Správneho poriadku. 13. V ďalšej časti poukázal na priebeh zvyšovania sumy výsluhového dôchodku v priebehu rokov 2004 až 2020, ktoré v jeho prípade považoval za nesprávne, preto žiadal prvostupňový orgán o vydanie nových rozhodnutí a prepočítanie sumy výsluhového dôchodku od roku 2004 a sčítaných percent podľa § 68 ods. 2 písm. a/ a ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. 14. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného uviedol, že žalovaný nebol zo zákona oprávnený na vydanie tohto rozhodnutia a krajský súd mal posudzovať prvostupňové rozhodnutie, čo má vyplývať aj z § 199 SSP, v ktorom je uvedené, že sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia a nie žalovaného (ministra spravodlivosti). Vyčítal krajskému súdu, že postupoval podľa pokynov žalovaného, keď ten žiadal zamietnuť žalobu, čím malo byť zasiahnuté do nestrannosti súdov. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca uviedol, že žaloba bola podaná právom, a preto žiadal kasačný súd, aby zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a ďalšie v ňom uvedené od roku 2004 až do roku 2020, ktoré neboli vydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. A zároveň žiadal „za poškodený návrh na kúpeľnú starostlivosť, ktorý poškodila komisia GR ZVJS žiadam finančnú náhradu vo výške 1.156 eur z dôvodu, že návrh na kúpeľnú starostlivosť som si nemohol uplatniť vo svojej zdravotnej poisťovni“.

preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 18. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. júna 2022, č. k. 20S/160/2020-68, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú. 19. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. novembra 2020, Číslo: 26620/2020/42, ktorým tento ako odvolací orgán podľa § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol žalobcovo odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 30. 06. 2020, Číslo: GR ZVJS-d-13231/14-2020 o zvýšení výsluhového dôchodku podľa § 143aj ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01. 07. 2020 o 13,80 eur na sumu 636,39 eur mesačne. 20. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. 21. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

22. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 23. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

27. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 143aj ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. platí, že výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru.

30. Podľa § 143aj ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z. platí, že na zvyšovanie výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov sa od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 nepoužije § 68 ods. 16.

júnu kalendárneho roka ktorý predchádzal príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhlila na najbližších desať eurocentov nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru, t. j. priemerná suma starobného dôchodku žalobcu k 30. júnu 2019 bola 449,9720 eur, pričom 2 % z tejto sumy po zaokrúhlení predstavovalo 9 eur. Podiel čísla 9 a čísla 15 je 0,60 eur, čo predstavovalo pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku za každý rok trvania služobného

uvádza: „. . .14. Vo vzťahu k prvej vyššie uvedenej sťažnostnej námietke kasačný súd konštatuje, že táto je v plnom rozsahu nedôvodná. O zvýšení výsluhového dôchodku v prvom stupni rozhodoval Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS. Na účely zákona č. 328/2002 Z. z. sa pod pojmom ministerstvo rozumie okrem iného aj Zbor väzenskej a justičnej stráže. Pokiaľ teda § 84 ods. 4 písm. a/ konštatuje, že odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je minister, ak ide o rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, týmto útvarom je aj Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS. Práve tento útvar rozhodoval v prvom stupni a preto v prípade, ak v prvom stupni rozhoduje Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS, odvolacím orgánom je minister. Preto sa v tomto prípade už neaplikuje druhá časť tejto vety, ktorá uvádza, že v ostatných prípadoch odvolacím orgánom je nadriadený určený podľa osobitného predpisu, ktorým je § 58 ods. 1 Správneho poriadku.

. . . . . 18. K druhej sťažnostnej námietke spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení aplikácie § 143aj ods. 1 a 2 citovaného zákona zo strany správnych orgánov a správneho súdu kasačný súd konštatuje, že aj táto námietka je plne nedôvodná. Pôvodne bol žalobcovi výsluhový dôchodok priznaný k 01. 09. 2004 so zvýšením, ako vyplývalo z vtedajšej právnej úpravy, platnej a účinnej k 01. 09. 2004, ako to vyplýva z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku zo dňa 19. 08. 2004. V tom čase platné ustanovenie § 68 ods. 1 písm. a/ ustanovovalo, že výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roku sa zvyšujú od 01. júla príslušného kalendárneho roka u policajtov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu zisteného za predchádzajúci rok. Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. a/ s určitými modifikáciami pretrvalo v zákone do 30.04.2013 (určujúcim faktorom

modifikoval. Jednalo sa jednak o dávky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka, čiže o všetky dávky, ktoré boli priznané pred rozhodovaním o zvyšovaní dávky, ale aj o dávky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, teda novo priznané dávky. Tento mechanizmus bol následne modifikovaný jednotlivými prechodnými ustanoveniami, prvýkrát účinnými od 30. júna 2018 (§ 143ah).

Následne zákonodarca zvolil rovnaký postup aj za obdobie od 01. júla 2019, keď v prechodnom ustanovení § 143aj uviedol obdobný mechanizmus, ktorý platí aj na výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna 2019 (spôsob výpočtu je modifikovaný). Z uvedeného vyplýva, že v jednotlivých časových obdobiach poberania výsluhového dôchodku platili rôzne právne úpravy zvyšovania tohto dôchodku, na ktoré musel správny orgán rozhodujúci o zvýšení výsluhového dôchodku prihliadať. .

Toto ustanovenie zakotvuje spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon č. 328/2002 Z. z. priznáva policajtom, teda tie práva a povinnosti, ktoré policajtom z aktuálne účinného zákona prináležia. Uvedený zákon totiž môže byť v rámci zákonodarného procesu menený a preto je potrebné pri priznávaní konkrétnych práv alebo povinností policajtom aplikovať vždy účinné znenie zákona.

143aj. 21. Treba si uvedomiť, že všetky tieto rozhodnutia rozhodovali o novom práve žalobcu, a to o zvýšení jeho výsluhového dôchodku od 01.07. kalendárneho roku na ďalších 12 mesiacov, o ktorom zvýšení sa rozhoduje každý rok. Nejde teda o jeden nárok na zvýšenie dôchodku, o ktorom by bolo rozhodované v roku 2004, ale vždy o nové nároky s novými podmienkami na ich priznanie podľa aktuálnej právnej úpravy. Rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku z roku 2004 preto nezaručovalo žalobcovi rovnaké rozhodnutia o tomto zvýšení aj počas nasledujúcich rokov. Ak počas nich došlo k zmene právnej úpravy, správne orgány na túto zmenu museli prihliadnuť. Nejde teda o retroaktívne pôsobenie týchto právnych noriem, pretože vždy správne orgány rozhodovali o novom nároku žalobcu - zvýšení jeho výsluhového dôchodku - do budúcnosti odo dňa účinnosti novej právnej úpravy, a nie do minulosti.

34. Čo sa týka námietky, že k dôvodom uvedeným v žalobe sa nedokázal žalovaný ani správny súd vyjadriť, kasačný súd uvádza, že sa jedná v podstate o námietku nedostatočného odôvodnenia, či už preskúmavaného rozhodnutia alebo napadnutého rozsudku.

sa namietania správnosti rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku od roku 2013 až 2020. Rovnako aj správny súd sa dostatočným spôsobom vyrovnal so všetkými zásadnými žalobnými bodmi, pričom sám nezistil dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho odvolanie bolo odstúpené odvolaciemu orgánu bez jeho upovedomenia, pokiaľ by aj táto námietka bola dôvodná, neznamenalo by to podstatné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným, pretože takéto pochybenie nemohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Neupovedomením žalobcu o odstúpení jeho odvolania odvolaciemu orgánu neboli upreté žalobcovi žiadne procesné práva a o vybavení jeho odvolania bol oboznámený doručením preskúmavaného rozhodnutia do vlastných rúk.

poukazuje. Tieto sú v plnom rozsahu použiteľné aj v tu prejednávanej právnej veci. 36. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

38. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č.