7Ssk/21/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200043.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11Sa/2/2023
- IČS
- 5022200043
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: X.. J. W., K.Y.. XX.XX.XXXX, O. F. Č.. XXXX/.XX, Q., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova č. 1, Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/32/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 11Sa/2/2023 - 17 zo dňa 30.01.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením 11Sa/2/2023 - 17 zo dňa 30.01.2024 (ďalej „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania, ktorou sa domáhal obnovenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/32/2019.
Správny súd v napadnutom uznesení uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne zákonom vymedzené dôvody prípustnosti obnovy konania, preto v zmysle § 481 ods. 2 SSP sa prípustnosťou žaloby zaoberal sám. Konštatoval, že žiadny z dôvodov uvedených v § 472 SSP neidentifikoval. Čo sa týka dôvodu podľa písmena b) tohto ustanovenia, je potrebné, aby o porušení základných práv a slobôd účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca žiadne takéto rozhodnutie nepredložil, ani naň nepoukázal vo svojej žalobe. Nie je daný ani dôvod podľa písmena a) tohto ustanovenia, pretože žalobca nepredložil ani neoznačil žiadne rozhodnutie príslušného súdu, ktorým by subjekty tam uvedené boli právoplatne odsúdené na trestný čin, respektíve boli uznané vinnými zo spáchania trestného činu.
Neboli naplnené ani podmienky písmena c) tohto ustanovenia, pretože nebola tvrdená ani osvedčená existencia rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „EÚ“), Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre žalobcu boli záväzné. Výsledkom konania, ktoré žalobca chcel obnoviť, bolo uznesenie správneho súdu, ktorým bola odmietnutá jeho žaloba ako oneskorene podaná. Jeho žaloba o obnovu konania je tak zjavne nedôvodná a preto ju súd podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP bez nariadenia pojednávania odmietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. V prvom rade namietal, že došlo k odmietnutiu jeho žaloby bez nariadenia verejného konania, hoci podľa § 480 ods. 1 SSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto
zákona. Bez jeho účasti nemôže byť jeho žaloba odmietnutá, pretože sa jedná o žalobu, ktorou si uplatňuje právo na súdnu ochranu. Tým, že sa nemohol vyjadriť k vykonaným dôkazom, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, článkov 46 ods. 2 a 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.
Namietal aj meritórne posúdenie pôvodného nároku uplatnenom v konaní, ktoré žiadal obnoviť, a to, že žalovaný bol oprávnený konať o sociálnych dávkach policajtov, len do 30.06.2002. Jeho kasačná sťažnosť obsahovala invektívy voči sudcom, ktorí rozhodovali v predchádzajúcich konaniach, ktoré inicioval, vrátane sudcu, ktorý vydal tu napadnuté uznesenie. 3. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný v zmysle § 453 ods. 2 prvá veta SSP, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 5.
Z administratívneho spisu bolo zistené, že Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 28Sa/ 32/2019 zo dňa 21.11.2019 odmietol žalobu žalobcu ako oneskorene podanú. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Sžsk/1/ 2020 zo dňa 29.07.2020 jeho kasačnú sťažnosť zamietol. Žalobca podal dňa 08.02.2022 žalobu na obnovu tohto konania, ktorú Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 16Sa/5/2022 - 27 z 01.03.2022 odmietol z dôvodu, že žalobca nebol zastúpený advokátom.
Toto uznesenie bolo kasačným súdom uznesením sp. zn. 7Ssk/81/2022 zo dňa 14.07.2023 zrušené a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd v Banskej Bystrici následne tu napadnutým uznesením žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP pre nesplnenie podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 472 SSP. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca opäť kasačnú sťažnosť.
6. Podľa § 472 SSP žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. Podľa § 483 ods. 2 SSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
7. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval vecne správne a v súlade so zákonom, keď žalobu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP ako zjavne nedôvodnú odmietol a v nadväznosti na § 483 ods. 2 SSP ju nedoručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.
8. Najvyšší správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 472 SSP. 9.
V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania neoznačil žiadny zákonný dôvod na obnovu konania predpokladaný v § 472 SSP a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali. Krajský súd sa obsahom žaloby na obnovu konania dôsledne zaoberal, v súlade s ust. § 481 ods. 2 SSP prihliadol i na skutočnosť, že žalobca sa domáhal obnovy konania vo veciach sociálnych. Dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nebola podaná z dôvodov uvedených v § 472 SSP. V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že naplnenie aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov podľa § 472 SSP je zákonným predpokladom splnenia objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by niektorý z možných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania aspoň osvedčovali. Krajský súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.
10. Podľa § 483 ods. 1 SSP ak správny súd žalobu na obnovu konania odmietne, urobí tak formou uznesenia. Podľa § 107 ods. 1 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP sa pojednávanie o žalobe na obnovu konania musí nariadiť len v prípadoch zákonom predpokladaných a aj to len v prípade, ak sa prejednáva vec v jej merite, teda na prejednanie obsahu správnej žaloby a vykonanie prípadného dokazovania. V ostatných prípadoch o tejto správnej žalobe rozhoduje správny súd bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP).
Správny súd napadnutým uznesením odmietol žalobu na obnovu konania, dospejúc k záveru, že je zjavne nedôvodná. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby nerozhodol vo veci samej, ale o podmienkach konania. Správny súd teda nepochybil, keď žalobu odmietol bez nariadenia pojednávania.
11. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza, že v zmysle § 480 ods. 1 SSP sa majú na konanie o žalobe na obnovu konania primerane použiť ustanovenia druhej časti SSP, kasačný súd poukazuje na slovo „primerane“, čo znamená, že tieto ustanovenia sa použijú na konanie o žalobe na obnovu konania len vtedy, ak samotné ustanovenia o tejto žalobe nezakotvujú osobitný procesný postup. Okrem toho, že samotné žalobcom priorizované ustanovenia druhej časti SSP stanovujú rozhodovať rozsudkom len vo veci samej, aj ustanovenia o obnove konania v súlade s týmto všeobecným princípom stanovujú, že v prípade rozhodovania o procesných podmienkach sa rozhoduje uznesením (§ 483 ods. 1 SSP). Nedôvodná je aj jeho námietka, že sa nemohol vyjadriť k vykonaným dôkazom, pretože v danom prípade nedošlo k meritórnemu prejednaniu žaloby na obnovu konania.
12. Nedôvodná je tiež námietka, že došlo k porušeniu citovaných článkov Dohovoru, Ústavy Slovenskej republiky či Listiny základných práv a slobôd, keďže ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR).
Vzhľadom na to, že neboli splnené procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o žalobe na obnovu konania, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ nastali zákonom predpokladané podmienky na jej odmietnutie, ako tomu bolo v danom prípade.
13. Nemožno ako dôvodné vyhodnotiť ani sťažnostné námietky týkajúce sa meritórneho posúdenia rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal žalobca preskúmať v rámci pôvodného konania o správnej žalobe v sociálnych veciach, keďže tieto námietky by mohli byť vyhodnotené len vtedy, pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy konania.
14. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie kasačný súd po vyhodnotení dôvodov vznesených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP zamietol.
15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). 16.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 12. decembra 2024