7Ssk/206/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200204.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 22Sa/8/2022
- IČS
- 4022200204
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: M.. M. O., O.., G.. XX.XX.XXXX, K. G. X, XXX XX G. J., právne zastúpená. Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 37424-2/2017-BA z 18.05.2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 22Sa/ 8/2022-207 zo dňa 16.08.2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „správny súd“) v poradí druhým rozsudkom č. k. 22Sa/ 8/2022-207 zo dňa 16.08.2022 (ďalej tiež len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 37424-2/2017-BA z 18.05.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 37307-1/2016-NZ zo dňa 19.10.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010.
3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že z registra daňových subjektov bolo zistené, že žalobkyňa bola na daňovom úrade registrovaná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 alebo 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v období od 31.03.2000 do
31.01.2009. Registračným listom zo dňa 28.01.2009 sa žalobkyňa ako SZČO odhlásila z povinného poistenia dňom 31.01.2009 na základe zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že tak z údajov Slovenskej lekárskej komory (ďalej len „SLK“) ako aj z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa má aktívnu licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/NR/0468/05, vydanú dňa 24.08.2005. Podľa údajov poskytnutých správcom dane za rok 2008 a 2009 mala žalobkyňa príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu, preto jej povinné poistenie ako SZČO pokračovalo aj po 01.07.2009 a 01.07.2010. Z dôvodu, že žalobkyňa k 01.01.2011 nebola registrovaná na daňovom úrade v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, zaniklo jej postavenie SZČO v
sociálnom poistení podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 a tým zaniklo aj povinné poistenie SZČO. 4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná skonštatovala, že žalobkyňa bola v registri daňových subjektov Slovenskej republiky registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou od 31.03.2000 do 31.01.2009 s prideleným DIČ: 1042564765.
V súčinnosti s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že príjem žalobkyne z podnikania za roky 2007, 2008 a 2009 bol vyšší, ako zákonom ustanovená hranica príjmu 97200 Sk (za rok 2007) potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia v období od 01.07.2008 do 30.06.2009, zákonom ustanovená hranica príjmu 3546 eur (za rok 2008) potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia v období od 01.07.2009 do 30.06.2010 a zákonom ustanovená hranica 3948,72 eur (za rok 2009) potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia v období od 01.07.2010. Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja NI: CS 21/2009 zo dňa 16.01.2009 bolo žalobkyni dňom 31.01.2009 zrušené rozhodnutie č. NI: 2005/105469 zo dňa 14.12.2005 o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo.
Následne žalobkyňa predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky 28.01.2009 registračný list FO - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, kde uviedla dátum zániku povinného poistenia 31.01.2009. SLK vydala žalobkyni
licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo č. L1A/NR/0468/05 zo dňa 24.08.2005. Žalovaná skonštatovala, že v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva), a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.
Uvedená licencia oprávňovala žalobkyňu aj po 31.01.2009 naďalej vykonávať činnosť ako fyzická osoba. Z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobkyňa je od 01.02.2009 zamestnancom zamestnávateľa Medires, s. r. o., ktorej predmetom činnosti, je okrem iného, aj prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancia všeobecného lekárstva.
Z uvedených dôvodov žalobkyňa nesplnila všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia SZČO, ktoré stanovoval § 21 ods. 4, písm. b/ zákona č. 310/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010.
Podmienku zániku povinného sociálneho poistenia SZČO žalobkyňa splnila až 31.12.2010, pretože nebola registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1, písm. b/, ods. 2, 3 zákona o sociálnom poistení, na základe čoho nebola od 01.01.2011 považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 zákona v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013.
5. Správny súd poukázal na v poradí prvý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/24/ 2017-83 zo dňa 20.02.2018, ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok správneho súdu bol zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“, resp. „kasačný súd“) sp. zn. 7Sžsk/108/2018 zo dňa 30.03.2022 a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie.
6. Správny súd s poukazom na závery rozsudku kasačného súdu sp. zn. 7Sžsk/108/2018 zo dňa 30.03.2022, s poukazom na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát NS SR) sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021 opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov po zrušení rozsudku kasačným súdom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Mal za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri určení dňa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.
Medzi účastníkmi konania bola spornou otázkou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne, ktorá v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo podľa jej názoru stratila status SZČO, pričom bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár a v odbore všeobecné lekárstvo č. L1A/NR/0486/05 zo dňa 24.08.2005, pričom žalovaná má za to, že táto skutočnosť aj naďalej zakladá postavenie žalobkyne ako SZČO pre účely
povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia. 7. Z obsahu spisu mal za preukázané, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorým žalobkyni k 31.01.2009 zrušil rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola aj naďalej držiteľkou licencie č. L1A/NR/0468/05 vydanou SLK na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo zo dňa 24.08.2005 a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem.
Z tohto dôvodu bolo potrebné ustáliť, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010. Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A tak bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zárobkovú prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.
8. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobkyne uvedenú v publikovanom náleze Ústavného súdu SR č. 17/2013, k uvedenému správny súd uvádza, že predmetný právny názor sa netýkal priamo danej skutkovej a právnej problematiky, a preto ho nebolo možné ani aplikovať tak, ako to
žalobkyňa žiadala. Na uvedenú problematiku je potrebné aplikovať uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 610/2021-22 z 30. 11. 2021, ktorým bola ústavná sťažnosť proti rozsudku veľkého senátu NS SR odmietnutá.
9. K ďalším námietkam žalobkyne správny súd uviedol, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z. z.
neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni, aby pred vydaním rozhodnutia dala možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011).
10. Rovnako tak nie je možné v predmetnom súdnom konaní prihliadať na vyhlásenie SZČO, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu zo dňa 01.02.2009, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky dňa 22.11.2017, teda nielen po vydaní napadnutého rozhodnutia, ale aj po podaní správnej žaloby. Správny súd zdôraznil, že vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak a v administratívnom spise sa žiadne vyhlásenie doručené dňa 22.11.2017 nenachádzalo, a preto nemohlo byť ani súčasťou skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy.
11. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení ku 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) a žiadala, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.
Zároveň žiadala o priznanie práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 12. Sťažovateľka poukázala na to, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/, teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie povinného poistenia je licencie L1A (t.j. samostatnú zdravotnícku prax).
Sťažovateľka namietala, že už v konaní pred správnym súdom preukázala, že od 01.02.2009 nastúpila do riadneho pracovného pomeru. Preukázala tiež, že žalovanej predložila vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) a preto jej povinné poistenie zaniklo dňom 01.02.2009.
Na tom nič nemení skutočnosť, že vyhlásenie predložila v mesiaci november 2017, nakoľko poistenie zaniká dňom vzniku pracovného pomeru a nie dňom doručenia prehlásenia. Pokiaľ by dátum zániku poistenia zákonodarca chcel viazať na deň doručenia prehlásenia, uviedol by to v zákonnom znení ustanovenia tak, ako je to v aktuálnom platnom znení § 21 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení. Sťažovateľka má za to, že bola v tom čase aj držiteľkou licencie L1B a preto spĺňala všetky náležitosti na zánik povinného poistenia dňom vzniku pracovného pomeru, t.j. dňom 01.02.2009. 13. Sťažovateľka uviedla, že dôvodom zániku povinného poistenia podľa rozhodnutia veľkého senátu NS SR je nižší príjem v rozhodnom období ako predpokladá ust. § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. . a namietala, že žalovaná vo svojom rozhodnutí len uviedla, že príjem sťažovateľky z podnikania za roky 2007, 2008 a 2009 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu potrebného pre vznik poistenia, ale neuviedla aký bol príjem žalobkyne v týchto
obdobiach. Preto má sťažovateľka rozhodnutie žalovanej v tomto smere za nepreskúmateľné. Pri absencii uvedenia výšky príjmov z podnikania ako aj vymeriavacích základov zamestnanca za jednotlivé obdobia nie je možné posúdiť, či sa žalovaná touto otázkou zaoberala a ako ju
vyhodnotila. Z tohto hľadiska je rozhodnutie žalovanej nepreskúmateľné a zmätočné. 14. Sťažovateľka uviedla, že tieto uvedené skutočnosti síce neboli všetky uvedené v správnej žalobe, ale v priebehu súdnych konaní ich uviedla, avšak súdy na ne neprihliadli.
Poukázala na § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP, na základe ktorých môže v kasačnej sťažnosti fyzickej osoby v sociálnych veciach uvádzať nové dôvody, ktoré neboli v správnej žalobe už aj z dôvodu meniacich sa právnych názorov súdnych autorít. Kasačný súd sa s nimi nemusí zaoberať len v tom prípade, že boli uvedené až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, hoci z dôvodu neformálnosti a neviazanosti dôvodmi žaloby v sociálnych veciach, pokiaľ je s nimi oboznámený, mal by na ne prihliadnuť. Pokiaľ by kasačný súd na takéto námietky neprihliadol, došlo postupom kasačného súdu k odmietnutiu spravodlivosti a k hrubému porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázala na
bod 16 uznesenia ústavného súdu zo dňa 21.09.2021, č. k. I. ÚS 376/2021. 15. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 19.10.2022, v ktorom o.i. uviedla, že sťažovateľka podala kasačnú sťažnosť napriek tomu, že správny súd rozhodol v súlade s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/108/ 2018 zo dňa 30.03.2022. Má za to, že sťažovateľka de facto spochybňuje zákonnosť rozsudku kasačného súdu, ktorým bol správny súd viazaný. Sťažovateľka námietku, že činnosť bude vykonávať naďalej ako zamestnanec a už nebude podnikať ako SZČO nevzniesla v správnej žalobe, ani v lehote na podanie správnej žaloby, ale prvý krát až vo vyjadrení zo dňa 22.11.2017, keď sťažovateľka namietala, že túto skutočnosť vysvetlila na pobočke pri podávaní odhlášky a toto vysvetlenie je možno považovať za vyhlásenie. Žalovaná uviedla, že právnu relevanciu má vyhlásenie povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej osoby len vtedy, ak je držiteľom výlučne jedného oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu, na základe ktorého môže vykonávať činnosť SZČO, ale aj činnosť v pracovnom pomere, pričom je povinná disponovať práve týmto oprávnením. Žalovaná uviedla, že sťažovateľka vyhlásenie pri podaní Registračného listu - odhlášky z povinného poistenia nepodala. Žalovaná však zastáva názor, že licencia L1A nie je nevyhnutným predpokladom vykonávania zdravotníckeho povolania v pracovnom pomere a preto by ani osobitné vyhlásenie dotknutej osoby vykonávajúcej zdravotnícke povolanie v pracovnom pomere nemalo právnu relevanciu a nespôsobilo by zánik povinného poistenia tejto osoby ako SZČO. Žalovaná sa nestotožnila s názorom sťažovateľky o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu, že v ňom neuviedla príjem z podnikania sťažovateľky v jednotlivých rokoch. Uviedla v ňom však hranicu príjmu z podnikania, relevantnú pre vznik povinného poistenia, ktorý sťažovateľka presiahla a má za to, že sťažovateľka, ktorá daňové priznania podávala, mala vedomosť, že príjmy, ktoré dosiahla podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. presiahli túto zákonom stanovenú hranicu.
16. Sťažovateľka sa vo vyjadrení k vyjadreniu zo dňa 23.11.2022 nestotožnila s argumentáciou žalovanej, uviedla, že z rozhodnutia veľkého senátu je jednoznačné, že povinné poistenie SZČO zaniká priamo splnením podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení. Na tom nič nemení skutočnosť, že je držiteľom platnej licencie L1A, práve naopak, je to jediný prípad, keď povinné poistenie zaniká aj za súčasnej držby licencie L1A. Sťažovateľka naďalej trvá na tom, že preskúmavané rozhodnutie trpí znakmi zmätočnosti a nepreskúmateľnosti z dôvodu, že v ňom nie je uvedená výška jej príjmov z podnikania.
Sťažovateľka opakovane uviedla, že SSP ju nijako neobmedzuje v tom, aby nemohla rozširovať žalobné dôvody až do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP ), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2
SSP), zistil, že tieto sú v nedôvodné a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, preto je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť z nasledovných dôvodov: 18. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. zákona povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 20.
Podľa § 15 ods. 1 písm. b) cit. zákona povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 21. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) cit. zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
23. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2011 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
24. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10).
25. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/).
26. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
27. Predmetom kasačného konania je posúdenie správnosti rozhodnutia správneho súdu, ktorý sa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej stotožnil so záverom, že sťažovateľke nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010.
28. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a poukazuje len na pre vec podstatné skutočnosti: - SLK rozhodnutím č. L1A/NR/0468/05 zo dňa 24.08.2005 vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: všeobecné lekárstvo; - Podľa Analytického listu daňového subjektu bola sťažovateľka registrovaná na daň z príjmov fyzickej osoby od 31.03.2000 do 31.01.2009 a na daň z príjmov zo závislej činnosti od 31.03.2000 do 31.01.2009; - Podľa výpisu z Finančnej správy SR mala sťažovateľka príjem z podnikania (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z.) za zdaňovacie obdobie 2007 vo výške 1315202 Sk, za zdaňovacie obdobie 2008 vo výške 1670178 Sk a za zdaňovacie obdobie 2009 vo výške 9992 eur;
- Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 19Sa/24/2017-83 zo dňa 20.02.2018 zrušil rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie; - NSS SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/108/2018 zo dňa 30.03.2022 zrušil rozsudok správneho súdu č. 19Sa/24/2017-83 zo dňa 20.02.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 a Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021; pričom vyslovil, že „.Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorým žalobkyni k 31. januáru 2009 zrušil rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie bola aj naďalej držiteľkou licencie č. L1A/NR/0468/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo z 24. augusta 2005 a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem.
Vychádzajúc z uvedeného Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie 31. januára 2009, ale až 31. decembra 2010, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/ 2003 Z. z. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.
Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.“ a uložil správnemu súdu „súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutiami a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.
V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).“ 29. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľky uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne, ale dávajú zrozumiteľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu odpoveď na zásadné právne otázky. Je potrebné zdôrazniť, že právnym posúdením veci sa už zaoberal NSS SR vo svojom skoršom rozsudku, ktorým bol správny súd viazaný, pričom od názorov v ňom vyslovených sa kasačný súd nemá dôvod odchýliť.
30. Kasačný súd v súvislosti s postavením lekára ako SZČO poukazuje na predchádzajúci rozsudok kasačného súdu, ktorý poukázal na právny závery uvedené v rozsudku veľkého senátu NS SR v zo dňa 24.11.2020 sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019. Rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2019 prešlo i testom ústavnosti (ústavná sťažnosť bola Ústavným súdom Slovenskej republiky odmietnutá uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 zo dňa 30.11.2021). Kasačný súd vzhľadom na to, že uvedený rozsudok veľkého senátu bol analyzovaný už v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku, nebude podrobne uvádzať odôvodnenie tohto rozsudku, poukazuje len na jeho záver, že držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. a ďalej vo vzťahu k zániku povinných poistení, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár
musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).
Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“, ktoré sa podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení. Rozhodnutie veľkého senátu NS SR je pre súdy záväzné.
31. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka v spornom období spĺňala podmienky pre status SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31.12.2010, pretože mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z., upravujúci podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.). Žalobkyňa zároveň v rozhodnom období (rok 2007, 2008, 2009) dosiahla príjem z podnikania, ktorý prevyšoval zákonom ustanovenú hranicu, čím boli splnené podmienky pre vznik povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. Nebol tak žiaden dôvod, aby je povinné poistenia zanikli ku dňu 31.01.2009. Podanie odhlášky má len deklaratórny účinok a samo osebe nie je hmotnoprávnym dôvodom pre zánik povinných poistení, rovnako ako rozhodnutie Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorým bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení. 32. Sociálna poisťovňa tak v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., keď rozhodla tak, že sťažovateľke ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie 31.01.2009, ale zaniklo 31.12.2010, keďže sťažovateľka ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) SZČO v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.10.2010 až do zmeny právnej úpravy § 5 cit. zákona účinnej od 01.01.2011.
33. Námietku sťažovateľky vzťahujúcu sa k existencii jej pracovného pomeru od 01.02.2009 a k preukázaniu predloženia vyhlásenia žalovanej, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v priebehu správneho súdneho konania, kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Kasačný súd konštatuje, že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023), preto na dôkazy, vzniknuté v neskoršom období nemôže prihliadať. Na tom nič nemení, ak takto vygenerovaný dôkaz vo svojom obsahu odkazuje na skoršie obdobie (v danom prípade vyhlásenie predložené správnemu orgánu po právoplatnom ukončení administratívneho konania poukazuje na moment vzniku pracovného pomeru žalobkyne). Bolo vo výhradnej dispozícii sťažovateľky včas predložiť uvedené vyhlásenie ešte v administratívnom konaní (§ 196 ods. 6 zákona o soc. poistení) tak, aby sa s ním orgány sociálneho poistenia mali možnosť vysporiadať.
Pokiaľ však sťažovateľka v administratívnom konaní toto vyhlásenie nepredložila a predložila ho až v správnom súdnom konaní, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu žalovanej. 34. K námietke sťažovateľky o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutí žalovanej a pobočky z dôvodu, že v nich explicitne nebol uvedený jej príjem z podnikania za roky 2007, 2008 a 2009., kasačný súd uvádza, že výšku príjmov správne orgány zisťovali v súčinnosti s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, ktorý žalovanej poskytol výpisy o príjmoch sťažovateľky podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003, a to pre účely posúdenia trvania povinného poistenia. V danom prípade nebol podstatný príjem sťažovateľky zo závislej činnosti, ako sa snažila naznačiť v kasačnej sťažnosti, keďže žalovaná neposudzovala vymeriavací základ pre účely platby poistného. Z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľka mala príjem z podnikania (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z.) za rok 2007 výške 1315202 Sk, za 2008 vo výške 1670178 Sk (po prepočte konverzným
kurzom 30,126 vo výške 55439,75 eur) a za zdaňovacie obdobie 2009 vo výške 9992 eur. Z uvedeného je zrejmé, že konštatovanie žalovanej o tom, že príjem žalobkyne z podnikania za roky 2007, 2008 a 2009 bol vyšší ako zákonom ustanovená hranica príjmu 97200 Sk (za rok 2007) potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia v období od 01.07.2008 do 30.06.2009, zákonom ustanovená hranica príjmu 3546 eur (za rok 2008) potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia v období od 01.07.2009 do 30.06.2010 a zákonom ustanovená hranica 3948,72 eur (za rok 2009) potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia v období od 01.07.2010, bolo správne. Sťažovateľka sama nijako nespochybnila výšku týchto príjmov a ani ich pôvod, teda že uvedené príjmy pochádzali z jej podnikateľskej činnosti. Preskúmavané rozhodnutie v tomto smere nie je nezrozumiteľné, nejasné či protirečivé, je z neho zrejmé, aké dôkazy žalovaná vyhodnocovala, aká úvaha žalovanú viedla pri vyhodnotení výpisov z Finančnej správy SR a jej právny záver, že sťažovateľka dosiahla príjmy v kvalifikovanej výške má oporu v administratívnom spise.
S prihliadnutím na obsah preskúmavaného rozhodnutia kasačný súd preto nezistil dôvody pre vyslovenie záveru o jeho nepreskúmateľnosti a zmätočnosti. 35. Správny súd bol v konaní sp. zn. 19Sa/24/2017 viazaný právnym názorom vyplývajúcim z rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 7Sžsk/108/2018 zo dňa 30.03.2022, z rozhodnutia veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 a ústavného súdu č. k. IV.ÚS 610/ 2021-22 zo dňa 30.11.2021, v intenciách ktorých vec opätovne preskúmal, zamerajúc sa na zásadnú otázku trvania sociálneho poistenia sťažovateľky a v merite veci rozhodol správne, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné. Rovnako administratívne rozhodnutia vydané žalovanou a prvostupňovým správnym orgánom boli riadne odôvodnené a sťažovateľka ako účastníčka konania dostala odpoveď na všetky zásadné otázky. Skutočnosť, že so závermi rozhodnutí správnych orgánov a so závermi rozsudku správneho súdu nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľky ako plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.
37. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
38. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. decembra 2023