7Ssk/210/2022

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 7. septembra 2022, č. k. 29Sa/9/2022-39 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 18. februára 2022, Číslo:

Po preskúmaní správnej žaloby spolu s vyjadreniami a administratívnym spisom žalovanej dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovanej a pred ním prvostupňového orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považoval napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom. 3.

dôchodkovej hodnoty je irelevantné, že k vydaniu rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku došlo až rozhodnutím zo dňa 14. 04. 2020, ale podstatným ukazovateľom je čas vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Čas skutočného vyplatenia dôchodkovej dávky, ako aj čas vydania rozhodnutia o dôchodkovej dávke, sú odlišnými pojmami od času vzniku nároku na dôchodkovú dávku, a v tomto prípade s poukazom na § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., sú bezpredmetnými. 4.

Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si požiadal o priznanie starobného dôchodku od 05. 08. 2016 a žalovaná mu rozhodnutím zo dňa 14. 04. 2020 nárok na starobný dôchodok od uvedeného dňa aj priznala. Je nepochybné, že do dňa rozhodnutia o priznaní nároku na starobný dôchodok žalobca poberal invalidný dôchodok, avšak priznaním nároku na starobný dôchodok od 05. 08. 2016 už nemal nárok na výplatu invalidného dôchodku. Keďže k priznaniu nároku na starobný dôchodok žalobcu došlo až rozhodnutím zo dňa 14. 04. 2020, v období od 06. 08. 2016 do 18. 05. 2020 síce žalobca poberal invalidný dôchodok, ktorý sa však v zmysle § 112 ods. 2 odňal a vyplácal sa v zmysle § 263 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. starobný dôchodok.

5. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že mu neboli roky 2016 až 2020 zohľadnené do zápočtu odpracovaných rokov a že v uvedenom období nevykonával žiadnu prácu, a to ani na základe pracovnej zmluvy alebo na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a bol poistencom Sociálnej poisťovne výlučne titulom poberania invalidného dôchodku, správny súd odkázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia v predchádzajúcom odseku, ako aj na záver súdu o tom, že žalobca nepreukázal, že by žalovaná nesprávne neaplikovala pri výpočte výšky starobného dôchodku § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého by sa mu zvýšila suma starobného dôchodku po zohľadnení obdobia dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku.

O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanej prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

10. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná. 11. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 7. septembra 2022, č. k. 29Sa/9/2022-39, ktorým krajský súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú. 12. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. 13. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

14. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 15. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 16. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové správne rozhodnutie vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o prepočítanie a zvýšenie sumy starobného dôchodku zo dňa 08. 11. 2021. 19. Podľa § 60 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 21.

Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku XXXX, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe

25. Podľa § 79a zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

27. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

29. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 30. Podľa § 263 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z., ak poberateľ invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 1, 5 až 7 splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona, vypláca sa ten dôchodok, ktorý je

Z administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že žalobca dňa 08. 11. 2021 podal žiadosť o prepočítanie a zvýšenie sumy starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 19. 11. 2021 zamietla túto žiadosť.

Sociálnej poisťovne ako druhostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2022 tak, že v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Z administratívne spisu žalovanej kasačný súd zistil, že žalobca požiadal o starobný dôchodok žiadosťou spísanou Sociálnou poisťovňou dňa 10.8.2016 a uplatnil si nárok ku dňu 10.8.2016. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXXXXXX X z 14.4.2020 mu bol priznaný starobný dôchodok k 5. augustu 2016, ktorý mu bol následne zvyšovaný za roky 2017 až 2020 tak, že v konečnom dôsledku mu bol priznaný starobný dôchodok v sume 615, 60 eur. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 14.4.2020 bolo vydané v intenciách rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 28Sa/19/2019-37 z 27.11.2019. Žalobca žiadosťou z 8.11.2021 požiadal o prepočítanie starobného dôchodku z dôvodov, že mu neboli do obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok zohľadnené 4 roky, čím bol finančne ukrátený na dôchodku.

32. Vo vzťahu k samotnému výpočtu sumy starobného dôchodku, kasačný súd konštatuje, že pre výpočet sumy starobného dôchodku v zmysle § 66 zákona č. 461/2003 Z. z. sú rozhodujúce priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálna dôchodková hodnota platná v čase uplatneného nároku na dávku. 33. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že mu bola pri výpočte sumy starobného dôchodku zohľadnená aktuálna dôchodková hodnota, ktorá bola platná v roku 2016, pričom podľa jeho názoru mu mala byť zohľadnená aktuálna dôchodková hodnota z roku 2020, v ktorom mu bol priznaný starobný dôchodok. Žalovaná odôvodňovala použitie aktuálnej dôchodkovej hodnoty z roku 2016 tým, že žalobcovi bol priznaný nárok na starobný dôchodok v roku 2016.

. .zákon č. 461/2003 Z. z. pri vymedzovaní jednotlivých činiteľov, ktoré vstupujú do výmery starobného dôchodku, rozlišuje medzi okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok (k tomuto dňu sa zisťuje obdobie dôchodkového poistenia) a časom vzniku nároku na jeho výplatu (k tomuto času sa určuje aktuálna dôchodková hodnota).

. . . . . Pokiaľ teda ustanovenie § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. pri vymedzení pojmu aktuálna dôchodková hodnota odkazuje na dôchodkovú hodnotu, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky, je nevyhnutné rešpektovať vymedzenie okamihu vzniku tohto nároku v ustanovení § 109 ods. 2 uvedeného zákona.

35. Vychádzajúc z uvedeného vyššie kasačný súd konštatuje. Sociálna poisťovňa správne považovala za aktuálnu dôchodkovú hodnotu pre určenie sumy starobného dôchodku žalobcu podľa § 66 ods. 1 cit. zák. dôchodkovú hodnotu, ktorá platila v čase, kedy žalobca ako poistenec požiadal o výplatu starobného dôchodku žiadosťou o starobný dôchodok 10.8.2016 pri splnení aj ďalších podmienok podľa § 109 ods. 2, teda vznik nároku na samotnú dávku a splnenie podmienok na jej výplatu. Teda v danom prípade aktuálnu dôchodkovú hodnotu určenú na rok 2016, kedy žalobca o starobný dôchodok požiadal.

Túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú z dôvodu, že tomu odporuje znenie ustanovenia § 60 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý stanoví, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku. Žalovaná tak správne zohľadnila obdobie len do 05. 08. 2016, pretože to bol dátum dovŕšenia dôchodkového veku žalobcu, ktorým dňom bol žalobcovi aj priznaný starobný dôchodok.

zohľadnené zvyšovaním starobného dôchodku v súlade s § 82 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento a) medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo b) určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4a, ak sa dôchodková dávka v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 2 alebo bola určená z tejto dôchodkovej dávky.

39. Najvyšší správny súd o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania. Žalovanej ako úspešnej účastníčke ich nepriznal z dôvodu, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP) a žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní nemal úspech, a preto nárok na náhradu týchto trov mu nevznikol (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 31. januára 2024