7Ssk/2/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200330.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-6Sa/10/2022
- IČS
- 8022200330
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: Balaščák Transport s.r.o., IČO: 51003201, Mokroluh 197, zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., IČO: 47257164, Dolná 6, Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 13. júna 2022, č. 0369062802022, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. PO-6Sa/10/2022-88 z 22. novembra 2023 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že Okresný súd Prešov začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie uznesením z 21. februára 2022, ktoré bolo uverejnené vo vydaní Obchodného vestníka z 25. februára 2022. Ďalším uznesením z 3. marca 2022, ktoré bolo uverejnené vo vydaní z 10. marca 2022, povolil reštrukturalizáciu žalobcu. Dvoma rozhodnutiami z 28. februára 2022 mu pobočka žalovanej v Bardejove predpísala penále v zmysle § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov - jedným v sume 1.146,77 € z neodvedeného poistného za mesiace január až december 2020, druhým v sume 1.594,80 € z neodvedeného poistného za mesiace január až december 2021. Žalobca sa proti týmto rozhodnutiam neodvolal, a tak nadobudli právoplatnosť 2. apríla 2022.
2. Rozhodnutím z 21. apríla 2022 pobočka začala vymáhať pohľadávky z uvedených rozhodnutím, o čom žalobcu upovedomila upovedomením z 25. apríla 2022. Ten proti nemu podal odvolanie, v ktorom (okrem iného) namietol, že vymáhanie je neprípustné, lebo sa začalo reštrukturalizačné konanie a tieto pohľadávky nie sú prednostné v zmysle § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím z 13. júna 2022 potvrdila upovedomenie. V odôvodnení uviedla, že penále podľa zákona č. 461/2003 Z. z. vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. Žalovaná ho tak mohla predpísať aj po začatí reštrukturalizačného konania. Pohľadávka na penále tak vznikla počas reštrukturalizačného konania, a preto ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Dodala, že penále nie je ani príslušenstvom pohľadávky, ani peňažnou sankciou. Rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2020, na ktorý odkazoval žalobca, sa podľa nej vzťahuje výlučne na úrok z omeškania. Poukázala tiež na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a správnych súdov. 3. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. PO-6Sa/10/2022-88 zrušil preskúmavané rozhodnutie, ako aj upovedomenie z 25. apríla 2022. Na odôvodnenie uviedol, že v rámci reštrukturalizácie sa dlhy dlžníka delia na staré, ktoré musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou, a nové (tzv. prednostné pohľadávky). Starými dlhmi sú pohľadávky peňažnej povahy, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Rozhodujúcim je pritom vznik pohľadávky, t. j. práva na plnenie, nie jej prípadná splatnosť. Správny súd odkázal na § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. podľa ktorého sa vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu rozumie okamih, keď bol dlžník prvýkrát oprávnený plniť takú pohľadávku. Žalobca bol prvýkrát oprávnený plniť penále v prvý deň omeškania so zaplatením poistného, a to v zákonnej výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poisteného. Pohľadávka tak vznikla v prvý deň omeškania so zaplatením poistného a rozhodnutie o predpísaní penále je len deklaratórne. Za relevantný považoval správny súd aj názor veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2020. Pretože pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, bolo nutné ju uplatniť prihláškou v zmysle § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., a preto podľa § 114 ods. 1 písm. b) cit. zák. nebolo možné na jej vymoženie začať výkon rozhodnutia.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zopakovala, že vymáhané penále vzniklo ako pohľadávka po začatí reštrukturalizačného konania a rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2020 naň nemožno použiť. Zotrvala na názore, že penále sa stáva pohľadávkou až jeho predpísaním a možno ju vymáhať až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Kým penále nie je predpísané rozhodnutím, neexistuje žiadna povinnosť, resp. právo, ktoré by mohol účastník konania plniť, a do dňa jeho právoplatnosti a vykonateľnosti ho žalovaná nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Podľa žalovanej povinnosť zaplatiť penále nevzniká automaticky v podobe vzniku omeškania so zaplatením poistného a príspevkov, pretože do dňa predpísania penále nejde o pohľadávku, ktorú by bol účastník konania povinný plniť a v tomto okamihu nie je dlžníkom. V kasačnej sťažnosti znova odkázala na doterajšiu rozhodovaciu prax. 5. Žalobca vo vyjadrení v podstate odkázal na rozsudok veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 1/2023 a navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 7. Žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia na výkon sociálneho poistenia (§ 120 zákona č. 461/ 2003 Z. z.) v prerokúvanej veci začala vymáhanie pohľadávky v zmysle § 225c a nasl. cit. zák., o čom upovedomila žalobcu (účastníka konania). Podľa § 225n cit. zák. môže účastník konania do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak (okrem iného) existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné.
V prerokúvanej veci žalobca ako dôvod neprípustnosti vymáhania uvádzal to, že v čase jeho začatia sa voči nemu viedlo reštrukturalizačné konanie (a bola povolená reštrukturalizácia). Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. má začatie reštrukturalizačného konania okrem iného ten účinok, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia. Medzi takéto konania patrí aj konanie o vymáhanie pohľadávok podľa § 225a zákona č. 461/2003 Z. z. V prerokúvanej veci tak bolo treba posúdiť otázku, či pohľadávka na vymáhané penále (predpísané rozhodnutiami z 28. februára 2022) sa mala v reštrukturalizácii uplatňovať prihláškou; ak áno, potom by skutočne nebolo možné začať konanie o jeho vymáhanie v zmysle cit. ustanovení.
8. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom od 1. marca 2017 právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky, ak zákon neustanovuje inak.
Inak ustanovuje napríklad § 120 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého sa prihláškou neuplatňujú okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania (spoločne tzv. prednostné pohľadávky). Ďalej posledná veta tohto odseku vymedzuje, že vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Reštrukturalizačné konanie sa podľa § 113 ods. 3 cit. zák. začína zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku; účinky zverejnenia podľa § 199 ods. 9 cit. zák. nastávajú nasledujúci pracovný deň po zverejnení, teda po dátume príslušného vydania Obchodného vestníka (§ 7 ods. 2 zákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov).
Keďže uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania voči žalobcovi bolo vydané 25. februára 2022, účinky zverejnenia nastali 26. februára 2022 a týmto dňom bolo konanie začaté v zmysle § 113 ods. 3 cit. zák. Pokiaľ teda vymáhaná pohľadávka na penále vznikla v tento deň alebo neskôr, nebolo ju potrebné uplatňovať prihláškou, a preto by sa na ňu nevťahovalo ani cit. ust. § 114 ods. 1 písm. b) tohto zákona. 9.
Otázku okamihu vzniku pohľadávky na penále v zmysle § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. riešil už veľký senát tunajšieho súdu v rozsudku sp. zn. 19 SVs 1/2023. Podľa jeho právneho názoru pre vznik verejnoprávnej pohľadávky, akou je aj pohľadávka na penále, v režime § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nie je rozhodný okamih, kedy žalovaná uloží povinnosť zaplatiť penále formou jeho predpísania, ale okamih, kedy platiteľ poistného bol fakticky po prvýkrát oprávnený svoju povinnosť plniť, t. j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti poistného a povinných príspevkov. Vznik pohľadávky na penále sa potom viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú konkrétna výška poistného za príslušné obdobie, dátum splatnosti poistného a povinných príspevkov, nesplnenie povinnosti riadne a včas poistné zaplatiť, trvanie omeškania so zaplatením poistného (plynutie času) a percentuálna sadzba stanovená za každý deň omeškania, pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky.
Rovnako veľký senát považoval za použiteľnú aj argumentáciu z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2020, na ktorý odkazoval žalobca. Podľa § 466 ods. 3 SSP je tu konajúci senát kasačného súdu viazaný týmto právnym názorom a nevidí žiaden dôvod sa od neho odkláňať.
10. Podľa cit. § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. je vznik nároku na penále podmienený tým, že osoba povinná odviesť poistné ho neodvedie včas. Podľa § 141 ods. 1 a 2 cit. zák. žalobca ako zamestnávateľ bol povinný odviesť poistné tak za seba, ako aj za svojich zamestnancov, a to zásadne v okamihu ich splatnosti. Podľa § 143 ods. 2 cit. zák. je poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, splatné v deň určený na výplatu príjmov, podľa tretej vety však najneskôr koncom nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V tu prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že vymáhanou pohľadávkou je penále za oneskorene odvedené poistné za mesiace január 2020 až december 2021. Vychádzajúc z citovaných ustanovení tak toto poistné bolo splatné mesačne počnúc koncom februára 2020 až do konca januára
2022. Pohľadávka žalovanej na penále tak vznikla uplynutím tejto lehoty splatnosti, teda v každom prípade najneskôr 1. februára 2022. Pretože reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi sa začalo 26. februára 2022, vznikla pohľadávka pred týmto dátumom, a tak nešlo o prednostnú pohľadávku podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Preto ju podľa ods. 1 tohto paragrafu bolo treba uplatniť prihláškou a kvôli tomu sa podľa § 114 ods. 1 písm. b) cit. zák. nesmelo pre ňu začať konanie o výkon rozhodnutia, teda ani jej vymáhanie podľa § 225a zákona č. 461/2003 Z. z. Táto okolnosť tak bránila jej vymáhaniu v zmysle § 225n ods. 1 cit. zák. a tak správny súd správne dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
IV. Záver
11. Z uvedených dôvodov kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná, a tak ju kasačný súd podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 12. Pretože žalobca bol v kasačnom konaní plne úspešný, podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP mu kasačný súd priznal aj náhradu trov kasačného konania proti neúspešnej žalovanej. 13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. septembra 2024