7Ssk/208/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: V. R., G.. XX.X.XXXX, K. I. Č.. XX, Š., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka č. 51, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č: 5755-4/2021-BA zo dňa 4.2.2021, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20Sa/7/2021-77 zo dňa 25.3.2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta. Žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave ako správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej č: 5755-4/2021-BA zo dňa 4.2.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie) a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 52865-7/2020-BA zo dňa 22.9.2020 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) tak, že slová „februára“ v jeho piatom odseku nahradila slovami „marca“ a v ostatnom odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 3. V odôvodení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o soc. poistení) v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa

Na záver posudková lekárka pobočky určila poškodenej pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 100% so vznikom odo dňa 13.7.2018. Odôvodnila to poukázaním na to, že u poškodenej sa jedná o ťažké funkčné postihnutie oboch horných končatín, ktoré je dokumentované odbornými vyšetreniami a potvrdené opakovane aj Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie (ďalej KPLaT) počas dvoch hospitalizácii poškodenej. Odbor lekárskej posudkovej činnosti (ďalej aj OLPČ) ústredia v stanovisku zo dňa 30.11.2020 konštatoval, že kontrolné vyšetrenie z októbra 2020 potvrdilo len ľahký syndróm karpálneho tunela obojstranne, nález z neurologického vyšetrenia bol vyhodnotený počas poslednej hospitalizácie v roku 2020 prakticky ako normálny nález na horných končatinách, hybnosť nie je porušená a taktiež drobné pohyby rúk sú zachované. Uviedol, že lekárska správa zo dňa 19.11.2020 neobsahuje vyhodnotenie profesiogramu a časovej snímky dňa a okrem toho boli zohľadnené aj iné zdravotné postihnutia, ktoré s priznanou chorobou z povolania vôbec nesúvisia a to ochorenie chrbtice na podklade vekom podmienených degeneratívnych zmien,

Preto taktiež ponechala mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50%. 5. Žalovaná vyhodnotila, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne zistili, že poškodená z celkových 450 minút pracovného času bez prestávky nemôže vykonávať pracovné činnosti v trvaní 200 minút, čo predstavuje 44% z celkového pracovného času.

Z prepúšťacej správy KPLaT zo dňa 16.10.2020 vyplýva, že sa potvrdil ľahký syndróm karpálneho tunela obojstranne. Na základe toho sa nestotožnil s tvrdením účastníčky, že posudková lekárka pobočky pri stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodenej vychádzala z nedostatočného posúdenia pracovnoprávnej ako aj diagnostickej anamnézy jej

Následne vyhodnotil odvolaciu námietku, ktorá porovnávala priznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely priznania invalidného dôchodku vo výške 55% s tu určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti 50%, pričom uviedol, že na účely invalidity boli rozhodujúce iné zdravotné postihnutia, a to degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách v rozsahu 45% a za iné zdravotné postihnutia, medzi ktoré patrili aj ochorenie ramenných kĺbov, lakťových kĺbov a funkčný tras ľavej hornej končatiny

6. Správny súd v napadnutom rozsudku ako dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanej uviedol nedostatok jeho dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Podľa neho sa žalovaná nevysporiadala s odvolacou námietkou, že prvostupňový správny orgán síce konštatoval kritéria pre posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti, ktoré však nereflektoval. Konštatovanie žalovanej v závere odôvodnenia jej rozhodnutia, že vyhodnotila námietky právneho zástupcu (žalobkyne) ako nedôvodné, je bez vysvetlenia spôsobu ich hodnotenia a úvah, ktorými sa odvolací orgán riadil. Ani prípadný záver o rozhodujúcej pozícii profesiogramu pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti neznamená logicky výlučnosť tohto kritéria a nezbavuje správny orgán povinnosti vyhodnotiť ďalšie súdnou praxou stanovené kritéria posudzovania. Nedostatky videl aj v odôvodnení ohľadne námietky žalobkyne týkajúce sa nezohľadnenia ďalších jej zdravotných poškodení, konkretizovaných v odvolaní aj s označením lekárskej správy, ktorá ich existenciu potvrdzuje.

7. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Mala za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nie sú dané. Nesúhlasila s názorom správneho súdu, ktorý vyčítal žalovanej spôsob, akým sa vysporiadala s námietkou žalobkyne týkajúcou sa nezohľadnenia ďalších jej zdravotných poškodení konkretizovaných v odvolaní.

žalobkyne. Rovnako poukázala na prepúšťaciu správu z KPLaT zo 16.10.2020, podľa ktorej žalobkyňa trpí ľahkým syndrómom karpálneho tunela obojstranne. Zotrvala na názore, že skutočnosť, že žalobkyňa trpí aj inými ochoreniami, nie je na účely rozhodovania o úrazovej rente relevantná a žalovaná vylúčila z posudzovania tie zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré s predmetnou chorobou z povolania časovo alebo funkčne nesúvisia.

Poukázala na to, že z pracovnej náplne žalobkyňa nemôže vykonávať iba pracovnú činnosť v trvaní 200 minút z pracovného dňa, a nie celý pracovný deň. K postaveniu OLPČ ústredia uviedla, že ako organizačný útvar patriaci do priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa žalovanej koordinuje a dohliada na činnosť posudkových lekárov ako pobočiek, tak aj ústredia a recenzuje lekárske správy z posúdenia zdravotného stavu poškodených. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu.

Diagnózy podľa epikrízy a záverov prepúšťacej správy z hospitalizácie z roku 2020 naďalej pretrvávajú. Argument žalovanej o vylúčení z posudzovania tých ťažkostí, ktoré nesúvisia s chorobou z povolania, sa teda nezakladá na pravde.

10. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie o priznaní úrazovej renty žalobkyne odo dňa 13.7.2018 valorizovanej v zmysle príslušných právnych predpisov s tým, že jej nebol priznaný nárok na výplatu úrazovej renty v období poverenia úrazového príplatku.

syndróm ramenných kĺbov obojstranne, stav po ASK operácii ľavého ramenného kĺbu, obojstranná ulnárna epikondylitída s prevahou vľavo, funkčný tras ľavej hornej končatiny a cervikobrachiálny syndróm vľavo s radikulopatiou C5/6 vľavo.

11. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/ zákona o soc. poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (16.2.2021) choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, 26a) zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh. Podľa § 88 ods. 1 až 3 cit. zákona oškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 cit. zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v

podľa osobitného predpisu. Podľa § 153 ods. 4 písm. a/ cit. zákona lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Podľa § 153 ods. 5 cit. zákona ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

nesúvisia. Z tohto uhla pohľadu je potom potrebné poukázať na § 8 ods. 2 zákona o soc. poistení, podľa ktorého choroba z povolania je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu a zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1. Z lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania Univerzitnej nemocnice Bratislava, KPLa T zo dňa 4.12.2019 je preukázané, že žalobkyni bola uznaná choroba z povolania a to ochorenie z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia horných končatín - syndróm karpálneho tunela obojstranne, syndróm manžety rotátorov obojstranne a mediálna epikondylitída humeru obojstranne. Tieto diagnózy boli identifikované aj v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 4.12.2019 a v prepúšťacej správe Univerzitnej nemocnice Bratislava, KPLaT zo dňa 16.10.2020, kde bola žalobkyňa diagnostikovaná práve za účelom kontroly choroby z povolania.

13. Pokiaľ žalovaná v kasačnej sťažnosti namieta tento záver správneho súdu a poukazuje na stranu 5 (zrejme mala na mysli str. 6, poznámka kasačného súdu) preskúmavaného rozhodnutia, kasačný súd musí konštatovať, že v preskúmavanom rozhodnutí skutočne absentuje právne posúdenie, prečo posudkoví lekári v lekárskych správach zo dňa 2.12.2020 a 21.1.2021 nevyhodnotili ako chorobu z povolania aj ďalšie diagnózy, špecifikované v lekárskom posudku o uznaní choroby z povolania zo 4.12.2019, ktorými žalobkyňa preukázateľne trpela minimálne v čase prepustenia z Univerzitnej nemocnice v Bratislava dňa 16.10.2020 (hoci práve z tejto prepúšťacej lekárskej správy vychádzali).

14. V tejto súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa pracovala na pracovnej pozícii, kde dlhodobo zaťažovala horné končatiny už od roku 2006, pričom choroba z povolania jej bola zistená v roku 2018 a preto sa nejaví kasačnému súdu ako časovo či funkčne nesúvisiace ochorenie zistené magnetickou rezonanciou v januári 2017 ako SA impingement s tendilopatiou rotátorovej manžety a parc. léziou šľachy MSS, najmä keď syndróm manžety rotátorov obojstranne bol uvedený aj v lekárskom posudku o uznaní choroby z povolania zo dňa 4.12.2019.

(impingement syndróm ramien, stav po operácii ľavého ramena 9.6.2017), ochorenie lakťových kĺbov (epikondylitída) a funkčný tras ľavej hornej končatiny. Následne lekársky posudok prvého stupňa zo dňa 2.12.2020, pridržiavajúc sa tohto usmernenia už uviedol ako chorobu z povolania len karpálny syndróm obojstranne.

17. Preto ak preskúmavané rozhodnutie vôbec nevyhodnotilo tento rozpor a neuviedlo, prečo ďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne uznané ako choroba z povolania už neboli hodnotené ako choroba z povolania v lekárskych správach zo dňa 2.12.2020 a 21.1.2020 vydaných po usmernení OLPČ a nebola teda v tejto súvislosti ani vyhodnocovaná miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

19. V ďalšom konaní žalovaná ozrejmí vyššie uvedené nezrovnalosti pri posudzovaní choroby z povolania žalobkyne a pokiaľ bude chcieť prihliadnuť len na diagnózu karpálneho tunela obojstranne, a nie na ostatné diagnózy, ktoré boli uznané v rámci choroby z povolania, túto skutočnosť zrozumiteľne odôvodní. Pre žalovanú je síce rozhodujúcim profesiogram vypracovaný zamestnávateľom, avšak zdravotnú nevhodnosť prác, ktoré podľa neho žalobkyňa vykonávala, je potrebné posúdiť v spojitosti so zdravotnými obmedzeniami vyplývajúcimi z jednotlivých diagnóz určujúcich chorobu z povolania, ako aj so záverom prepúšťacej správy zo dňa 16.10.2020, podľa ktorého pacientka nie je vhodná na prácu s nadmerným preťažením horných končatín s expozíciou vibráciám, v nevyrovnaných mikroklimatických podmienkach. Ak žalovaná zistí zmenu vo vývoji pracovnej schopnosti (§ 88 ods. 3 zákona o soc. poistení), pokles pracovnej schopnosti zároveň posúdi aj s prihliadnutím na túto zmenu (napr. vzhľadom na v prepúšťacej správe zo dňa 16.10.2020 diagnostikovaný posturálny tremor dominantnej ľavej hornej končatiny a epikondylitídu nielen mediálnu, ale aj laterálnu).

21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.