7Ssk/2/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200043.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/14/2020
- IČS
- 4020200043
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: Nemocnica AGEL Levice s.r.o., so sídlom SNP č. 19, Levice , IČO: 50861450, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zástupcu žalovaného číslo konania: ZS 404/00008/2019/R, číslo spisu: 83823/12735/2019/404 zo dňa 18.11.2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/ 14/2020-113 zo dňa 10.3.2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/14/2020-113 zo dňa 10.3.2021 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre ako správny súd napadnutým rozsudkom č.k. 11S/14/2020-113 zo dňa 10.3.2021 zrušil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou číslo konania: ZS 404/00008/2019/R, číslo spisu: 83823/12735/2019/404 zo dňa 18.11.2019, ako i rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra číslo konania: ZS 404/00008/2019, číslo spisu: 12735/2019/404, číslo záznamu: 48482/2019 zo dňa 13.6.2019 a vec vrátil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 13.6.2019 uložil žalobcovi podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. pokutu vo výške 500 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. na základe záverov výkonu dohľadu vykonávaného prvostupňovým správnym orgánom pri prešetrovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke. Porušenie spočívalo v tom, že počas jej hospitalizácie u žalobcu od 11.10.2018 do 21.10.2018 na základe klinického stavu pacientky, po získaní a zhodnotení výsledkov zobrazovacích vyšetrení a známych výsledkoch laboratórnych vyšetrení (KO, hemokoagulačné parametre, biochemické parametre) mal chirurg urgentne konzultovať gastroenterologické pracovisko v Ružomberku, ale aj pracovisko so skúsenosťami v chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.11.2019 rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty potvrdil.
2. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade zistený skutkový stav nebol postačujúci na posúdenie veci. Odborný konzultant v odbore chirurgia bol H.. Y.. E. T., Z.., ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 14.2.2019 konštatoval, že počas diagnostiky a liečby pacientky na chirurgickom oddelené žalobcu nebol postup štandardný a správny.
Z tohto odborného stanoviska vychádzal orgán prvého stupňa i žalovaný pri uložení pokuty. Žalobca so závermi odborného konzultanta nesúhlasil a svoj nesúhlas oprel o odborné argumenty medicínskeho charakteru. V danom prípade bolo preto povinnosťou žalovaného sa náležite s odbornými argumentmi žalobcu vysporiadať a presvedčivo odôvodniť, prečo podľa jeho názoru nie je možné na argumenty žalobcu prihliadnuť.
Z preskúmavaného rozhodnutia a zo zápisnice o prerokovaní námietok zo dňa 15.4.2019 vyplýva, že žalovaný námietky žalobcu neakceptoval a obmedzil sa na konštatovanie, že chirurg mal urgentne konzultovať gastroenterologické pracovisko v Ružomberku a pracovisko so skúsenosťami chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie. Žalovaný sa podľa správneho súdu k odbornej argumentácii žalobcu v námietkach k protokolu zo dňa 20.3.2019 nevyjadril a tiež nevenoval dostatočnú pozornosť záverom vybratého konzultanta T. v stanovisku k námietkam zo dňa 4.4.2019, keď uviedol, že v jeho odbornom stanovisku nebola vyjadrená zmienka v zmysle pochybností o kvalifikovanosti chirurga dohliadajúceho subjektu a v prípade ďalších námietok odporučil prizvať na posúdenie iného odborníka na špecializovanom odbore chirurgia.
Správny súd zdôraznil, že pokiaľ existujú odborné argumenty, ktorými žalobca zdôvodňuje, prečo žalobca považuje ním poskytnutú zdravotnú starostlivosť za správnu v rozpore názorom odborného konzultanta prizvaného do konania, je povinnosťou žalovaného takýto rozpor odstrániť. Dokazovanie je v danom prípade potrebné doplniť o znalecký posudok, prípadne stanovisko iného odborného konzultanta, ktorý by pochybnosti odstránil.
3. Nakoniec správny súd uviedol, že správny orgán neuviedol, v čom konkrétne spočívalo ohrozenie zdravia pacientky, aké zdravotné výkony žalobca v prípade liečby hospitalizovanej pacientky opomenul vykonať a aký následok malo nekonzultovanie zdravotného stavu pacientky s vyšším pracoviskom na zdravie pacientky, čo má v neposlednom rade význam pre určenie výšky sankcie. Preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Proti tomto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu. V preskúmavanej veci nestáli proti sebe dva rozdielne, navzájom si odporujúce dôkazy - odborné vyjadrenia konzultantov z toho istého medicínskeho odboru, prípadne znalecký posudok predložený žalobcom.
Preto podľa žalovaného nie sú dôvody na nariadenie znaleckého dokazovania ani na oslovenie iného konzultanta len na základe toho, že žalobca nesúhlasil so závermi vykonaného dohľadu. Žalovaný uviedol, že s námietkami, ktoré žalobca podal proti protokolu o vykonaní dohľadu, sa žalovaný argumentačne riadne vysporiadal. So žalobcom ich prerokoval na osobnom stretnutí dňa 15.4.2019 a v prvostupňovom rozhodnutí vyhodnotil aj stanovisko žalobcu , ktoré uviedol na osobnom stretnutí pri prerokovaní protokolu. Námietky žalobcu žalovaný vyhodnotil v rámci výkonu dohľadu, ako aj v odôvodnení prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, preto nemal dôvod obstarať si v správnom konaní ďalší podklad (znalecký posudok alebo stanovisko odborného konzultanta). Žalobca mal možnosť predložiť tak vo výkone dohľadu, ako aj v správnom konaní až do vydania druhostupňového rozhodnutia znalecký, prípadne iný odborný posudok na preukázanie správnosti ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nesúhlasil s názorom správneho súdu, že nevenoval dostatočnú pozornosť záverom pribratého konzultanta a tie vyhodnotil selektívne.
Toto odborné vyjadrenie nemôže byť spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že zdravotná spôsobilosť žalobcom bola poskytnutá nesprávne. Tak isto ich nemôže vyvolať ani to, že odborný konzultant v prípade ďalších námietok odporučil prizvať na posúdenie iného odborníka v špecializovanom odbore chirurgia, nakoľko žiadne iné námietky žalobca nepredložil, ani to, že odborný konzultant uviedol, že obrazová dokumentácia z ERCP patrí skôr do kompetencie gastroenterológa, nakoľko nedostatok zistený výkonom dohľadu nespočíval v nesprávnom posúdení obrazovej dokumentácie z ERCP, ale v nekonzultovaní stavu pacientky s vyššími pracoviskami. Napokon mal za to, že sa dostatočne vysporiadal s otázkou zisteného nedostatku a jeho následku, keď je zjavné, že ohrozenie zdravia pacientky vyplývajúce z tohto nedostatku vyplývalo zo zdravotnej dokumentácie pacientky (postupné zhoršovanie jej klinického stavu a laboratórnych parametrov). Žiadal rozsudok správneho súdu zrušiť. 5. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP ) a po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom vyhodnotil sťažnostné námietky žalovaného ako dôvodné a preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil z nasledovných dôvodov:
7. Z administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňový správny orgán začal z vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ktorému predchádzalo konanie vo výkone dohľadu podľa§ 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.z.
V rámci neho sa na posudzovaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti podieľali prizvané osoby podľa § 43 ods. 4 cit. zákona H.. Y.. E. T. Z.. - odborník v medicínskom odbore chirurgia a Y.. Ľ. C., T.. - odborníčka v medicínskom odbore anesteziológie a intenzívnej medicíny.
Na základe ich vyjadrení bol vypracovaný protokol o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 4.3.2019. Jeho záver bol taký, že pacientke Y. V. v dohliadanom období nebola zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (žalobcu) poskytovaná zdravotná starostlivosť správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zisteným nedostatkom bolo to, že na základe klinického stavu pacientky, po získaní a zhodnotení výsledkov zobrazovacích vyšetrení a známych výsledkoch laboratórnych vyšetrení (KO, hemokoagulačné parametre, biochemické parametre) mal chirurg urgentne konzultovať gastroenterologické pracovisko v Ružomberku, ale aj pracovisko so skúsenosťami chirurgickej liečbe komplikovanej hematobiliárnej patológie.
8. Voči tomuto záveru protokolu podal žalobca námietky zo dňa 20.3.2019, v ktorých uviedol, že pracovisko gastroenterológie v Ružomberku nekonzultovali, nakoľko išlo o endoskopicky zjavne neošetriteľnú komplikáciu ERCP. Tak isto nekonzultovali vyššie chirurgické pracovisko so skúsenosťami hepato-pankreato-biliárnej chirurgii, keďže stav pacientky veľmi rýchlo progredoval do hepato-renálneho zlyhávania a šokového stavu a v tom stave nebol možný preklad pacientky na vyššie pracovisko a následne by nebolo možné operačné riešenie uvedenej komplikácie. Mal za to, že u uvedenej pacientky s touto komplikáciou ERCP bol jednoznačne opodstatnený konzervatívny neoperačný postup pri rýchlo progredujúcom hepato- renálnom zlyhávaní so šokovým stavom s nutnosťou UPV a podpory cirkulácie.
Konzultácia vyššieho pracoviska by nemala iný záver, k akému dospel kvalifikovaný chirurg žalobcu., v spolupráci s kvalifikovaným anesteziológom - intenzivistom. 9. K tejto námietke žalobcu podal odborné stanovisko konzultanta H.. Y.. E. T. Z.. zo dňa 4.4.2019, v ktorom uviedol, že v prípade tejto konkrétnej komplikácie, ktorá vznikla v súvislosti s ERCP a následnom priebehu ochorenia, malo byť určite konzultované pracovisko, na ktorom komplikácia vznikla (teda gastroenterologické pracovisko v Ružomberku), ale aj špecializované chirurgické pracovisko so skúsenosťami v liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie. Časový interval medzi ERCP vyšetrením, t. j. 17.10.2018 a exitom pacientky t. j. 21.10.2018 bol dostatočne dlhý, aby bolo možné takéto konzílium aj s vyjadrením prípadného „second opinion“ urobené.
10. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že námietky k protokolu o vykonanom dohľade boli ústne prerokované so žalobcom dňa 15.4.2019. Žalobca v zastúpení riaditeľom Nemocnice Levice priamo na prejednaní predložil odborné stanovisko „Perforácie ERCP“ zo dňa 15.4.2019 vypracované Y.. U. T..
Zároveň predložil odbornú publikáciu v anglickom jazyku „Diagnosis and managmenent. . .“. Zopakoval, že akákoľvek konzultácia by nemala vplyv na postup a ďalšiu liečbu pacientky, ktorý bol aj zo strany odborného konzultanta vyhodnotený ako správny. Uviedol, že výhrada voči absencii vyššie uvedených konzultácii nemôže byť vnímaná ako postup non lege artis, nakoľko nie je zahrnutá ako povinná súčasť liečebných postupov, ktoré boli pacientke poskytnuté. Zároveň odmietol relevantnosť záveru pitevného protokolu.
11. Z dôkazu predloženého žalobcom na prejednaní námietok dňa 15.4.2019 nazvanom „Perforácie ERCP - C.“ bez uvedenia dátumu od Y.. U. T. (bez uvedenia jeho funkcie či pracoviska) vyplýva, že v prípade pacientky v danom prípade išlo pravdepodobne o druhý typ perforácie ERCP. Vzhľadom na to považuje postup za primeraný a eventuálne realizované CT vyšetrenie by len mohlo potvrdiť, že je prítomná perforácia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by to nezmenilo počiatočný konzervatívny postup - v prípade perforácii II., III., IV. typu je to plne správne. Iná situácia by bola pri I. type, ale klinické známky tomu nenapovedali.
12. Následne bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V stanovenej lehote 10 dní sa žalobca k podkladom uvedeným v upovedomení nevyjadril.
Dňa 13.6.2019 prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, v ktorom žalobcovi uložil pokutu 500 eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona 576/2004 Z.z. na základe záverov vykonaného dohľadu pri prešetrení poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke Y.C_ V..
K listinnému dôkazu predloženému pri prerokovaní námietok k protokolu s názvom „Perforácie po ERCP“ vypracovanému Y.. U. T. konštatoval, že tento sa vzťahuje na postup pri liečení perforácii po ERCP s tým, že žalobca zaujal správny postup, keď sa rozhodol pre konzervatívne liečenie v rozsahu 48 hodín, avšak správny orgán účastníkovi nevytýkal, že indikoval konzervatívny postup liečby, a nie chirurgický. Vytýkal mu, že na základe klinického stavu pacientky, po získaní a zhodnotení výsledkov zobrazovacích vyšetrení a známych výsledkoch laboratórnych vyšetrení mal chirurg urgentne konzultovať gastroenterologické pracovisko v ÚVN Ružomberok, ktoré to aj výslovne uvádzalo v zázname z ERCP, ale aj pracovisko so skúsenosťami chirurgickej liečbe komplikovanej hepatobiliárnej patológie.
13. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad, v ktorom namietal, že správny orgán nedokázal zadefinovať, ktorý záväzný štandardný postup bol poskytovateľom porušený tým, že nevykonal konzultáciu a preto jeho konanie nie je možné považovať za konanie non lege artis, nakoľko neexistuje zákonom ani iným predpisom zadefinovaná povinnosť takto konať. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.11.2019 jeho rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
K povinnosti konzultácie s gastroenterologickým pracoviskom v Ružomberku uviedol, že telefonická konzultácia zadefinovaná nariadením vlády č. 776/2004 Z.z. ukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti možnosť konzultácie, avšak nemôže súhlasiť s týmto tvrdením účastníka vo vzťahu k celkovému klinickému stavu pacientky, najmä vo vzťahu k záznamu z ERCP vyšetrenia, v ktorom bolo uvedené, že „v prípade výskytu endoskopicky riešiteľných komplikácii po ERCP, najmä krvácania, ihneď kontaktujte naše gastroenterologické pracovisko 044438 2723, mimo pracovnej doby JIS Internej kliniky ÚVN 044438 2844, kde je kontakt na službukonajúceho gastroenterológa“. Konštatovanie účastníka, že nemá povinnosť konzultácie je absurdné a to z dôrazom na záznam z ERCP vyšetrenia, pričom rezignovanie zo získania informácií z konzultácií je nesprávnym postupom účastníka konania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke.
14. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. účinnému ku dňu 21.10.2018 (spáchanie skutku) poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Podľa§ 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 účinnom ku dňu 21.10.2018 ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ( § 64 ods. 2). 40) § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení zákona č. 350/2005 Z.z.
Podľa § 64 ods. 2 písm. b/ cit. zákona úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9958 eur, ak ide o právnickú osobu. Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 62) ak tento zákon neustanovuje inak. 62) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
15. Kasačný súd po oboznámení sa s administratívnym spisom a kasačnou sťažnosťou proti rozsudku správneho súdu dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť, pretože v danom prípade neexistuje dôvod zrušenia preskúmavaných rozhodnutí, ktorý uviedol v napadnutom rozsudku krajský súd. Podľa názoru krajského súdu bol skutkový stav zistený nedostatočne z dôvodu, že vzhľadom na vznesené námietky žalobcu v správnom konaní malo byť dokazovanie doplnené o znalecký posudok, prípadne stanovisko iného odborného konzultanta, ktorý by pochybnosti odstránil.
16. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, za aké pochybenie bola žalobcovi uložená pokuta. Nebolo to z dôvodu poskytnutia konzervatívnej zdravotnej starostlivosti pacientke po vzniku komplikácii po absolvovaní ERCP vyšetrenia v Ústrednej vojenskej nemocnici
v Ružomberku. Pochybením bolo len nekonzultovanie s gastroenterologickým pracoviskom tejto nemocnice a s pracoviskom so skúsenosťami v chirurgickej liečbe komplikovanej hematobiliárnej patológie. V tejto súvislosti je potrebné potom aj vyhodnotiť námietky vznesené žalobcom voči protokolu o vykonanom dohľade na mieste, ktoré boli vznesené písomne dňa 20.3.2019. Tieto námietky osvetľovali stanovisko žalobcu, prečo pracovisko gastroenterológie, resp. vyššie chirurgické pracovisko nekonzultoval (podľa nich to nebolo potrebné, pretože išlo o endoskopicky zjavne neošetriteľnú komplikáciu ERCP, stav pacientky veľmi rýchlo progredoval do hepato - renálneho zlyhávania a šokového stavu).
Sú vyjadrením žalobcu ako účastníka konania, ktoré však, aj keď žalobca disponuje prostredníctvom svojich lekárov odbornými vedomosťami, nemá charakter odborného listinného dôkazu typu znaleckého posudku alebo odborného stanoviska prizvanej osoby.
Takýmto istým vyjadrením je aj vyjadrenie žalobcu prostredníctvom jeho štatutára v zápisnici o prerokovaní písomných námietok k protokolu zo dňa 15.4.2019. Pokiaľ žalobca v námietkach ďalej uvádzal, že jednoznačne bol opodstatnený konzervatívny operačný postup, kasačný súd uvádza, že samotný konzervatívny postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nebol vyhodnotený ako non lege artis a nebola zaň uložená pokuta.
17. V tejto súvislosti je potrebné vyhodnotiť dôkazy predložené pri prerokovaní písomných námietok k protokolu zo dňa 15.4.2019. Čo sa týka vyjadreniea Y.. U. T. bez uvedenia dátumu a funkcie autora, s názvom „Perforácie po ERPC - C.“, tento elaborát rieši samotný postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti po perforácii po ERCP. Okrem toho, že hypoteticky konštatuje, že by sa malo jednať o perforáciu II. typu (uvádza, že podľa neho ide pravdepodobne o II. typ), vyjadruje sa k správnosti počiatočného konzervatívneho postupu liečby. Uvedený elaborát teda nevyhodnocuje tú skutočnosť, ktorá bola zo strany správneho orgánu vyhodnotená ako nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ale iné skutočnosti. Žalobcom bol tiež ako dôkaz predložená fotokópia článku „Diagnosis and management of iatrogenic endoscopic perforations.
. .“, ktorý však nemá výpovednú hodnotu k tu prejednávanému prípadu, keďže obsahuje len všeobecné tézy, bez ich vyhodnotenia na daný prípad. 18. Potom však dôkazy predložené žalobcom v konaní pri výkone dohľadu nie sú relevantné z odborného hľadiska pre posúdenie vytýkaného nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke a ako také nespochybňujú dôkazy zhromaždené správnym orgánom, najmä odborné stanovisko konzultanta doc.
Y.. E.Í_ T. zo dňa 14.2.2019 a jeho odborné stanovisko k námietkam k protokolu zo dňa 4.4.2019. Kasačný súd sa tak nemohol stotožniť s právnym názorom správneho súdu, že žalobca v konaní voči vytýkanej chybe v poskytovanej zdravotnej starostlivosti produkoval odborné argumenty medicínskeho charakteru. Žalobca v námietkach voči protokolu sa ako účastník konania vyjadroval, prečo nepovažoval za potrebné konzultovať stav pacientky s pracoviskom gastroenterológie v Ružomberku a vyšším chirurgickým pracoviskom. Odborný elaborát Y.. U. T., ktorý by eventuálne mohol odborne rozporovať závery pribratého konzultanta, sa netýkal vytýkaného nerealizovania konzultácii s týmito pracoviskami, ale sa týkal priamo zvoleného určeného postupu ako konzervatívneho neoperačného postupu. Je teda potrebné konštatovať, že konkrétne odborné dôkazy, ktoré by spochybnili záver pribraného konzultanta o potrebe urgentného konzultovania vyššie uvedených pracovísk, neboli zo strany žalobcu v správnom konaní predložené.
19. Podľa názoru kasačného súdu tak správne orgány zistili presne a úplne stav veci, ktorý už nie je potrebné dopĺňať. K tomu súd uvádza, že riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne včas a spravodlivo rozhodnúť.
V danej veci odborné právne názory úradu, ktoré je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť v rámci správnej úvahy, neboli zo strany žalobcu spochybnené žiadnym dôkazom odborného charakteru, napr. znaleckým posudkom, či iným odborným posúdením v konkrétnej veci,.
20. Kasačný súd upriamuje pozornosť aj na obsah podaného rozkladu, ktorý uvádza, že neporušil žiadny záväzný štandardný postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tým, že nevykonal konzultáciu, pretože podľa neho neexistuje zákon ani iný predpis, ktorý by definoval povinnosť takto konať. S touto námietkou sa vysporiadal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí tak, že poukázal na celkový klinický stav pacientky, teda na konkrétnu komplikáciu, ktorá vznikla v súvislosti s ERCP vyšetrením, ktorý si konzultáciu vyžadoval a tiež na to, že samotné pracovisko Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku upozornilo žalobcu na potrebu kontaktovania ich pracoviska v prípade výskytu endoskopicky riešiteľných komplikácii po ERCP. Žalobca túto námietku zduplikoval aj v podanej správnej žalobe, keď uviedol, že takýto postup nemá oporu v národných ani nadnárodných, štandardných a záväzných postupoch a je ho možné chápať iba ako akademické odporúčanie pre poskytovateľa pro futura, bez znakov jeho záväznosti.
21. Touto otázkou sa správny súd vôbec nezaoberal, pretože mal za to, že odborne zistený skutkový stav bol zo strany žalobcu relevantne spochybnený a je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Preto v ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu zaoberať sa námietkou žalobcu, či je možné ako non lege artis v zmysle § 4 ods. 3 z.č_ 576/2004 Z.z. postihnúť nevykonanie vytýkaných konzultácií na základe odborných názorov, ktoré zhromaždil správny orgán a ktoré neboli iným odborným názorom spochybnené.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 23. V novom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania (§467 ods. 3 SSP).
24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022