7Ssk/217/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:5021200236.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 33Sa/15/2021
- IČS
- 5021200236
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: A. X., H.. X. H. XXXX, F. Š. XXX, F. Š., zastúpeného: Alušic s.r.o., IČO: 50684420, Madačova 1/A, Ružomberok, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Žilina, J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie rozhodnutia z 18. marca 2021, č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/3890, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 33Sa/15/2021-71 z 20. septembra 2022 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 33 Sa 15/2021-71 z 20. septembra 2022 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného z 18. marca 2021, č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/3890 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania pred správnym súdom, ako aj kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca 12. augusta 2020 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 447/ 2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v
znení neskorších predpisov. K žiadosti priložil prepúšťaciu správu z neurologickej kliniky (hospitalizácia 10. septembra až 13. septembra 2019), správy z neurochirurgického vyšetrenia z 2. januára 2020, neurologického vyšetrenia z 3. marca 2020, ortopedického vyšetrenia z 13. júla 2016, 14. decembra 2016, 11. marca 2019, 19. augusta 2020 a 3. októbra 2019 a zo psychologického vyšetrenia z 3. augusta 2020.
2. Posudková lekárka úradu práce v posudku z 9. septembra 2020 stanovila mieru funkčnej poruchy žalobcu podľa rozhodnej diagnózy na 70 % podľa kapitoly IV položky 7 písm. c) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. (duševné poruchy a poruchy správania spôsobenej psychoaktívnymi látkami - ťažká porucha). Zo sociálneho zisťovania úradu z 22. septembra 2020 vyplynulo, že žalobca je invalidný dôchodca, zamestnaný, do zamestnania sa prepravuje osobným motorovým vozidlom, ktoré vlastní jeho manželka. Je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom. Spolu s manželkou žije v poschodovom rodinnom dome, v ktorom ako prekážku uviedol schody. Bol zaradený do IV. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (60 bodov). V komplexnom posudku z 25. septembra 2020 však úrad vyslovil záver, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože má zachovanú mobilitu, samostatnú chôdzu a premiestňuje sa pomalším tempom, hoci s pomocou francúzskej barle. Preto mu úrad nenavrhol peňažný príspevok na kúpu osobného motorového
vozidla. Vychádzajúc z tohto posudku rozhodnutím z 12. októbra 2020, č. RK1/OPPKaPČ/ SOC/2020/29382-6, nevyhovel žiadosti žalobcu o peňažný príspevok. Na odôvodnenie v podstate odkázal na § 34 ods. 1 a § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. 3. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietal, že predložené lekárske posudky neboli dôsledne, hodnoverne, objektívne a nezaujato posúdené. K odvolaniu priložil správu z algeziologického vyšetrenia z 27. októbra 2020 a ortopedického vyšetrenia z 22. októbra
2020. Taktiež žiadal o prítomnosť pri posudzovaní zdravotného stavu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní posúdila zdravotný stav žalobcu posudková lekárka žalovaného a svoje závery vyjadrila v lekárskom posudku z 3. marca 2021, v ktorom zhrnula všetky uvedené lekárske správy, ako aj správu z neurochirurgické vyšetrenia z novembra 2020.
V lekárskom posudku ustálila mieru funkčnej poruchy žalobcu na 70 %. Za hlavnú klinickú diagnózu určila poruchy chrbtice, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového korzetu) podľa kapitoly XII oddielu A pol. 1 písm. d) v prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorej priradila mieru funkčnej poruchy 60 % (z možného rozpätia 50 až 60 %). Tú navýšila o 10 % podľa § 12 ods. 3 cit. zákona pre obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu ťažkého stupňa (jednostranne) v zmysle kapitoly XII oddielu B pododdielu B.2 pol. 15 písm. c) prvého bodu v prílohe č. 3 cit. zákona.
Podľa jej názoru je žalobca schopný státia a chôdze o širšej báze s oporou a je bez poruchy kontinencie. Z predložených lekárskych práv uzavrela, že žalobca je v liečbe ortopéda pre „vertebrogénne ťažkosti s poruchou statodynamiky driekovej chrbtice, s dokumentovanou radikulopatiou, tiež pre atrózu pravého bedrového kĺbu v progresii. Röntgenologicky hodnotená artróza pravého bedrového kĺbu III. štádia. Žalobca je podľa posledných odborných nálezov mobilný s oporou, psychický stav je stabilizovaný, bez prejavov nepredvídateľného správania, nie je dokumentovaný kognitívny deficit, sfinkterové poruchy nie sú prítomné. Ortopédom
hodnotené obmedzenie rozsahu pohybov v pravom bedrovom kĺbe o 65 - 75 %, doporučená je implantácia totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu.“ Taktiež uviedla, že neurochirurg v novembri 2020 odporučil vykonať operáciu chrbtice, ktorú žalobca podľa dokumentácie doteraz odmietal. Podľa posudkovej lekárky tak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. a nespĺňa ani podmienky podľa § 14 ods. 10 písm. b), resp. § 38 ods. 9 písm. b) cit. zákona.
4. Tieto závery prevzal aj žalovaný do komplexného posudku z 26. februára 2021, v ktorom ako kompenzáciu nenavrhol príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Opätovne odkázal na § 14 ods. 6, § 14 ods. 10 písm. b), § 38 ods. 9 písm. b) cit. zákona. Uviedol, že odkázanosť na sprievodcu automaticky nezakladá nárok na odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívnymi príspevkami, na ktoré nevzniká právny nárok. Vychádzajúc z tohto komplexného posudku, žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z 18. marca 2021 odvolanie zamietol. Doplnil, že posudkový lekár nevykonal osobné posúdenie zdravotného stavu kvôli mimoriadnej krízovej situácii spôsobenej pandémiou Covidu 19. 5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorej podstatnou námietkou bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu. Mal za to, že žalovaný sa nezaoberal tým, či je schopný cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti, ako vyplýva z § 14 ods. 6 cit. zákona. K tomu odkázal na lekárske posudky, z ktorých vyplývajú stupeň artrózy, rozsah obmedzenia pohybu bedrového kĺbu 60 až 75 %, tŕpnutie rúk, ako aj obmedzenie pohybu až o cca 70 %. Správny súd však tu napadnutým rozsudkom č. k. 33 Sa 15/2021-71 zamietol túto správnu žalobu. Dospel k záveru, že komplexný posudok, ako aj lekársky posudok boli dostatočne podopreté obsahom lekárskych správ. Podľa súdu sa žalovaný logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosti na posúdenie žiadosti žalobcu. K námietke, že žalovaný nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a neumožnil mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, súd odkázal na § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. Takisto odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžsk 24/ 2017 a konštatoval, že odkázanosť na sprievodcu nemusí nevyhnutne znižovať dôstojnosť ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo inak narúšať rovnaký základ takejto prepravy s inými fyzickými osobami. Podľa lekárskeho posudku a komplexného posudku sa u žalobcu nedokumentovala ťažká porucha mobility a rovnako z nich nevyplýva, že kvôli barle, tŕpnutiu rúk, artróze pravého bedrového kĺbu v progresii a poruche statodynamiky driekovej chrbtice by nemohol bezpečne nastúpiť do prostriedku verejnej hromadnej dopravy.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zrušia rozhodnutia žalovaného a úradu práce a vec sa mu vráti na ďalšie konanie. Správny súd podľa žalobcu rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Naďalej namietal, že záver o tom, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nezodpovedá obsahu spisu. S prihliadnutím na vek, zdravotné postihnutie a odkázanosť na sprievodcu je takýto záver neúplný a odporujúci účelu zákona č. 447/2008 Z. z. K tomu odkázal na lekárske správy z 2. októbra 2020 a 27. októbra 2020. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný starostlivo posúdiť, či sa osoba zvládne premiestniť k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť z neho, tak, aby jej ľudská dôstojnosť zostala zachovaná a zdravotný stav sa nezhoršil. Pritom nepostačuje len mechanické prevzatie komplexného posudku do rozhodnutia. Na podporu svojich názorov žalobca citoval rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 34/ 2018, 10 Sžsk 17/2017, 9 Sžsk 107/2017 a 9 Sžso 89/2014. 7. Žalovaný sa k riadne doručenej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovaného a úradu o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
Podľa § 14 ods. 6 cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. V danom prípade nebolo sporné, že žalobca je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 cit. zákona s mierou funkčnej poruchy 70 %. Tá bola (v odvolacom konaní) ustálená podľa kapitoly XII oddielu A pol. 1 písm. d) prílohy č. 3 cit. zákona na 60 % a navýšená v súlade s § 12 ods. 3 cit. zákona o
10 % kvôli postihnutiu v kapitole XII pododdiele B.2 pol. 15 písm. c) prvom bode tejto prílohy. Sporným však ostalo, či je žalobca odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 písm. cit. zákona [dôvody podľa písmen b) a c) tu neprichádzajú do úvahy].
10. Novela cit. § 14 ods. 6 účinná od 1. júla 2018 upravila odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom len v troch prípadoch: ťažké poruchy mobility, duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov.
Od účinnosti uvedenej novely cit. ustanovenie už bližšie nešpecifikuje konkrétne zdravotné postihnutia, hoci pri poruche mobility upravil nielen jej intenzitu (ťažká porucha mobility), ale i určité sprievodné úkony (premiestnenie sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovanie, vystupovanie a udržanie sa v ňom počas jazdy), a ak ich fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti vykonať, robí ju to odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Navyše zo systematického výkladu § 14 ods. 6 písm. a) až c) cit. zák. je zrejmé, že zákonodarca sa týmto ustanovením snažil pokryť také zdravotné poruchy a stavy, ktoré svojou intenzitou musia mať tak závažný vplyv na zdravotný stav fyzickej osoby, že spôsobujú degradáciu jej prirodzenej dôstojnosti, čím je pre ňu individuálna preprava osobným motorovým vozidlom nevyhnutná (pozri napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 13/2022).
Zároveň však platí, že peňažným príspevkom na kúpu motorového vozidla sa v oblasti mobility kompenzuje (okrem iného) znížená pohybová schopnosť, teda obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať napríklad v dôsledku narušenia telesných funkcií. Účelom tejto kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa (§ 6 zákona č. 447/2008 Z. z.).
Z citovanej úpravy tak nevyplýva, že cieľom je kompenzovať len stavy úplnej imobility, teda že by muselo musí ísť len o osobu, ktorá sa vôbec nedokáže premiestňovať. Naopak, vyplýva z nej, že sa kompenzuje aj znížená schopnosť mobility.
11. Podľa § 10 ods. 1 v spojení s ods. 2 cit. zákona č. 447/2008 Z. z. hodnotenie zdravotnej situácie žalobcu prináleží len posudkovým lekárom, ktorí sú oprávnení vykonávať posudkovú činnosť. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie (§ 11 ods. 3). Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok (§ 55 ods. 6), ktorý sa vypracúva na základe lekárskeho posudku a na základe výsledku sociálnej posudkovej činnosti (§ 15 ods. 1).
Orgán verejnej správy, ale ani správny súd nemôžu nahradiť lekársky posudok vlastným názorom. Lekársky posudok však predstavuje dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý správny orgán vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami (porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 2/2022). Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňuje, alebo či je svojou celkovou skladbou nepreskúmateľné (v tomto smere porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2022). Lekársky posudok, komplexný posudok a rozhodnutie úradu práce, resp. žalovaného na seba nadväzujú. Preto nemožno ani žalovanému vyčítať, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia preberá práve závery komplexného posudku.
Zároveň však treba mať na zreteli, že podmienky pre odkázanosť na jednotlivé formy kompenzácie, napríklad na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, sú ustanovené v právnych normách - jednotlivých ustanoveniach zákona č. 447/2008 Z. z. Pojmy, ktoré sa v týchto ustanoveniach používajú, sú tak právnymi pojmami (napr. v § 14 ods. 6 „ťažká porucha mobility“, „na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami, pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti“). Ako právne pojmy sú tieto zákonné pojmy prístupné interpretácii riadnymi interpretačnými metódami, ktorými je potrebné ustáliť ich obsah, teda okrem iného vymedziť predpoklady, za ktorých nastávajú v nich uvedené následky. Pod takto interpretované pojmy je následne potrebné podradiť skutkový stav zistený v konkrétnej veci.
Túto myšlienkovú (právnickú) subsumpciu nemôže nahradiť len prostý záver posudkového lekára, prípadne úradu práce a žalovaného o tom, či určité kompenzácie navrhuje alebo nenavrhuje. 12. Z § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že sa na konanie vo veciach kompenzácie zásadne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov. Podľa § 46 Spr. por. musí byť rozhodnutie okrem iného v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán okrem iného uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval (§ 47 ods. 3).
Orgány verejnej správy konajúce podľa zákona č. 447/2008 Z. z. nie sú týchto povinností zbavené ani vtedy, keď sa plne stotožňujú so závermi komplexného posudku. Z takéhoto rozhodnutia totiž musí byť zrejmá vnútorná mentálna zaangažovanosť správneho orgánu prostredníctvom vlastného právneho hodnotenia, odôvodneného názoru či vlastného posúdenia veci (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 21/2022). Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozlišuje nepreskúmateľnosť okrem iného pre nedostatok dôvodov. O taký prípad ide, ak v rozhodnutí absentuje úvaha, ktorá viedla správny orgán k určitému záveru, napríklad pri použití právnych predpisov. Rovnako musí byť z odôvodnenia zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi (porov. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 33/2021 alebo sp. zn. 5 Sžfk 61/2019). Rozhodnutie je totiž výsledkom tzv. právneho sylogizmu, kedy sa z jednej premisy (právna norma) a druhej premisy (skutkový stav) vyvodzuje úsudok. Ten predstavuje záver o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre priznanie práva konkrétnemu
účastníkovi alebo alternatívne pre uloženie nejakej povinnosti. Preto k identifikovaniu právnej normy vzťahujúcej sa na daný prípad musí následne pristúpiť proces subsumpcie zistených skutkových okolností pod túto právnu normu (porov. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 8 Sžk 9/
2021). 13. V tu prerokúvanej veci až žalovaný ustálil, že mieru funkčnej poruchy rozhodujúco určuje postihnutie chrbtice s recidivujúcou chronickou radikulopatiou a ťažká artróza bedrového kĺbu. Zároveň prostredníctvom sociálneho zisťovania zistil, že žalobca je v určitej miere mobilný (je schopný vykonať určité úkony). Ako však už bolo uvedené, z ustanovenia § 14 ods. 6 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. nevyplýva, že by podmienkou odkázanosti na individuálnu prepravu bola len úplná strata mobility. Naopak, postačuje znížená schopnosť (vyjadrená formuláciou „ťažká porucha“) mobility, ktorú je navyše nutné pomeriavať aj „rovnakým základom“ s ostatnými fyzickými osobami a rešpektovaním prirodzenej dôstojnosti. Úlohou žalovaného potom bolo predovšetkým stručne, ale zrozumiteľne vyložiť tieto právne pojmy.
Mal teda aspoň vo všeobecnosti vysvetliť, akú konkrétnu mieru musí dosiahnuť táto znížená schopnosť (ťažká porucha) mobility (napr. vo forme konkrétnych prejavov zdravotného postihnutia, konkrétnych ťažkostí alebo obmedzení pri využívaní prostriedkov hromadnej dopravy), aby opodstatňovala záver o odkázanosti na individuálnu prepravu podľa citovaného ustanovenia. Následne mal žalovaný porovnať poruchy (prejavy, ťažkosti, obmedzenia), ktoré sa zistili u žalobcu, s takto vymedzeným obsahom ustanovenia § 14 ods. 6 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. Až na základe toho mohol vykonať príslušnú subsumpciu, teda ustáliť, či poruchy zistené u žalobcu zodpovedajú obsahu právnej normy vyjadrenej v citovanom ustanovení, alebo či jeho zdravotný stav nedosahuje úroveň ťažkej poruchy mobility.
Preskúmavanému rozhodnutiu však takáto úvaha chýba, pretože jeho odôvodnenie (a komplexný posudok) v podstate len cituje znenie už uvedeného ustanovenia a následne odkazuje na záver lekárskeho posudku, ktorý len holo uzatvára, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Kasačný súd nespochybňuje, že posudkovému lekárovi, prípadne žalovanému môže takýto záver pripadať zrejmý, je však nutné, aby ho žalobcovi aj primerane vysvetlili, pretože rozhodnutie nemá byť zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal (porov. v tomto smere judikát R 3/2014).
Nedostatok uvedených náležitostí, ktoré preskúmavané rozhodnutie podľa § 47 ods. 3 Spr. por. malo mať, spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 14.
Na záver možno súhlasiť, že odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sprievodcu automaticky podľa zákona č. 447/2008 Z. z. nezakladá jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ide však o okolnosť, ktorá takisto môže a má byť zohľadnená v spojení s ostatnými okolnosťami a ochoreniami
žalobcu. V tomto smere možno odkázať aj na rozsudok sp. zn. 1 Sžsk 24/2017, na ktorých sa odvolával žalovaný aj správny súd. Ten sa týkal osoby, ktorá bola odkázaná na sprievodcu pre mentálne postihnutie a žiadala o vydanie parkovacieho preukazu.
Najvyšší súd v ňom vyslovil, že osoba, ktorá zvláda prepravu v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy za pomoci inej osoby, nemusí byť odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože taká preprav nemusí nevyhnutne znižovať jej dôstojnosť. Nevylúčil však, že môže byť takto odkázaná; podobne ako v iných podobných rozhodnutiach totiž najvyšší súd zdôrazňoval potrebu zohľadňovania konkrétnych okolností a obmedzení ťažko zdravotne postihnutej osoby. Ako však už bolo uvedené, také zohľadnenie je možné až na základe riadneho ustálenia obsahu právnej normy vyjadrenej v § 14 ods. 6 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z.
IV. Záver
15. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalobcu bolo treba zrušiť z dôvodu ustanoveného v § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho
rozsudok
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 16. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnymi názormi vyslovenými v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). Jeho úlohou teda bude nanovo posúdiť odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na tento účel náležitým spôsobom vyložiť obsah právnej normy vyjadrenej v § 14 ods. 6 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. Následne bude jeho úlohou porovnať (aktuálne) konkrétne prejavy zdravotného postihnutia žalobcu s takto ustáleným obsahom uvedenej normy, najmä s pojmom „ťažká porucha mobility“. Následne žalovaný nanovo rozhodne o žiadosti žalobcu rozhodnutím a v ňom (alebo v pripojenom komplexnom posudku) všetky tieto úvahy výstižne, ale predsa zrozumiteľne vyjadrí a objasní. 17. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa § 167 ods. 1 samostatne, ako aj v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konaní oboch stupňov. 18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023