7Ssk/204/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1021200457.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8Sa/41/2021
- IČS
- 1021200457
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: L. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. S. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Okenica & Co. s. r. o, so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/41/2021-89 zo dňa 10.08.2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „správny súd“) rozsudkom č. k. 8Sa/41/2021-89 zo dňa 10.08.2022 (ďalej tiež len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej (ďalej len „žalovaná“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.11.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Toto rozhodnutie je zmenovým rozhodnutím k predchádzajúcemu rozhodnutiu zo dňa 07.06.2011. Žalovaná ako odvolací orgán podľa ust. § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/ 2003 Z. z.“) tu preskúmavaným rozhodnutím zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.11.2017, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky podľa ust. § 70 zákona o sociálnom poistení, keďže ku dňu vzniku invalidity 19.12.2004 nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.11.2016, je žalobca podľa ust. § 37 ods. 3 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) naďalej čiastočne invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky a zároveň je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bola posudkovým lekárom určená od 19.12.2004. 3.
Správny súd ako spornú medzi účastníkmi konania vyhodnotil otázku určenia vzniku invalidity, resp. nároku na invalidný dôchodok rozpor v aplikácii dvoch zákonov sociálneho poistenia, a to zákona č. 100/1988 Zb., platného a účinného do 31.12.2003 a zákona č. 461/ 2003 Z. z. s platnosťou od 01.01.2004. V lekárskych posudkoch určené rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie invalidity (lézia brachiálneho plexu vľavo), ktoré je vrodeným zdravotným postihnutím, teda invaliditu v čase nezaopatrenosti považuje žalobca za splnenie podmienky nároku na invalidný dôchodok, vyplývajúcej z ust. § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ktorou je počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, pretože invalidita mu vznikla v období, kedy bol nezaopatreným dieťaťom podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Aplikácia ust. § 70 ods. 2 cit. zákona je riešená v prechodných ustanoveniach v § 263 ods. 15 cit. zákona, v zmysle ktorého nárok na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 2 cit. zákona má aj fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala
invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. 4. Správny súd skonštatoval, že toto ustanovenie nemožno aplikovať na prípad žalobcu, narodeného dňa 01.04.1977, ktorý v čase platnosti zákona č. 461/2003 Z. z. (od 01.01.2004) dosiahol vek 27 rokov. Kvalifikácia podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je možná iba v čase nezaopatrenosti dieťaťa a touto podmienkou v čase platnosti zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca nedisponoval, lebo už nebol nezaopatreným dieťaťom. Túto podmienku nespĺňal ani
výnimkou v prechodnom ust. § 263 ods. 15 ZSP. V závere lekárskej správy posudkoví lekári tak výrok o invalidite uviedli aj podľa ust. § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. a aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. Invaliditu od mladosti podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. neuviedli, keďže v zákone č. 461/2003 Z.z. na to nie je zákonný podklad. 5. Ďalej správny súd uviedol, že žalobca žiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z., teda o výlučnú aplikáciu zákona č. 461/2003 Z.z., keďže jeho zdravotné postihnutie je vrodené a je potvrdené v lekárskych správach - posudkoch, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie invalidity.
V lekárskych posudkoch vyhotovených podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je naposledy vznik invalidity určený od 19.12.2004 podľa ust. § 71 ods. 1 cit. zákona a nie je v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom v zmysle ust. § 70 ods. 2 cit. zákona, keďže sa narodil v roku 1977.
Ako čiastočne invalidný bol prvýkrát uznaný od 08.12.1998 podľa zákona č. 100/1988 Zb.
6. Ustanovenie § 263 zákona č. 461/2003 Z.z. (ako aj po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky prijaté ust. § 263a, § 263b zákona č. 461/2003 Z.) majú prechodný charakter a ich úlohou je upraviť prechod nárokov vzniknutých pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z.. Z časového hľadiska už neplatnú právnu normu možno v konaní aplikovať len v prípade, že na jej použitie odkazujú prechodné ustanovenia platnej právnej normy. Na zákon č. 100/1988 Zb. odkazuje prechodné ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré uvádza, že aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, rozhodne sa podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb.), s odchýlkami ďalej ustanovenými.
7. Správny súd konštatoval, že závery lekárskych posudkov sa z medicínskeho hľadiska zhodujú so znaleckým posudkom L.. P., že zdravotné postihnutie má žalobca od narodenia, vrodená lézia brachiálneho plexu vľavo, s nedominantnou ľavou rukou, ktoré je kvalifikované ako rozhodujúce pre invaliditu podľa prílohy č. 4 zákona o soc. poistení, kapitola XV. choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, pol. č. 29.3 - poškodenie dolnej časti plexus brachialis s 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a 10% na iné zdravotné postihnutie, skolióza a totálna endoprotéza ľavej koxy po úraze v 12/
2004. V posudku zo dňa 28.09.2011 posudková lekárka ústredia Sociálnej poisťovne uviedla, že dané vrodené zdravotné postihnutie, poškodené nervové pletene v oblasti ramenného kĺbu s nedostatočným rozvojom svalstva a funkcie ľavej ruky však nepodmieňovalo úplnú stratu pracovného potenciálu žalobcu, preto nebol plne ale iba čiastočne invalidným podľa zákona č. 100/1988 Zb. a nespĺňal preto kritériá uznania invalidity z mladosti podľa ust. § 33 ods. 2 zákona č. 100/88 Zb. Žalobca má dominantnú ruku pravú. Keďže invalidita žalobcu v čase nezaopatrenosti nevznikla, nesplnil podmienky nároku na invalidný dôchodok v zmysle ust. § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
. Zdravotný stav žalobcu bol posudkovými lekármi posúdený so záverom, že je invalidný od 19.12.2004, teda v čase, keď nebol už nezaopatreným dieťaťom na účely podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
Nesplnil však zákonné podmienky nároku na invalidný dôchodok v zmysle ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože k dátumu vzniku invalidity, ku dňu 19.12.2004 nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia v zmysle ust. § 72 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. (najmenej štyri roky) zistených pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.).
8. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Sťažovateľ v úvode poukázal na skutočnosť, že na Krajskom súde v Bratislave je vedené ďalšie konanie o invalidný dôchodok medzi rovnakými účastníkmi pod sp. zn.: 8Sd/166/2011, ktoré ďalej označuje ako aj ako „pôvodné konanie“. Pôvodné konanie časovo a vecne predchádza tomuto konaniu, pretože sa v ňom preskúmava rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 07.06.2011, ktorým žalovaná pôvodne zamietla nárok žalobcu na invalidný dôchodok. Obe súdne konania spolu neoddeliteľne súvisia a nie je možné ich podľa žalobcu posudzovať izolovane. Žalobca preto žiadal, aby kasačný súd pripojil k tomuto konaniu o kasačnej sťažnosti aj spisový materiál Krajského súdu v Bratislave vedený pod sp. zn.: 8Sd/166/2011 a celý administratívny spis žalobcu vedený žalovanou.
9. Sťažovateľ uviedol, že sa domáhal od žalovanej priznania invalidného dôchodku podľa právnych predpisov platných a účinných po 01.01.2010. S poukazom na ust. § 71 a § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. (platného v čase, keď žalovaná rozhodovala o priznaní invalidného dôchodku) má za to, že žalovaná mala povinnosť posúdiť, či v období, v ktorom bol nezaopatrené dieťa, sa žalobca stal invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z.z., t. j. či mal pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o vrodené postihnutie, je nepochybné, že podľa § 71 v spojení s ustanovením § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. sa žalobca stal v čase, keď bol nezaopatrené dieťa, invalidným, a preto počet rokov dôchodkového poistenia je vo vzťahu k priznaniu nároku na invalidný dôchodok v jeho prípade irelevantný a vzťahuje sa na neho podmienka odpustenia rokov dôchodkového poistenia. 10.
Uvedené sa najprv udialo a posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava dňa 26.05.2011 vykonal posúdenie invalidity a určil dátum vzniku invalidity žalobcu v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi na deň 01.01.2010. Následne však, na dožiadanie krajského súdu zo dňa 23.09.2016 posudková lekárka vyhotovila doplnenie posudku - odborný posudok žalovanej zo dňa 14.11.2016, v ktorom bol ako dátum vzniku invalidity určený dátum 19.12.2004. Sťažovateľ je však toho názoru, že mu mohol vzniknúť nárok na invalidný dôchodok najskôr 01.01.2010, čo najprv konštatovala aj žalovaná v zmysle § 293ax ods. 2 zákona o sociálnom poistení platného v čase posudzovania nároku. Žalobcovi následne nie je zrejmé a nerozumie, z akého dôvodu došlo zo strany žalovanej k uznaniu invalidity žalobcu od 19.12.2004 na základe zmenového rozhodnutia žalovanej zo dňa 03.11.2017. Žalobca je presvedčený, že nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, týkajúcim sa zmeny dátumu vzniku invalidity došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
Určenie dátumu vzniku invalidity je nesporne dôležitou otázkou v predmetnom konaní, pretože od odpovede na túto otázku sa následne odvíjajú aj prípadné nároky žalobcu na invalidný dôchodok 11. Sťažovateľ zdôraznil, že si neuplatňuje žiaden nárok vyplývajúci zo sociálneho zabezpečenia spätne za obdobie, keď bol nezaopatrené dieťa, pre ktorý by bolo potrebné posudzovať, či naň spĺňa podmienky podľa vtedy platného a účinného zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Žalobca si uplatňuje nárok na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., platného v čase podávania žiadosti, ktorý jednoznačne upravuje, kto je invalidný, a preto nie je podstatné, či ho v minulosti podľa vtedy platných predpisov považovali za invalidného. Uvedené podľa názoru žalobcu vyplýva priamo z ustanovenia § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.. Aplikácia zákona č. 100/1988 Zb. by bola prípustná iba v prípade, ak by žalobca žiadal nárok v období a za obdobie, kedy bol nezaopatrené dieťa. Aplikáciu staršieho zákona správny súd odôvodnil použitím § 259 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, podľa sťažovateľa však uvedené ustanovenie upravuje použitie starého zákona iba na nároky, ktoré mali vzniknúť pred 01.01.2004, ale sťažovateľ si nárok uplatnil až po 01.01.2010 a nežiada nárok spätne za obdobie, keď bol nezaopatreným dieťaťom.
Preto je nesprávna úvaha správneho súdu, keď vychádzal z predpokladu, že sťažovateľovi nárok vznikol pred 01.01.2004. 12. Spôsob aplikácie zákona na posúdenie nárokov na invalidný dôchodok zo strany správneho súdu považuje za diskriminačný a protiústavný. V prípade, ak by dve fyzické osoby s rovnakým dlhodobo nepriaznivým stavom a s rovnakým nesplnením počtu rokov dôchodkového poistenia pred rokom 2010 požiadali po roku 2010 o znovu posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 293ax, rozhodnutie by malo byť podľa úvahy konajúceho súdu rozdielne, a to v závislosti od veku fyzickej osoby. V prípade aplikácie posúdenia nároku podľa obdobia nezaopatrenosti by bolo žalobcovi odňaté právo na primerané hmotné zabezpečenie
z dôvodu veku. Sťažovateľ poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. I. ÚS 306/2010. 13. Podľa názoru žalobcu mal byť na jeho prípad aplikovaný výlučne Zákon o sociálnom poistení platný v čase, keď žalobca o znovuposúdenie žalovanú požiadal, teda po 01.01.2010. Žalobcovi podľa jeho názoru vznikla invalidita ku dňu 01.01.2010. Rovnako žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok ku dňu 01.01.2010. Žalobca sa ale v zmysle predpisov platných v čase posudzovania žiadosti na nárok na invalidný dôchodok, stal invalidným už od narodenia. Z toho dôvodu je potrebné na posúdenia nároku v čase posudzovania uplatniť na sťažovateľa ustanovenie § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a podmienku počtu rokov dôchodkového poistenia žalobcu pre priznanie nároku na invalidný dôchodok považovať za splnenú.
Za absurdné považuje, aby mu nárok na poskytnutie invalidného dôchodku nebol priznaný iba z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktorú nemohol splniť, lebo bol od narodenia invalidný, ale podľa vtedy platného zákona nebolo možné uznanie čiastočnej invalidity z mladosti. Nakoľko nie je schopný sústavne vykonávať žiadnu prácu, nikdy nedosiahne potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, takýto výklad ho znevýhodňuje a ukracuje na jeho základných právach garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky. 14. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 15.11.2022, v ktorom uviedla, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Kasačnému súdu navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP ), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorej obsahom nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že tieto sú v nedôvodné.
16. Predmetom prieskumu pred správnym súdom bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 01.02.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.11.2017, ktorým Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok.
17. Zo súdneho a administratívneho spisu a z údajov v súdnom registri kasačný súd zistil: 18. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 07.06.2011, ktorým pôvodne zamietla nárok žalobcu na invalidný dôchodok, bolo potvrdené rozsudkom správneho súdu č. k. 8Sd/166/2011-212 zo dňa 10.08.2022 a o odvolaní navrhovateľa rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 6Ssk/125/2022 rozsudkom zo dňa 10.05.2023 tak, že rozsudok správneho súdu potvrdil. 19.
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 03.11.2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie zo dňa 07.06.2011 prvostupňový správny orgán s poukazom na ust. § 70 zákona o sociálnom poistení skonštatoval, že sťažovateľ bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky, sťažovateľ pred vznikom invalidity (pred 19.12.2004) získal 743 dní dôchodkového poistenia, teda 2 roky a 13 dní, preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňový správny orgán pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzal z Lekárskej správy - odborného posudku o invalidite posudkového lekára Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 14.11.2016. Z posudku vyplýva, že bol vypracovaný na základe dožiadania Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.09.2016 k sp.
zn. 8Sd/166/2011, K otázke, či spĺňa invaliditu v minulosti podľa § 33 zákona č. 100/1988
Zb., poukázal posudkový lekár na lekársku správu posudkového lekára zo dňa 28.09.2011, podľa ktorej žalobca, keď bol školopovinným dieťaťom, nespĺňal podmienky pre priznanie invalidity podľa § 29 cit. zákona, preto nemohol byť uznaný invalidným pri dovŕšení veku 18 rokov (01.04.1995). Spĺňal však posudkové kritériá pre uznanie čiastočnej invalidity (už od narodenia s vrodeným postihnutím dňa 01.04.1977).
Podkladom posudku bolo aj odborné vyjadrenie znalkyne L.. P. zo dňa 07.03.2016, vypracované na základe zadania Krajského súdu v Bratislave k sp. zn. 8Sd/166/2011, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ mal poškodenie dolnej časti plexus brachialis už v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom, a to od narodenia.
Z posudku ďalej vyplýva, že posudkový sťažovateľ je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má sťažené všeobecné životné podmienky.
Zároveň je od 19.12.2004 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná poukázala na odborný posudok o invalidite zo dňa 05.11.2020, v ktorom posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie uviedol: - Posudková komisia dňa 05.01.1999 posúdila dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa, neuznala invaliditu podľa § 29 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ale uznala čiastočnú invaliditu podľa § 37 ods. 2 písm. c) cit. zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky z dôvodu kongenitálnej lézie brachiálneho plexu dolný typ vľavo s dátumom vzniku od 08.12.1998. Žalobca mal vtedy 21 rokov, mal zdravotný stav, ktorý vznikol pred ukončením povinnej školskej dochádzky, ale podmieňoval len čiastočnú invaliditu, nepodmieňoval stratu pracovného potenciálu (plnú invaliditu), keďže spôsoboval len značné sťaženie životných podmienok. Žalobca ukončil základnú školu, neukončil strednú školu, učilište nenavštevoval.
Posudková komisia sociálneho zabezpečenia ústredia Sociálnej poisťovne Bratislava, potvrdila posudkový záver posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 05.01.1999 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.03.2000 bolo konanie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 08.02.1999 zastavené. - Ďalšie posúdenie invalidity na žiadosť sťažovateľa bolo vykonané posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v decembri 2005, sťažovateľ mal vtedy 28 rokov. Bola mu uznaná invalidita od 19.12.2004 s určením 60% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre kongenitálnu léziu brachiálneho plexu na nedominantnej končatine,
posúdenej podľa položky XV. G, 30.1. Jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, Bratislava zo dňa 16.01.2006 zamietnutá pre nesplnenie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok. - Posúdenie invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 26.05.2011 podľa § 293ax zákona o sociálnom poistení vykonané dňa 26.05.2011 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. Posudkový záver bol vypracovaný na podklade neurologického nálezu z novembra s diagnózou kongenitálna lézia brachiálneho plexu dolný typ vľavo a na podklade ortopedického nálezu z decembra 2010 a februára 2011 so záverom stav po luxačnej zlomenine ľavého bedrového kĺbu pri autonehode dňa 19.12.2004, riešenej operačne implantáciou totálnej endoprotézy bedrového kĺbu s dobrým funkčným efektom v októbri
2010. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím s určením 50% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa prílohy č. 4 k ZSP v Kapitole XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G-postihnutie končatín, položka 29.3 - poškodenie dolnej časti plexus brachialis na nedominantnej končatine. Pre totálnu endoprotézu ľavého bedrového kĺbu ako iného zdravotného postihnutia, mu bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, t. j. celkom na 60%, s dátumom vzniku invalidity od
01.01.2010. - Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, sa listom zo dňa 05.05.2016 na dožiadanie Krajského súdu v Bratislave k zaslanému znaleckému posudku č. 1/2016 zo dňa 07.03.2016 znalkyne L.. P. vyjadrila tak, že zotrváva na pôvodnom posudku lézia brachiálneho plexu od narodenia, podmieňujúca čiastočnú, nie „plnú“ invaliditu.
Zákon č. 100/1988 Zb. umožňoval uznanie „invalidity z mladosti“ iba pri zdravotnom stave zodpovedajúcom „plnej“ invalidite. - Na ďalšie dožiadanie súdu zo dňa 23.09.2016 posudková lekárka vyhotovila doplnenie posudku v konaní o opravnom prostriedku, odborný posudok Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.11.2016, podľa ktorého čiastočná invalidita trvá naďalej s rozhodujúcim zdravotným postihnutím poškodenie dolnej časti plexus brachialis na nedominantnej končatine s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% + 10% na ostatné, spolu 60%, s dátumom vzniku invalidity od 19.12.2004 dňom autonehody. - K posúdeniu zdravotného stavu v septembri 2020 boli predložené neurologické nálezy od mája 1990 do novembra 1998 s nezmeneným diagnostickým záverom a ortopedický nález z 29.09.2016, podľa ktorého v decembri 2004 pri autonehode došlo k polytraumatickému poškodeniu - luxačnej zlomenine ľavej stehnovej kosti s vylomením zadnej hrany acetabula, repozícia neúspešná vykonaná fixácia hrany skrutkou. Pre nekrózu hlavice stehnovej kosti v októbri 2010 implantovaná totálna endoprotéza ľavého bedrového kĺbu. Zlomenina stehnovej
kosti je akútny stav, riešený dočasnou pracovnou neschopnosťou, trvalé následky sú posudzované podľa kapitoly XV.G43: Stavy po zlomenine stehnovej kosti liečené konzervatívne aj osteosyntézou, príp. endoprotézou. Stav po implantácii totálnej endoprotézy jednostrannej zodpovedá hornej percentuálnej hranici príslušnej položky 45% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. - Po zhodnotení všetkých lekárskych správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii posudkový lekár ústredia skonštatoval, že u sťažovateľa je naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím poškodenie brachiálneho plexu dolnej časti nedominantnej končatiny s 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poškodenie brachiálneho plexu má najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo všetkých postihnutí, je zvýšené o maximálne možných 10% na 60%. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zotrval na posudkovom závere pobočky zo dňa 30.09.2020. - Pracovná rekomandácia: na trhu práce áno; obmedzenie schopností: môže vykonávať prácu len v prostredí bez preťažovania horných končatín, bez dvíhania bremien, bez nutnosti
dlhodobého státia a chodenia v práci; môže vykonávať prácu: administratívneho charakteru na skrátený úväzok. - Sťažovateľ je naďalej čiastočne invalidný podľa ust. § 37 ods. 3 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky, s dátumom vzniku čiastočnej invalidity dňa 08.12.1998. Zároveň je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity dňa 19.12.2004. 21. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ďalej uviedla, že sťažovateľ splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, keďže je od 19.12.2004 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Nesplnil však podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Podľa ust. § 72 ods. 1, písm. e/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky a podľa ust. § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca ku dňu vzniku invalidity, t. j. ku dňu 19.12.2004 dosiahol vek 27 rokov a potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok je najmenej štyri roky dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Žalobca pred 19.12.2004 získal 743 dní, t. j. 2 roky a 13 dní obdobia dôchodkového poistenia (pozn. súdu: v tom 303 dní započítaných za obdobie štúdia 1 roka na strednej škole a 440 dní evidovanej nezamestnanosti sťažovateľa), a teda nezískal najmenej 4 roky obdobia dôchodkového poistenia podľa ust. § 72 ZSP. Námietka sťažovateľa týkajúca sa vzniku invalidity v dobe, kedy bol nezaopatreným dieťaťom je nedôvodná, nakoľko jeho
zdravotné postihnutie síce vzniklo pred ukončením povinnej školskej dochádzky, ale podmieňovalo len čiastočnú invaliditu, nepodmieňovalo stratu pracovného potenciálu v rozsahu plnej invalidity a zákon č. 100/1988 Zb. pri čiastočnej invalidite „invaliditu z mladosti“ nepripúšťa.
22. V konaní nebolo sporné, že sťažovateľ nikdy nepracoval, ukončil základnú školu a 1 triedu na strednej škole. Taktiež nie je sporné, že od narodenia má vrodené zdravotné postihnutie - léziu brachiálneho plexu vľavo na nedominatnej končatine a že dňa 19.12.2004 pri autonehode utrpel luxačnú zlomeninu ľavého bedrového kĺbu, ktorej následkom bola operačná implantácia totálnej endoprotézy bedrového kĺbu v októbri 2010.
Sporným v prejednávanej veci bolo, či zdravotný stav sťažovateľa odôvodňuje priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., teda že invalidita mu vznikla v období, keď bol nezaopatreným dieťaťom podľa zákona o soc. poistení.
23. Podľa § 109 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení v znení účinnom 09.02.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 24.
Podľa § 70 ods. 1 cit. zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
25. Podľa § 70 ods. 2 cit. zákona fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
26. Nárok na výplatu invalidného dôchodku si žalobca v?tu prerokúvanej veci uplatnil v roku 2011, a?to podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 109 ods. 1 cit. zák. nárok na (okrem iného) dôchodkovú dávku [teda aj invalidný dôchodok - § 13 ods. 2 písm. b) cit. zák.] vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 109 ods. 2 cit. zák. je vznik nároku na dávku základným predpokladom, aby vznikol nárok na jej výplatu. Z?citovaných ustanovení vyplýva, že deň vzniku nároku je zásadne deň splnenia podmienok podľa uvedeného zákona, z?čoho možno vyvodiť, že tieto podmienky musia byť splnené už za účinnosti tohto zákona. Len pokiaľ zákon výslovne ustanoví, že určité podmienky sa majú posudzovať k?skoršiemu dátumu, ktorý predchádza účinnosť zákona, možno splnenie týchto podmienok posudzovať spätne.
27. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú od 1. januára 2004 upravené v § 70 zákona o soc. poistení. Podľa neho mal poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
S?účinnosťou od 1. januára 2005 sa toto znenie stalo odsekom 1 v § 70 a?s?účinnosťou od 1. januára 2008 sa slovo „nesplnil“ zmenilo na „nespĺňa“. Obsahovo tak citované ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zostalo od 1. januára 2004 v?zásade
nezmenené. Nárok žalobcu však podľa citovaného ustanovenia možno posúdiť najskôr od jeho účinnosti, teda od 1. januára 2004. Ako už bolo uvedené, najskôr týmto dňom (teda účinnosťou zákona) možno hovoriť o?splnení podmienok, ktoré tento zákon ustanovuje, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje niečo iné. Invalidita podľa § 70 cit. zák. mohla žalobcovi vzniknúť najskôr dňom účinnosti tohto zákona, teda 1. januárom 2004. Tým nie je povedané, že žalobca nemal zdravotné postihnutie aj pred týmto dátumom; len na účely zákona o soc. poistení možno jeho stav za invaliditu v?právnom zmysle označiť až dňom jeho účinnosti.
28. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jednou z nevyhnutných podmienok nároku na invalidný dôchodok je získanie určitej minimálneho obdobia dôchodkového poistenia. Keďže invalidita žalobcu podľa citovaného predpisu vznikla 19.12.2004, toto obdobie u?poistenca nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky a podľa § 72 ods. 2 cit. zák. žalovaná obdobie dôchodkového poistenia zisťovala z?obdobia pred vznikom invalidity. V?tomto období však žalobca podľa zistení žalovanej nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia, ale len 2 roky a 13 dní. Na základe uvedeného tak žalovaná správne uzavrela, že žalobca nesplnil jednu z?kumulatívnych podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o soc. poistení. 29. Žalobca však namietal, že splnil podmienku § 70 ods. 2 cit. zákona. Ustanovenie § 70 ods. 2 bolo do zákona č. 461/2003 Z. z. doplnené s?účinnosťou od 1. januára 2005.
Podľa neho má fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a?má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Na toto ustanovenie nadväzuje § 72 ods. 3 cit. zák. v?znení účinnom od 1. januára 2005, ktorý v?prípade takejto osoby považuje podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia za splnenú. Vychádzajúc z?vyššie uvedeného výkladu však nárok na invalidný dôchodok podľa tohto ustanovenia mohol vzniknúť, len ak sa podmienky jeho vzniku splnili v?čase jeho účinnosti, teda nie skôr než 1. januára 2005. Nárok tak mohol vzniknúť len osobe, ktorá k?1. januáru 2005 ešte bola invalidným nezaopatreným dieťaťom.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. sa môže dieťa považovať za nezaopatrené najneskôr do dosiahnutia 26 rokov veku (alebo skôr). Žalobca však k?1. januáru 2005 už dovŕšil 27 rokov, v?dôsledku čoho sa nemohol považovať za nezaopatrené dieťa. Preto mu nemohol vzniknúť nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Zo žiadneho ustanovenia uvedeného zákona nevyplýva, že by sa podmienka vzniku invalidity nezaopatreného dieťaťa u?osôb, ktoré pred účinnosťou tohto zákona prestali byť nezaopatrenými deťmi, mala posudzovať spätne, teda v?čase, kedy týmito nezaopatrenými deťmi boli.
30. Aby fyzické osoby, ktoré pred účinnosťou § 70 ods. 2, teda pred 1. januárom 2005, sa stali invalidnými, no nedovŕšili 18 rokov veku, neprepadli cez nové zákonné podmienky, bolo od 1. januára 2005 zároveň doplnené prechodné ustanovenie § 263 ods. 15 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa neho má nárok na invalidný dôchodok v § 70 ods. 2 cit. zákona aj fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná
školská dochádzka. Citované ustanovenie tak celkom zreteľne vymedzuje rozsah, v?akom sa má nová úprava (§ 70 ods. 2) účinná od 1. januára 2005 aplikovať na situácie, ktoré nastali pred jej účinnosťou. Z?takto vymedzeného rozsahu vyplýva, že na osoby narodené pred 1. januárom 1987 sa citované ustanovenie nemôže vzťahovať. Takáto úprava zodpovedá účelu novelizácie, keďže osoby narodené pred týmto dňom dovŕšili vek 18 rokov pred 1. januárom 2005, teda v?období, kedy takýto nárok mohli získať na základe § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., prípadne na základe prechodného ustanovenia § 263 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca sa však narodil skôr než v?roku 1987, takže s?ohľadom na § 263 ods. 15 cit. zák. sa na neho § 70 ods. 2 tohto zákona nemá vzťahovať.
31. Ako vyplýva z?citovaného § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., vznik nároku na dávku sa posudzuje podľa uvedeného zákona, len ak samotný zákon neustanovuje niečo iné. Vo vzťahu k?úprave invalidných dôchodkov ustanovenia § 261 až 263 cit. zákona zachovávali, resp. určitým spôsobom modifikovali invalidné dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Zo znenia citovaných ustanovení je však zrejmé, že základným predpokladom ich aplikácie bolo, aby poistencovi už pred 1. januárom 2004 vznikol nárok na invalidný dôchodok. Podľa § 29 ods. 3 z. č. 100/1988 Zb. v poslednom znení občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie alebo je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok. V prípade žalobcu posudková komisia dňa 05.01.1999 posúdila jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a neuznala invaliditu podľa cit. ustanovenia, ale uznala čiastočnú invaliditu podľa § 37 ods. 2 písm. c) cit. zákona s dátumom
vzniku od 08.12.1998. Žalobca tak nespĺňal kritériá uznania invalidity z mladosti podľa § 33 ods. 2 zákona č. 100/88 Zb. a k?31. decembru 2003 nesplnil nárok na invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do tohto dátumu, v?dôsledku čoho sa na neho ani nevzťahovali prechodné ustanovenia § 261 až 263 zákona č. 461/2003 Z. z.
32. Na nárokoch žalobcu nezmenilo nič ani nové ustanovenie § 293ax zákona č. 461/2003 Z. z. účinné od 1. januára 2010, na ktoré sa odvoláva žalobca v kasačnej sťažnosti. Podľa odseku 1 cit. paragrafu síce žalovaná mala podľa predpisov účinných od 1. januára 2010 rozhodnúť o?nároku na invalidný dôchodok poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred týmto dňom, pretože nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Toto ustanovenie dopadalo aj žalobcu, keďže mu pred 1. januárom 2010 skutočne nevznikol takýto nárok. Ustanovenie odseku 2 však určovalo, že invalidita sa má v?tomto prípade určiť najskôr od 1. januára 2010, a?odsek 3 ustanovuje, že počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z?obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009.
Keďže žalobca je nesporne invalidný od roku 2004, podľa citovaných ustanovení sa vychádza z?toho, že mu invalidita vznikla 1. januára 2010, a od tohto dňa sa počíta obdobie, z?ktorého sa zisťuje potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (§ 72 zákona č. 461/2003 Z. z.). Žalobca ani v?tomto prípade nezískal potrebné 4 roky dôchodkového poistenia.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že žalobca nesplnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o soc. poistení, či už podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2. Nesplnil ani podmienky nároku naň podľa z. č. 100/1988 Zb. Preto žalovaná správne rozhodla, keď žiadosť žalobcu zamietla a správne rozhodol správny súd, keď žalobu
zamietol. Kasačný súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.
34. K námietke, že žalobcovi vznikla invalidita ku dňu 01.01.2010 a zároveň sa stal invalidným už od narodenia, kasačný súd uvádza, že toto tvrdenie je vnútorne rozporné. Pokiaľ žalobca tvrdí, že invalidným je od 01.01.2010, nemôže byť zároveň invalidným od narodenia. Ako bolo podrobne vysvetlené vyššie, pokiaľ sa na jeho situáciu aplikuje výslovne len zákon o soc. poistení, musí sa prihliadať na to, či sa za účinnosti § 70 ods. 2, ktorý možnosť priznať invalidný dôchodok z mladosti od 01.01.2005 zakotvil, stal invalidným v období, v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom. Pokiaľ žalobca preukázateľne k tomuto dátumu nebol nezaopatreným dieťaťom, nemohla mu ani vzniknúť podľa tohto zákona invalidita z mladosti, a pre nárok na invalidný dôchodok bolo potrebné splniť aj podmienku dôb postenia. 35. Žalobca ďalej namieta, že mu nie je zrejmé, prečo bol dátum invalidity 01.01.2010, pôvodne určený v odbornom posudku zo dňa 26.05.2011, následne zmenený na 19.12.2004. K tomu kasačný súd uvádza, že pôvodne bol dátum invalidity podľa zákona o soc. poistení určený v decembri 2005 na dátum 19.12.2004.
Sám žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza, že posúdenie zdravotného stavu v odbornom posudku zo dňa 26.05.2011 bolo vykonané na jeho žiadosť podľa § 293ax zákona o sociálnom poistení. Podľa odseku 2 tohto ust. ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je poistenec uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010.
Posudkový lekár, zistiac splnenie medicínskej podmienky, uviedol dátum vzniku invalidity výslovne podľa tohto prechodného ustanovenia. Uvedené však neznamenalo zistenie invalidity z mladosti, pretože k tomuto dňu žalobca nebol nezaopatreným dieťaťom, preto bolo potrebné splniť aj podmienku dôb poistenia. Následne pri posudzovaní zdravotného stavu už podľa všeobecných ustanovení zákona bola opätovne invalidita posudzovaná rovnako ako v prvom odbornom posudku z decembra 2005, teda od 19.12.2004. V konečnom dôsledku pre žalobcu žiadna zmena posúdenia jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo zmeny dátumov nevyplýva, pretože či už pri dátume vzniku invalidity 01.01.2010 alebo 19.12.2004, vždy musí splniť aj podmienku dôb poistenia. 36.
Pokiaľ žalobca namieta, že nežiadal aplikáciu z. č. 100/1988 Zb., ale len zákona o soc. poistení, kasačný súd poznamenáva, že správne orgány vyhodnotili podmienky prípadného nároku žalobcu o invalidný dôchodok podľa z. 100/1988 Zb. za účelom úplnosti právneho posúdenia, najmä, keď podľa zákona o soc. poistení podmienky nároku na invalidný dôchodok nespĺňa. Aj keď nežiada nárok spätne za obdobie, keď bol nezaopatreným dieťaťom, vzhľadom na to, že uplatnil nárok bez tohto, aby splnil podmienku poistných dôb a tvrdil vznik invalidity v období, v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom, čo bolo práve v období účinnosti z. č. 100/ 1988 Zb., bolo potrebné zaoberať sa tým, či mu počas účinnosti tohto zákona vznikol nárok na invalidný dôchodok. 37.
Nemožno sa stotožniť ani s?námietkou žalobcu, že vyslovené právne názory nie sú v?súlade s?ústavou. Podľa čl. 39 ods. 1, 4 a 5 ústavy majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie (okrem iného) pri nespôsobilosti na prácu. Ďalej každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných
podmienok. Podrobnosti o týchto právach má ustanoviť zákon. Týmto sociálnym právam zodpovedá pozitívny záväzok štátu, teda jeho realizácia vyžaduje pozitívne plnenie. Podoba a obsah týchto plnení závisia od ekonomických a hospodárskych možností štátu. Preto sa podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať tohto práva len v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Podľa judikatúry ústavného súdu limity treba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni (porov. napr. nález sp. zn. PL. ÚS 8/2014). Z § 2 písm. b) druhého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že invalidné poistenie ako jedna zo súčastí sociálneho poistenia je poistením pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v?dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu. Zo všetkých vyššie citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že poskytovanie dávok sociálneho poistenia je zásadne naviazané na predchádzajúcu účasť na tomto poistení, takýmto riešením však zákonodarca neprekračuje limity svojho uváženia. Sociálne poistenie totiž nie je jediným spôsobom, ako zákonodarca realizuje svoj pozitívny záväzok z?citovaných ustanovení. Ďalšími zákonmi, ktorými tak zákonodarca robí, sú napríklad zákon č. 417/2013 Z. z. o?pomoci v?hmotnej núdzi alebo zákon č. 447/2008 Z. z. o?peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Preto nemožno tvrdiť, že k porušeniu základného práva žalobcu podľa čl. 39 ústavy dochádza len kvôli tomu, že nemohol splniť zákonom ustanovené podmienky na priznanie invalidného dôchodku. 38. Nedôvodná je aj námietka tvrdenej diskriminácie pri posudzovaní dvoch fyzických osôb s rovnakým dlhodobo nepriaznivým stavom a s rovnakým nesplnením počtu rokov dôchodkového poistenia pred rokom 2010 z dôvodu veku. Pokiaľ jedna fyzická osoba splní podmienku vzniku invalidity podľa zákona o soc. poistení v období jej nezaopatrenosti, ale druhá osoba túto podmienku nesplní, lebo už nie je nezaopatrená, nie sú situácie oboch fyzických osôb rovnaké a preto neprichádza do úvahy konštatovanie o diskriminácii takýchto osôb. Práve vek tu hrá podstatnú úlohu, pretože s ním sa zákonná podmienka nezaopatrenosti nerozlučne spája.
39. K námietke, že žalobca nemohol splniť podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, lebo je od narodenia invalidný a nie je schopný sústavne vykonávať žiadnu prácu, kasačný súd toto tvrdenie pokladá za účelové, pretože bolo preukázané, že žalobca nebol podľa z. č. 100/1988 zb. uznaný za plne invalidného, len za čiastočne invalidného a čiastočnú schopnosť vykonávať prácu mal. Uvedené vplýva zo správy posudkovej komisie zo dňa 05.01.1999, podľa ktorej jeho zdravotný stav nepodmieňoval stratu pracovného potenciálu, keďže spôsoboval len značné sťaženie životných podmienok.
Rovnako z odborného posudku o invalidite ústredia zo dňa 05.11.2020 vyplýva pracovná rekomandácia: na trhu práce áno, obmedzenie schopností: môže vykonávať prácu len v prostredí bez preťažovania horných končatín, bez dvíhania bremien, bez nutnosti dlhodobého státia a chodenia v práci; môže vykonávať prácu administratívneho charakteru na skrátený úväzok.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľa ako plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.
41. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168.
Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 42. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. decembra 2023