7Ssk/213/2022

1. Žalobca bol počas roka 2019 príslušníkom Policajného zboru v štátnej službe a do 31. augusta 2019 bol zaradený vo funkcii staršieho referenta špecialistu v odbore špecializovaných služieb žalovaného. Kvôli vnútornej reorganizácii žalovaného bol od 1. septembra 2019 ustanovený do funkcie staršieho referenta špecialistu na oddelení bezpečnosti a podpory úradu špeciálnych služieb a operácií. Jeho bezprostredná nadriadená podrobila žalobcu hodnoteniu v súlade s nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 Vestníka MV SR o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru. O hodnotení spracovala záznam z 9. marca 2020, č. PPZ-ŠSO-OBP-21-013/2020-BU, podľa ktorého hodnotila 1. kvantitu, kvalitu a včasnosť vykonávania uložených úloh (získal 49 % do celkového hodnotenia z možných 70 %), 2. samostatnosť a iniciatívu pri výkone štátnej služby (získal 7 % z možných 10 %), 3. dodržiavanie služobnej disciplíny (získal 5 % z možných 10 %) a 4. znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov (získa 9,5 % z možných 10 %). Keďže žalobca získal 70,5 %, ohodnotila ho bezprostredne nadriadená stupňom C - dobre a uložila mu, aby zvýšil pozitívny prístup k plneniu uložených úloh a zlepšil dodržiavanie služobnej disciplíny. 2. Žalobca požiadal, aby závery hodnotenia preskúmala komisia vymenovaná prezidentom Policajného zboru, pretože im vytýkal viaceré nedostatky. Komisia tak urobila na svojom zasadnutí 23. marca 2020 a svoj záver vyjadrila v doložke k záznamu o hodnotení, v ktorej „vyslovila záväzný a konečný záver, že hodnotenie[,] bolo vykonané v súlade s nariadením a pokynom, s hodnotením bezprostredne nadriadeného komisia súhlasí[,] a týmto ho potvrdzuje“. O jej zasadnutí sa vyhotovila aj zápisnica, ktorá zachytáva podrobné zaoberanie sa jednotlivými námietkami žalobcu. 3. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia „rozhodnutia žalovaného... komisie vymenovanej prezidentom Policajného zboru zo dňa 23.03.2020“, ktorému podrobne vytkol jednotlivé nesprávnosti. Túto správnu žalobu správny súd odmietol tu napadnutým uznesením č. k. 5 S 112/2020-64 v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP. Uznal síce, že pre posúdenie charakteru rozhodnutia nie je podstatné, ako je formálne označené. Zároveň však dospel k záver, že napadnuté hodnotenie podľa nariadenia č. 21/2017 je len podkladovým rozhodnutím pre rozhodovanie o služobnom hodnotení podľa § 27 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Až služobným hodnotením sa autoritatívne zasiahne do práv a povinností žalobcu a v rámci jeho prieskumu sa žalobca bude môcť domáhať aj prieskumu tu preskúmavaného hodnotenia.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

Podľa § 242 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. možno proti služobnému hodnoteniu podať odvolanie, o ktorom sa rozhoduje rozhodnutím podľa § 243 cit. zák. a toto rozhodnutie je preskúmateľné súdmi (porov. za všetky napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžk 19/2017 alebo rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 35/

hodnotenia. Podľa § 32 ods. 3 podrobnosti o priebežnom hodnotení ustanovení všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Takýmto všeobecne záväzným právnym predpisom je výnos ministerstva vnútra č. 42/1998 Vestníka MV SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z.

slovné (čl. 3 ods. 6), a to podľa čl. 5 stupňami A - výborne (90 % a viac), B - veľmi dobre (77 až 89 %), C - dobre (64 až 76 %), D - dostatočne (51 až 63 %), E - uspokojivo (40 až 50 %) a FX - neuspokojivo (menej ako 39 %). Podľa čl. 6 sú výsledky hodnotenia jedným z podkladov pre rozhodovanie nadriadeného vo veciach služobného pomeru. Podľa čl. 7 ods. 1 sa o hodnotení vypracúva písomný záznam. Ak s ním policajt nesúhlasí, môže požiadať o preskúmanie hodnotenia komisiou (čl. 7 ods. 3). Podľa čl. 7 ods. 10 sa hodnotenie stáva záväzným a konečným, ak s ním policajt súhlasí, ak nepožiadal o jeho preskúmanie alebo po prijatí záveru komisiu.

správny súd, podľa § 32 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. je podkladom pre opatrenia vo veciach štátnej služby služobné hodnotenie, a ustanovenie § 27 a § 28 zákona č. 73/1998 Z. z. neobmedzuje nadriadeného v tom, z akých podkladov môže vychádzať pri spracúvaní služobného hodnotenia. Nie je teda vylúčené, že nadriadený si bude viesť priebežné záznamy o jednotlivých aspektoch výkonu štátnej služby policajta, ktoré následne zohľadní v služobnom

10. Na druhej strane je podstatné, že podľa § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. môže policajt proti služobnému hodnoteniu podať námietky alebo pripomienky a podľa § 242 ods. 2 cit. zák. dokonca odvolanie. Citované ustanovenia pritom nijako neobmedzujú rozsah ani obsah toho, čo možno v námietkach, pripomienkach alebo odvolaní uvádzať, a tak môže policajt spochybňovať všetky podklady, ako aj priebeh a závery služobného hodnotenia.

zákonu. 11. Záznam o hodnotení, ani záver komisie o preskúmaní hodnotenia podľa nariadenia č. 21/ 2017 nie sú označené ako rozhodnutie, a preto nemôžu byť rozhodnutím podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) SSP, ktoré takéto označenie správneho aktu výslovne vyžaduje. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP je však opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby priamo dotknuté. Určitý akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti práve danej osoby. Problematické je vymedzenie pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť. Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu (napríklad Sobihard, J. Správny poriadok. Komentár. IURA EDITION :

12. Z vyššie podaného rozboru obsahu a účinkov hodnotenia podľa nariadenia č. 21/2017, ako aj záveru komisie o jeho preskúmaní podľa názoru kasačného súdu vyplýva, že tieto akty sa nijako nedotýkajú práva ani povinnosti hodnoteného policajta. Žiadne právo ani povinnosť sa nimi policajtovi nepriznávajú ani neodnímajú, ani sa nemodifikuje ich obsah.

V tomto prípade však nejde o služobné hodnotenie podľa § 27 cit. zákona, ale len hodnotenie, ktorého obsahom je len priebežné preverenie a zaznamenanie si kvality výkonu služby policajta podľa určených kritérií (podobne ako napr. kontrola dochádzky na pracovisku, previerka telesnej zdatnosti a pod.). Týmto hodnotením sa tak len získajú poznatky, ktoré môžu tvoriť podklad služobného hodnotenia alebo pre zistenie skutkového stavu o iných otázkach služobného pomeru, rovnako ako takýto podklad môže tvoriť akákoľvek iná skutočnosť spôsobilá na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci (porov. § 233 zákona č. 73/1998 Z. z.).

Prostriedky nápravy totiž bude mať k dispozícii v tých konaniach týkajúcich sa jeho (pôvodného či možného nového) služobného pomeru, kde sa toto hodnotenie použije ako jeden z podkladov rozhodnutia. Žalobca v nich bude mať možnosť v plnej miere spochybňovať jeho obsah a závery a navrhovať všetky iné dôkazy na ich vyvrátenie (§ 238 ods. 3 zákona č. 73/ 1998 Z. z.). 13. Správny súd tak vo výsledku správne uvažoval, ak poukazoval na podkladovú funkciu hodnotenia, nesprávne však dospel k záveru, že ide o rozhodnutie (opatrenie) predbežnej povahy v zmysle § 7 písm. e) SSP. Podľa názoru kasačného súdu preskúmavané hodnotenie ani záver komisie nemajú v skutočnosti vôbec charakter rozhodnutia ani opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP, a preto je ich preskúmanie vylúčené už na základe § 6 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 7 písm. b) SSP. To však vo výsledku nič nemení na správnosti záveru, že správna žaloba proti takémuto aktu podľa citovaného ustanovení nie je prípustná, a tak ju správny súd odmietol v zhode s ustanovením § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

IV. Záver

14. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP uznesením zamietol. 15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167, 168 a 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.