7Ssk/21/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky senátu vo veci žalobkyne: T. D. R., nar. XX. F. XXXX, Q. XX, zastúpenej: JUDr. Marián Jusko, advokát, Račí potok 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 13. mája 2021, č. SPSČ-PO3-2021/002292-008, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/197/2021-80 z 5. septembra 2024 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

Ukrajinu, a pritom lustrovala osobu T. C.. Podobne 10. marca 2020 okolo 12:39 h kontrolovala v rovnakom smere vozidlo ukrajinského ev. č. I., v ktorom lustrovala len osobu D. H. (v systéme transliterovaný ako „Y. H."). Naopak, v období od 3. do 8. marca 2020 neboli v centrálnej lustračnej konzole lustrované osoby J. H. („J. H.") a E. U. („E. U.").

Zadovážil ďalšie podklady o priebehu služby žalobkyne, vrátane záznamov z preškolení z jednotlivých vnútorných predpisov, knihu príchodov a odchodov, rozpis služieb, ale aj kamerové záznamy z časov, kedy malo dôjsť k vytýkaným skutkom. Podľa záznamov finančnej správy vo vozidle s ev. č. J. cestovali okrem B. C. ešte dvaja spolucestujúci a vo vozidle ev. č. I.-XXXX-BX okrem J. H. ešte jeden spolucestujúci. Pohraničná služba Ukrajiny zasa oznámila, že 5. marca 2020 o 16:44 h vo vozidle ev. č. J.XXXAY na jej územie vstúpili okrem B. C. aj S. H. a I. P. („I. P."); 10. marca 2020 o 13:50 h vo vozidle ev. č. AO-XXXX-BX vstúpila okrem J. H. aj M. U..

predpisov. Podľa neho služobnú povinnosť a služobnú prísahu žalobkyňa hrubo porušila v podstate skutkami, kvôli ktorým je trestne stíhaná. Nimi mala žalobkyňa porušiť vymedzené ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Slovenskej republiky, nariadenia ministra vnútra č. 3/2002 o Etickom kódexe príslušníka, nariadenia ministra č. 120/ 2012, rozkazu riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. 56/2017 o zabezpečení jednotného postupu pri vykonávaní hraničnej kontroly a kontroly dokladov, resp. rozkazu č.

4. Dňa 30. decembra 2020 riaditeľ oddelenia spracoval návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru, ktorý prerokoval s odborovým orgánom. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení k nemu naďalej žiadala rešpektovať domnienku neviny. Namietla, že ďalšie osoby mohli do vozidiel pristúpiť aj v priestore medzi stanovišťami hraničnej polície na slovenskej a ukrajinskej strane, pretože na hraničnom priechode sa pohybujú aj pešie osoby a aj osádky áut sa vymieňajú. Ďalej tvrdila, že ak vo vozidle bolo viac osôb, lustrovala ich všetky, ale mohli cestovať pod iným cestovným pasom alebo mohlo ísť o osoby inej identity než tie, ktoré vo vozidle boli pri kontrole na ukrajinskej strane. Údaje finančnej správy takisto preukazujú len počet osôb vo vozidle, ale nie to, že by šlo práve o S. H. a M. U.. Namietla, že nemala možnosť vyjadriť sa k podkladom, a posťažovala si na odlišné zaobchádzanie, pretože iní (ňou označení) kolegovia neboli prepustení ani za závažnejšie porušenia. V doplňujúcom vyjadrení žalobkyňa namietla, že kamerový záznam nezachytáva samotný výkon kontroly na ukrajinskej strane. Okrem toho predložila čestné vyhlásenia svojich kolegov o chybách a výpadkoch centrálnej

5. Personálnym rozkazom z 26. januára 2021, č. 5, generálny tajomník služobného úradu žalovaného prepustil žalobkyňu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. v podstate preto, že 5. marca 2020 okolo 15:34 h nevykonala kontrolu cestujúcich vo vozidle ev. č. J.-XXXAY, čím umožnila nedovolené prekročenie štátnej hranice S. H., ktorá mala v tom čase uložený zákaz vstupu na územie Európskej únie, a 10. marca 2020 okolo 12:39 h nezistila totožnosť osoby M. U. vo vozidle ev. č. I.-XXXX-BX, lebo v oboch prípadoch v centrálnej lustračnej konzole lustrovala vždy len jednu osobu.

Konala teda v rozpore s čl. 2 a 8 nariadenia (EÚ) č. 2016/399, § 82 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., § 2 písm. h), k) a § 26 zákona č. 171/1993 Z. z., čl. 7 ods. 1 písm. a), h) a l) nariadenia ministra č. 120/ 2012, čl. I písm. a) štvrtého bodu rozkazu č. 56/2017, bodu 2.2.2 metodiky v rozkaze č. 17/ 2019, ale aj čl. 1 a 5 prílohy k nariadeniu ministra č. 3/2002, časť I písm. a) druhého bodu rozkazu ministra č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru.

Následne generálny tajomník zreprodukoval obsah úradných záznamov riaditeľa oddelenia, ktorý sa vyrovnal s jednotlivými námietkami žalobkyne počas konania. Tá dostala možnosť vyjadriť sa k podkladom, dostala kópie listín v spise aj kamerového záznamu.

Viaceré jej námietky vyhodnotil ako hypotetické, resp. vyvrátené listinnými dôkazmi. 6. Preskúmavaným rozhodnutím z 13. mája 2021 ministerka žalovaného potvrdila uvedený personálny rozkaz. V odôvodnení zopakovala priebeh administratívneho konania, ktoré začal nadriadený 6. decembra 2020 na základe oznámenia vyšetrovateľa. Zároveň však podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. sám zabezpečil potrebné dôkazy, medzi nimi kamerové záznamy a ich prepis. Tie zachytávajú výkon kontroly žalobkyňou 5. aj 10. marca 2020, informácia finančnej správy obsahuje zasa jednak časy prechodu oboch motorových vozidiel cez stanovištia, údaje o vodičovi a aspoň o počte spolucestujúcich. Informácie Pohraničnej služby Ukrajiny zasa zachytávajú, kedy obe vozidlá vstúpili na Ukrajinu a kto tvoril ich osádku. Kamerové záznamy

prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) cit. zák. nie je odsudzujúci rozsudok. Aj v prerokúvanej veci sa generálny tajomník neobmedzil len na dôkazy z trestného konania, ale svoj personálny rozkaz postavil na dôkazoch získaných vlastnou činnosťou. Práve údaje z rôznych evidencií umožnili presne ustáliť okolnosti sporných kontrol a činnosti žalobkyne pri nich. To, že sa rozhodlo v neprospech žalobkyne, samo neznamená, že generálny tajomník nezvažoval aj okolnosti svedčiace v jej prospech. Vykonané dôkazy však vo vzájomnej súvislosti potvrdzujú jej protiprávne konanie. K námietke nefunkčnosti a výpadkov lustračnej konzoly ministerka odkázala na rozkaz č. 17/2019, podľa ktorého mali policajti o nefunkčnosti bezodkladne informovať vedúceho zmeny. Ani 5., ani 10. marca 2020 však žiadne také hlásenie nie je zaznamenané v príslušných dokladoch, a správa Prezídia Policajného zboru nepotvrdila existenciu poruchy na uvedenom informačnom systéme. Ministerka nesúhlasila ani s námietkou, že konanie o prepustenie sa začalo viesť až 6. decembra 2020, hoci riaditeľ oddelenia už od augusta 2020 zabezpečoval podklady.

Rovnako ministerka nepovažovala za nezákonné, ak nadriadený doplnil pôvodný návrh na prepustenie, pretože práve takéto doplnenie (na základe riadne zistených skutočností) môže byť na prospech veci a práva žalobkyne sú zaručené v cit. § 193 tohto zákona. Povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav (§ 233 cit. zák.) pritom viaže príslušný orgán až do vydania rozhodnutia, a preto skutočnosti zistené v konaní môžu ovplyvniť pôvodný návrh na prepustenie. Lehoty na vyjadrenie k návrhu považovala ministerka za

Toto porušenie je intenzívnejšie, pretože neplnila ani ďalšie povinnosti uložené vnútornými predpismi. Jej ponechanie v služobnom pomere by ohrozilo záujem na disciplíne ostatných policajtov a dôveru verejnosti v Policajný zbor, a preto nepostačovalo uloženie disciplinárneho opatrenia.

má síce povahu sankčného konania, ale neplatí v ňom domnienka (prezumpcia) neviny. V tomto konaní sa skúma porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, a nie trestnoprávna zodpovednosť, a preto nie je potrebné čakať na výsledok trestného konania. Podobne nie sú podstatné trestnoprávne kategórie nebezpečnosti či spoločenskej škodlivosti skutku, úmyslu a pod. Žalovaný aj generálny tajomník sami ustálili skutkové okolnosti, ktoré považovali za podstatné, a zhodnotili aj dovtedajšie výsledky žalobkyne pri vykonávaní štátnej služby. Správny súd tak nezistil v ich konaní ani v preskúmavanom rozhodnutí vadu v zmysle § 191 SSP. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, na akých dôkazoch sa zakladá úsudok žalovaného, že boli naplnené znaky ustanovené v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Samotný tento úsudok správny súd považoval za výsledok jeho správnej úvahy, ktorá v zmysle § 27 ods. 2 SSP nevybočila zo zákonných medzí a hľadísk, no ktorú nemohol nahradiť vlastnou úvahou. Protiprávne konanie žalobkyne bolo aj podľa správneho súdu preukázané a napĺňalo znaky zvlášť hrubého porušenia. Pretože zodpovednosť policajtov je prísnejšia, nebolo by v súlade so záujmami služby, aby žalobkyňa zotrvala v služobnom pomere. Policajný zbor sa totiž podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. ako ozbrojený bezpečnostný zbor riadi vo svojej činnosti ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a iným všeobecne záväznými právnymi predpismi. Záväzok takto postupovať policajt vyjadruje služobnou prísahou v zmysle § 17 zákona č. 73/1998 Z. z., a preto sa od neho očakáva zodpovedný prístup k plneniu povinností a ich striktné dodržiavanie. Správny súd nezistil, že by sa žalobkyni odňalo právo na obhajobu, keďže bola riadne poučená o svojich právach a riadne sa jej umožnilo nahliadnuť do spisov, urobiť si z nich kópiu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. S námietkou diskriminácie správny súd odkázal žalobkyňu na možnosť súdnej ochrany podľa antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z. Nesúhlasil ani s tým, že by výrok personálneho rozkazu o prepustení musel obsahovať opis skutku. Namietané neprerokovanie so žalobkyňou označeným odborovým orgánom nepovažoval za podstatné, pretože nemá za následok sankciu neplatnosti (§ 225 v porovnaní s § 227 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku, že žalovaný nehodnotil dôkazy v prospech žalobkyne, pretože obsah personálneho rozkazu a preskúmavaného rozhodnutia svedčia o opaku. Ustanovenie § 193 zákona č. 73/1998 Z. z. nevyžaduje, aby doplnenie návrhu na prepustenie bolo na určenom tlačive; v prerokúvanej veci v skutočnosti nešlo o doplnenie návrhu, ale len o doplnenie slovného opisu kamerového záznamu. Personálny rozkaz bol vydaný aj v šesťmesačnej subjektívnej lehote v zmysle § 192 ods. 5 cit. zák., keďže nadriadený sa o konaní žalobkyne dozvedel najskôr 8. augusta 2020 a personálny rozkaz bol vydaný 26. januára 2021.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

11. Hneď na úvod treba zdôrazniť, že kasačná sťažnosť v prerokúvanej veci nie je formulovaná príliš prehľadne, keď jej prevažnú časť tvorí doslovne odpísaný text správnej žaloby a obsiahle citácie právnych predpisov. Pri snahe o autentické pochopenie žalobkyne však možno vyrozumieť, že jej podstatu tvoria tri námietky - (1) generálny tajomník ani ministerka žalovaného nemohli posúdiť, či sa žalobkyňa dopustila vytýkaných skutkov, kým sa o nich vedie trestné konanie, alebo kým o nich nebolo rozhodnuté v disciplinárnom konaní; (2) výrok personálneho rozkazu mal presne opísať konanie, ktoré malo naplniť vytýkané porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti; (3) na zachovanie prekluzívnej šesťmesačnej lehoty na prepustenie zo služobného pomeru je potrebné, aby v nej bol personálny rozkaz nielen vydaný a doručený, ale aj právoplatný. Ako však vyplýva z reprodukcie odôvodnenia napadnutého rozsudku (pozri odsek 7 vyššie), na takmer všetky tieto námietky už žalobkyňa dostala náležitú odpoveď. Napriek tomu v podanej kasačnej sťažnosti v rozpore s § 440 ods. 2 SSP neuvádza, v čom má spočívať nesprávnosť týchto odpovedí správneho súdu.

Ako uviedol už správny súd, dôvodom prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. nie je okolnosť, že policajt spáchal trestný čin, a toto prepustenie ani nie je podmienené odsúdením zaň [na rozdiel od ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f) cit. zák., ktorý žalobkyňa citovala].

To znamená, že prebiehajúce trestné konanie nebráni príslušnému orgánu konať vo veci prepustenia zo služobného pomeru pre ten istý „skutok". Názor žalobkyne, že takáto „dvojkoľajnosť" je neprípustná prehliada celkom bežný právny stav, že to isté konanie môže byť síce trestným činom, ale zároveň dôvodom vzniku iných právnych následkov. Ak si napríklad niekto bezdôvodne prisvojí vec patriacu inému, môže tým naplniť skutkovú podstatu krádeže, bez ohľadu na to má však vlastník tejto veci voči nemu nárok na jej vydanie podľa § 126 Občianskeho zákonníka, ktorý môže uplatniť mimo trestného konania. To isté platí, ak zamestnanec použije vo svoj prospech zverené peniaze svojho zamestnávateľa; môže tým síce spáchať trestný čin sprenevery, bez ohľadu na to tým však môže založiť dôvod výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru [§ 68 ods. 1 písm. b) v spojení s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce; porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 CdoPr 8/2023].

Aj keby však prípustná bola, platilo by to isté, čo je uvedené v predošlom odseku: cit. ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) neviaže prepustenie na právoplatné disciplinárne rozhodnutie a aj keby určitý skutok napĺňal znaky disciplinárneho previnenia, nebránilo by to nastúpeniu iných následkov, ktoré s ním zákon spája. Pokiaľ ide o náležitosti rozhodnutia o prepustení, podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v ňom musí byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú. Podľa ustálenej judikatúry však tieto dôvody nemusia byť vymedzené vo výroku, ale postačí, keď sú zrozumiteľne uvedené v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 2 Sžk 4/2019, 10 Sžk 9/2020 alebo 4 Sžk 29/2020).

Podľa judikatúry tak na zachovanie tejto lehoty postačí, že sa v nej doručí prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz; porov. rozsudky tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 79/2023, 6 Ssk 108/2022, 1 Asan 22/2021, ako aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžk 2/2019). Ako ustálil už správny súd, v prerokúvanej veci bola táto lehota zachovaná, aj keby sa počítala už od 8. augusta 2020.