7Ssk/214/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: U.. U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX M. N., právne zastúpená JUDr. Dušanom Szabóom, advokátom, so sídlom Hlavná 799/63, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23554-2/2017-BA zo dňa 10.04.2017 a rozhodnutia č. 23555-2/2017-BA zo dňa 10.04.2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/40/2020-54 zo dňa 26.05.2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Rozhodnutím č. 23554-2/2017 zo dňa 10.04.2017 žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 04.10.2016 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie o vrátení poistného“) vo veci žiadosti žalobkyne o vrátenie zaplateného poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie a invalidné poistenie a poistenie do rezervného

eur. 4. Správny súd poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910671216-GC04/16 a rozhodnutie č. 700-3910671316-GC04/16 zo dňa 04.08.2016, ktorými vyrubila žalobkyni poistné za obdobie jún 2008 až december 2008 v sume 817,66 eur a poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 v sume 1727,70 eur, v súčte 2545,36 eur, nie sú už predmetom súdneho preskúmavacieho konania. Správny súd v poradí prvým rozsudkom č. k. 6Sa/5/2017-99 zo dňa 24.10.2018 v tejto časti zastavil konanie podľa § 63

5. Správny súd skonštatoval, že podľa žalobkyne bolo poistné zaplatené nedôvodne, resp. bez právneho dôvodu. Podľa žalovanej licencia L1A žalobkyni zakladala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) aj za situácie jej existujúceho zamestnania v právnickej osobe v rovnakej zdravotníckej oblasti, akú upravuje oprávnenie licencia L1A vydaná žalobkyni. Žalobkyni tak vznikla povinnosť platiť poistné v rozhodnom období.

6. Správny súd uviedol, že žalobkyňa žiadala o vrátenie neoprávnene a omylom zaplateného poistného, tvrdiac, že na základe licencie L1A zo dňa 17.08.2005 nevykonávala podnikateľskú činnosť, nemala príjmy a nemala prihlasovaciu ani odhlasovaciu povinnosť voči Sociálnej

7. Správny súd k otázke, či žalobkyňa poistné za rozhodné obdobie jún až december 2008 a január 2009 až jún 2010, ktoré Sociálnej poisťovni zaplatila dobrovoľne, zaplatila v súlade so zákonom, skonštatoval, že nejde o zaplatenie bez právneho dôvodu, pretože poistné za predmetné rozhodné obdobie mala žalobkyňa platiť ako držiteľka licencie L1A zo dňa 17.08.2005. Žalobkyňa bola SZČO v zmysle § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. a teda mala povinnosť odvádzať poistné vzhľadom na príjmy, ktoré dosiahla alebo mohla dosiahnuť z oprávnenia vyplývajúceho z výkonu svojej samostatnej zdravotníckej praxe na základe licencie LIA/KE/0382/05 zo dňa 17.08.2005.

Vyplýva to z názoru veľkého senátu NS SR, rovnako ako fakt, že oprávnenie poskytovať zdravotnícke služby postačuje na vznik povinnosti poistné odvádzať, rovnako ako fakt, že príjem žalovaná nemá povinnosť zisťovať, pokiaľ ide o sporné obdobie. Správny súd mal za to, že po vydaní rozhodnutia Košického samosprávneho kraja, ktorým povolil činnosť právnickej osobe B., štatutárny orgán žalobkyňa, mala postavenie SZČO s povinnosťou odvádzať poistné aj ako oprávnená podľa licencie L1A zo dňa 17.08.2005.

Správny súd uviedol, že vychádzal z rozsudku veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. 10. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov správny súd uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádzala z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej

Proti tomuto rozsudku správneho súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. Ku kasačnej sťažnosti doložila dokument „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A)“ a „Oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 11.06.2008“. 12.

2019. 13. Správny súd posúdenie otázky statusu žalobkyne SŽČO a otázky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia založil iba na základe textu rozsudku veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2019 a nevychádzal z osobitostí postavenia sťažovateľky ako lekára SZČO. Žalovaná a ani správny súd nevykonali navrhované dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu príjmov z podnikania všeobecne a zvlášť vo vzťahu k výkonu lekárskej starostlivosti na základe povolenia L1B ani vo vzťahu k licencii L1A. Rozhodnutia žalovanej a napadnutý rozsudok sú poznačené pri výklade a aplikácii predpisov prílišným formalizmom, ktorý nezohľadňuje cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu, v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. I. ÚS 155/2017 a Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1735/07.

Správny súd tento nezákonný postup žalovanej potvrdil, k nevykonaniu dokazovania zo strany správneho súdu sťažovateľka poukázala na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 113/ 2019. 15. Sťažovateľka namietala, že neboli vyriešené otázky, kedy vzniklo a zaniklo povinné poistenie žalobkyne. Rovnako je potrebné posúdiť okrem vzniku aj zánik SZČO a zánik povinného poistenia po vzniku pracovného pomeru a zodpovedného zástupcu žalobkyne. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé z akej správy daňového úradu, ktorého obdobia a ktorého podnikania sa tieto neoznačené príjmy týkali. Sťažovateľka má za to, že nespĺňala predpoklady pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa licencie L1A a výkon povolania realizovala nepretržite vo vlastnej ambulancii v zdravotníckom povolaní ako odborný lekár. K vydaniu licencií došlo z dôvodu legislatívnej zmeny, ale vtedy už sťažovateľka zdravotnú starostlivosť poskytovala kontinuálne od roku 1996 ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v odbornej ambulancii v neštátnom zariadení. Podľa sťažovateľky samotné získanie licencie

16. Sťažovateľka má za to, že podstatné je, že ak sa lekár disponujúci rôznymi licenciami posudzuje na účely zákona o sociálnom poistení aj podľa poisťovne ako „jedno poistenie“ a nie niekoľko nezávislých poistení, tak z toho jednoznačne a logicky vyplýva, že aj v prípade rôznych oprávnení, povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie odhlásením sa zo systému sociálneho poistenia zanikne. V prípade sťažovateľky zaniklo ku dňu 31.05.2008, cit. „samozrejme aj vo vzťahu k licencii L1A ako samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby, ktorá SZČO nie iba podľa žalobkyne z dôvodu nesplnenia niektorých predpokladov a inej prekážky ani nevznikla.“. Sťažovateľka pri odhlásení nešpecifikovala oprávnenie a riadila sa zásadou, že ide o jedno poistenie, keďže iné aktivity ako SZČO ani iné príjmy nemala.

17. Zo zákona vyplýva, že predpokladom vzniku povinného sociálneho poistenia ako SZČO podľa licencie L1A je potrebné kumulatívne splniť dve podmienky: mať platné oprávnenie a mať príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti a nie z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

18. Sťažovateľka sa nestotožnila s bodom 34, 36, 37 odôvodnenia, v ktorom správny súd citoval z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 1Vs/3/2019. Licencia L1A nemá sama o sebe charakter oprávnenia na výkon činnosti podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., keď sama o sebe nezakladá držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody, resp. zmluvy s iným poskytovateľom. Ak sa licencie

Povinné poistenie zaniklo, lebo sťažovateľka bola držiteľkou licencie L1B a podľa rozhodnutia Košického samosprávneho kraja zo dňa 17.04.2008 bolo obchodnej spoločnosti vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, kde je sťažovateľka určeným odborným zástupcom a od 01.06.2008 vykonáva činnosť lekárskej starostlivosti v pracovnom pomere. 19.

20. Sťažovateľka uviedla, že povinnosťou žalovanej pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy, vykázané v jeho daňovom priznaní sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. 21. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28.11.2022. Sťažovateľka podľa žalovanej neuviedla také námietky k správnosti preskúmavaných rozhodnutí, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušene preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia. Kasačnému súdu navrhla, aby kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

23. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) cit. zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

27. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia o predpise penále (21.04.2017) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10).

33. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

35. Najvyšší správny súd má z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej za preukázané: - Sťažovateľka sa žiadosťou, doručenou prvostupňovému správnemu orgánu dňa 14.09.2016, domáhala vrátenia uhradeného poistného v celkovej výške 2545,36 eur, ktoré uhradila na základe predbežného a neoficiálneho oznámenia výsledkov kontroly odvodu poistného a príspevkov do sociálneho poistenia. - Žalovaná prvostupňovým rozhodnutím o vrátení poistného č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 04.10.2016 žiadosti nevyhovel z dôvodu, že sťažovateľka mala postavenie SZČO na základe licencie L1A zo dňa 17.08.2005 a SLK rozhodla o jej zrušení ku dňu 23.01.2016 rozhodnutím zo dňa 08.12.2015. S poukazom na ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uviedol sumy príjmu na posudzovanie vzniku a zániku povinného poistenia SZČO v rokoch 2007, 2008 a 2009. Uviedol tiež údaje z Daňového riaditeľstva o príjme sťažovateľky za rok 2007 a 2008, v ktorých bol príjem vyšší ako zákonom ustanovená hranica, za rok 2009 nebolo daňové priznanie predložené.

Prvostupňový správny orgán prijal od sťažovateľky dňa 02.08.2008 registračný list - odhlášku SZČO s dátumom zániku poistenia dňa 31.05.2008. SLK vydala dňa 17.08.2005 sťažovateľke licenciu č. L1A/KE/0382/05 a sťažovateľka bola oprávnená vykonávať samostatnú zdravotnícku prax od 13.09.2005. Žalovaná uviedla, že ak SZČO - lekár má platnú licenciu L1A, bez ohľadu na to, či ju aktívne využíva a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, tejto SZČO - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Žalovaná uviedla údaje z Daňového riaditeľstva o príjmoch sťažovateľky z podnikania a porovnala ich so zákonom ustanovenou hranicou príjmu, skonštatovala, že v roku 2006, 2007 a 2008 mala sťažovateľka príjem vyšší ako bola zákonom ustanovená hranica a v roku 2009 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby

sťažovateľke zaniklo v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení až dňa 30.06.2010, keďže za rok 2009 nedosiahla vyšší príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti ako 12-násobok zákonom ustanoveného minimálneho vymeriavacieho základu.

06.06.2016. Sťažovateľka doplatila poistné dňa 07.07.2016 a 23.08.2016. Žalovaná uzatvorila, že sťažovateľka bola povinná za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2010 platiť a odvádzať poistné, teda poistné za obdobie jún 2008 až jún 2010 nebolo zaplatené bez právneho dôvodu. - Žalovaná prvostupňovým rozhodnutím o penále predpísala sťažovateľke penále za obdobie január až december 2009 a január až jún 2010 vo výške 1727,70 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha, v ktorej je rozpísané poistné a príspevky za jednotlivé mesiace, zaplatené po splatnosti, v celkovej výške 1727,70 eur a k tomu prislúchajúce predpísané penále, výšku penále 0,05%, dátum splatnosti a dátum zaplatenia poistného a príspevkov. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na zákonnú povinnosť fyzickej osoby platiť a odvádzať poistné a príspevky.

Prvostupňový správny orgán predpísal sťažovateľke penále správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Poukázala pritom na všetky skutkové zistenia a právne závery, ako boli uvedené v preskúmavanom rozhodnutí o vrátení poistného. Skutočnosť, že sťažovateľka dlžné poistné zaplatila v plnej výške, nie je možné pri predpísaní penále zohľadniť.

V časti žaloby, ktorá sa týkala prieskumu rozhodnutí žalovanej o predpise poistného, správny súd konanie zastavil (výrok II.) z dôvodu podľa § 63 SSP. Žalobkyni správny súd priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania (výrok III.) - Žalovaná podala proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/40/2019 tak, že ho v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku I. a III., zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. - Následne správny súd napadnutým rozsudkom zo dňa 26.05.2022 správnu žalobu zamietol.

37. Kasačný súd sa v prvom rade zameral na otázku postavenia sťažovateľky SZČO, ktorá má zásadný vplyv na jej povinnosť odvádzať poistné a teda je relevantná aj pre posúdenie, či k úhrade poistného žalovanej došlo bez právneho dôvodu a následne, či bolo sťažovateľke oprávnene predpísané penále za oneskorený odvod poistného. Je potrebné zdôrazniť, že otázkou postavenia lekára ako SZČO sa zaoberal veľký senát NS SR v rozsudku zo dňa 24.11.2020 sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs/ 1/2019. Rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2019 prešlo i testom ústavnosti (ústavná sťažnosť bola Ústavným súdom Slovenskej republiky odmietnutá uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 zo dňa 30.11.2021). Kasačný súd nemá dôvod odchýliť sa od relevantných právnych záverov v ňom obsiahnutých, že je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej

31.12.2010. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri posudzovaní otázky vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o

Rozhodnutie veľkého senátu NS SR je pre súdy záväzné. 38. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka v spornom období (od júna 2008 do decembra 2010) spĺňala podmienky pre status SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, pretože mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z., upravujúci podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.), a to až do 23.01.2016, kedy jej bola licencia L1A/ KE/0382/05 zrušená. Zároveň v rozhodnom období (rok 2006, 2007 a 2008) dosiahla príjem z podnikania, ktorý prevyšoval zákonom ustanovenú hranicu, čím boli splnené podmienky pre vznik povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v roku 2008.

39. Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď nevyhovela žiadosti sťažovateľky o vrátenie zaplateného poistného za obdobie od júna 2008 do decembra 2010, keďže v tomto období jej postavenie ako SZČO nezaniklo a na základe dosiahnutého príjmu jej vznikla povinnosť odvádzať poistné. Zo strany sťažovateľky sa tak nejednalo o plnenie bez právneho dôvodu podľa § 144 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, keďže sťažovateľka tým len vyrovnala poistné za obdobie od júna 2008 do decembra 2010, ktoré včas neodviedla. Správne orgány neopomenuli primárne posúdiť predbežnú otázku statusu sťažovateľky a existenciu jej povinnosti odvádzať poistné a po správnom vyhodnotení tejto pre vec podstatnej skutočnosti rozhodli správne aj v merite veci.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené sa kasačný súd nemohol stotožniť s námietkami sťažovateľky a s jej posudzovaním statusu držiteľa licencie L1A ako SZČO, s jej názorom na posudzovanie príjmov z podnikania a nemožnosti výkonu činnosti jednou osobou na základe rôznych licencií súbežne, keďže sťažovateľka vo svojej argumentácii zjavne vychádzala z prekonaného rozsudku veľkého senátu NS SR sp. zn. 1SVs/1/2019 a popierala právne závery, vyplývajúce z rozsudku sp. zn. 1SVs/3/2019, ktorý prešiel kontrolou ústavnosti a na ktorého právne závery kasačný súd poukázal vyššie.

Tento názor je plne v súlade s názorom vysloveným v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Kasačný súd preto tieto sťažnostné námietky vyhodnotil ako nedôvodnú. 43. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľky, že nebola vyriešená otázka, kedy vzniklo a kedy zaniklo povinné poistenie. Kasačný súd konštatuje, že v tu prejednávaných veciach Sociálna poisťovňa nerozhodovala o vzniku, zmene alebo zániku

44. Za dôvodnú nie je možné považovať ani námietku sťažovateľky o porušení jej práv v administratívnom konaní, keďže právo vyjadriť sa k veci (resp. možnosť uplatňovať ďalšie svoje procesné práva) mala možnosť realizovať v odvolacích (administratívnych konaniach) o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu pobočky, čo aj využila.

konania. Okrem toho žalobkyňa nesporne disponovala informáciou, že licencia L1A jej nebola zrušená a zostala v platnosti, čo ju oprávňovalo na možnosť jej využívania a takisto si bola vedomá údajov, ktoré sama uviedla v daňovom priznaní, čo boli dva základné momenty pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

46. Kasačný súd dodáva, že v právnom štáte - a v duchu všeobecného princípu spravodlivosti - nie je možné očakávať zvýhodnenie vo forme nevzniku povinností na základe či už neznalosti práva (sťažovateľka sa domnievala, že jej status SZČO sa neviaže na trvanie licencie L1A, ale na povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia) alebo akéhokoľvek iného

47. K námietke sťažovateľky, že povinné poistenia je zanikli v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vznikom pracovného pomeru, sťažovateľka opomína dikciu tohto ustanovenia, podľa ktorej je podmienkou tohto zániku podanie vyhlásenia, že nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Pokiaľ sťažovateľka tvrdila, že zákon o sociálnom poistení v znení do 31.12.2010 nevyžaduje podanie vyhlásenia, kasačný súd poukazuje na doslovné znenie ust. § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 a konštatuje, že pokiaľ má byť uvedené ustanovenie uplatnené vo vzťahu k licencii L1A, muselo by byť naplnené v plnom rozsahu, t. j. vrátane podania vyhlásenia sťažovateľkou, že nevykonáva činnosť SZČO na základe tejto licencie. Za takého vyhlásenie nemožno považovať registračný list - odhlášku z poistenia ku dňu 31.05.2008, ktorej dôvodom podania bolo zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a ktorá sa preto mohla vzťahovať len na toto povolenie. Kasačný súd považuje uvedené námietky sťažovateľky za účelové.

K nevykonaniu dokazovania zo strany správneho súdu kasačný súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by v priebehu správneho súdneho konania sťažovateľka navrhla vykonanie nejakých dôkazov. Kasačný súd dopĺňa, že správny súd nie je súdom skutkovým.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľky ako plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.

51. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.