7Ssk/205/2022

3. Prvostupňový správny orgán poukázal na § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. zákon č. „461/2003 Z.z.“) v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 a skonštatoval, že na základe údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou (ďalej len „SLK“) zistil, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár od 21.07.2005.

4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná skonštatovala, že SLK vydala dňa 21.07.2005 žalobkyni licenciu č. L1A/NR/0403/05 v odbore dermatovenerológia a pediatrická dermatovenerológia (pozn. správny súd tu nesprávne citoval z rozhodnutia žalovanej, keď uviedol, že žalobkyni bola dňa 13.07.2005 vydaná licencia č. L1C/NR/0403/05 v odbore dermatovenerológia). Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR príjem žalobkyne z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/ 2003 Z. z.) za rok 2006 presiahol zákonom stanovenú sumu 91200 Sk, jej príjem bol 1010663 Sk. Žalovaná skonštatovala, že v prípade, ak SZČO - lekár, má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica SZČO - lekárovi, povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.

5. Správny súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/81/2017-92 zo dňa 29.01.2018, ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok správneho súdu bol zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“, resp. „kasačný súd“) sp. zn. 7Sžsk/116/2018 zo dňa 30.03.2022 a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie (bod 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

dôvodná. 7. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané (bod 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku), že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorým jej bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore dermatovenerológia dňom 17.01.2008 (pozn. povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo zrušené dňom 31.01.2008, a to rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: CS: 51/2008 zo dňa 17.01.2008) bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore dermatovenerológia na základe rozhodnutia SLK č. L1A/NR/0403/05 a za predchádzajúce rozhodné obdobie vykazovala príjem, nezaniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2008, keďže v intenciách názoru veľkého senátu NS SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobkyňa ako držiteľ licencie L1A mala postavenie SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka

Záverom správny súd skonštatoval (bod 32 odôvodnenia rozsudku správneho súdu), že podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú presne stanovené v zákone č. 461/2003 Z. z., ktorý nepozná ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov.

10. Sťažovateľka považuje posúdenie správneho súdu za nesprávne a rozsudok za formalistický. Správny súd sa v konaní nezaoberal zákonnosťou rozhodnutia a postupu žalovanej, ktorá žalobkyni oznámila začatie nedávkového konania rozhodnutím zo dňa 23.05.2016, na základe ktorého žalobkyňa získala takmer po ôsmich rokoch vedomosť o tom, že dňa 31.01.2008 jej nezaniklo povinné poistenie ako SZČO a to len na základe toho, že bola držiteľkou licencie L1A, na základe ktorej podnikateľskú činnosť ako SZČO nevykonávala, keďže od 01.02.2008 poskytovala zdravotnú starostlivosť výlučne v ambulancii dermatovenerológie u právnickej osoby MUDr. Zuzana Stehlová, s.r.o., v ktorej spoločnosti vykonávala odborného zástupcu na základe licencie vydanej č. L1C/NR/0403/15, a to do dňa 18.11.2020, ktorým predmetnú činnosť ukončila.

12. Podľa sťažovateľky sa mal správny súd v napadnutom rozsudku vysporiadať so svojou argumentáciou v odôvodnení predchádzajúceho rozsudku, ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej. Nevyriešil otázku, či žalovaná bola oprávnená posudzovať zánik povinného poistenia spätne a ani rozhodnutie žalovanej neodôvodňuje spätné posúdenie právneho posúdenia žalobkyne ako SZČO. Namietala, že správny súd, ktorý v predchádzajúcom rozsudku zdôraznil predovšetkým povinnosť orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého súčasťou je právna istota, neprišiel k záveru, že ustanovenie § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 je v rozpore s čl. 1 ods. 1 prvá veta a čl. 46 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Z. z. (ďalej len „Ústava SR“).

Má za to, že sťažovateľka de facto spochybňuje zákonnosť rozsudku kasačného súdu. Skonštatovala, že dôvody podanej kasačnej sťažnosti sú v podstate totožné s dôvodmi správnej žaloby. Žalovaná má za to, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a v jeho medziach.

16. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) cit. zákona povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 19. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10).

23. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

25. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a poukazuje len na pre vec podstatné skutočnosti: - SLK č. L1A/NR/0403/05 zo dňa 21.07.2005 vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: dermatoenerológia, pediatrická dermatovenerológia; - SLK č. LZA/NR/0403/05 zo dňa 10.02.2015 zrušila žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ku dňu 20.03.2015; - Podľa výpisu z Finančnej správy SR mala sťažovateľka za zdaňovacie obdobie 2006 príjem z podnikania (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z.) vo výške 1010663 Sk; - Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 23Sa/81/2017-92 zo dňa 29.01.2018 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanej

. .Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2008, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.

. . .“ a uložil správnemu súdu „opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutiami a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).“

27. Kasačný súd v súvislosti s postavením lekára ako SZČO poukazuje na predchádzajúci rozsudok kasačného súdu, ktorý poukázal na právny závery uvedené v rozsudku veľkého senátu NS SR v zo dňa 24.11.2020 sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019. Rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2019 prešlo i testom ústavnosti (ústavná sťažnosť bola Ústavným súdom Slovenskej republiky odmietnutá uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 zo dňa 30.11.2021). Kasačný súd vzhľadom na to, že uvedený rozsudok veľkého senátu bol analyzovaný už v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku, nebude podrobne uvádzať odôvodnenie tohto rozsudku, poukazuje len na jeho záver, že je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie

28. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka v spornom období (rok 2008) spĺňala podmienky pre status SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010, pretože mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z., upravujúci podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.), a to až do 20.03.2015, kedy jej bola licencia L1A zrušená. Zároveň v rozhodnom období (rok 2006) dosiahla príjem z podnikania, ktorý prevyšoval zákonom ustanovenú hranicu, čím boli splnené podmienky pre vznik povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v roku

29. Sociálna poisťovňa tak v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., keď rozhodla tak, že sťažovateľke ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie 31.01.2008. Kasačný súd sa preto nestotožnil s námietkou sťažovateľky, že správny súd sa nesprávne zameral práve na otázku držby licencie L1A, keďže práve existencia oprávnenia bola jednou z podmienok pre posúdenie ne/zániku povinného poistenia sťažovateľky ako SZČO.

Rozhodujúcim pre posúdenie otázky trvania povinného poistenia bolo, že v príslušnom období sťažovateľka dosiahla zdaniteľné príjmy v kvalifikovanej výške a licencia L1A bola aj v tomto období stále aktívna. Tento názor je plne v súlade s názorom vysloveným v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Kasačný súd preto túto sťažnostnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Okrem toho žalobkyňa nesporne disponovala informáciou, že licencia L1A jej nebola zrušená a zostala v platnosti, čo ju oprávňovalo na možnosť jej využívania a takisto si bola vedomá údajov, ktoré sama uviedla v daňovom priznaní, čo boli dva základné momenty pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

33. K vágne formulovanej námietke sťažovateľky, že je potrebné preskúmať postup žalovanej v súvislosti s prerušením správnych konaní a neplynutím lehôt, kasačný súd konštatuje, že v tu prejednávanej veci bolo konanie prerušené rozhodnutím žalovanej zo dňa 10.11.2016. Hoci je zrejmé, že žalovaná pristúpila k prerušeniu konania potom, čo vo veci odvolania žalobkyne nerozhodla v lehote podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, súdna prax je jednotná v tom, že nedodržanie procesných lehôt na vydanie správnych rozhodnutí nie je samo osebe takým porušením procesného predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

35. K námietke sťažovateľky vzťahujúcej sa k otázke právnej istoty v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov a rozhodnutím správneho súdu, kasačný súd uvádza, že podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 5 ods. 1 SSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. O otázkach, ktoré sú predmetom tohto konania, urobil právne závery veľký senát NS SR rozsudkom z 24.11.2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný (§ 466 od. 3 SSP) a ktorý je podkladom pre ustálenie rozhodovacej praxe v totožných otázkach. Ak teda žalovaná či správny súd formulovali svoje právne názory so zreteľom naň, nemohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty v danej veci.

opomenutia. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (pozri sp. zn. 9Sžsk/16/2018).

Túto povinnosť riadne splnil a v intenciách právneho názoru kasačného súdu vec opätovne preskúmal, zamerajúc sa na zásadnú otázku trvania sociálneho poistenia sťažovateľky a v merite veci rozhodol správne, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľky ako plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.

40. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.