7Ssk/2/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: Y. J., B.G.. XX.XX.XXXX, X. X. Č.. X, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko, s.r.o., so sídlom Račí potok č. 2385/ 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO3-2021/ 003741-003 zo dňa 26.08.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/311/2021-104 zo dňa 15.10.2024 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta. II. Žalobcovi sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-2S/311/2021-104 zo dňa 15.10.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO3-2021/003741-003 zo dňa 26.08.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny

rozkaz

generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej „MV SR“) č. 21 zo dňa 04.05.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). 3. Prvostupňovým rozhodnutím generálny tajomník služobného úradu MV SR prepustil podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej „PZ“) žalobcu, ktorý vykonával funkciu referenta - ÚOZ Obvodného oddelenia PZ Sobrance odboru poriadkovej polície

V., zabezpečil z vyšetrovacieho spisu kópie zápisníc - výpoveď Q. W., U. X., prehľad o odmenách a disciplinárnych opatreniach menovaného, doklady o jeho oboznámení s internými predpismi a zhodnotenie jeho služobnej činnosti. Poukazujúc na tieto dôkazy konštatoval, že uvedené protiprávne konanie menovaného bolo dostatočne preukázané. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy videl v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď sa neoprávnene podieľal na krádeži kurčiat, teda na páchaní trestného činu, pričom jeho povinnosťou ako príslušníka PZ je páchaniu trestnej činnosti zabraňovať a ak sa o páchaní trestnej činnosti dozvie, konať, prípadne urobiť oznámenie príslušnému útvaru PZ, pričom usvedčil ho aj fakt, že z miesta činu utiekol namiesto toho, aby zotrval a ako príslušník udalosť ohlásil. Naopak, svojim konaním kryl a spolupodieľal sa na páchaní trestnej činnosti a svoje sily nevynaložil na ochranu majetku občanov. Jeho ponechanie v služobnom pomere by mohlo byť na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na dôslednom

dohode s Q. R., z ktorej cez vetrací otvor kradli živé kurčatá v počte 115 kusov. Toto jeho konanie bolo správne subsumované pod pojem porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. K vyhodnoteniu jednotlivých dôkazov dodal, že odvolateľ počas celého konania nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav a vyvrátil dôvody jeho prepustenia. K námietke, že v administratívnom konaní nie sú použiteľné dôkazy zabezpečené z vyšetrovacieho spisu, poukázal na § 238 zák. č. 73/ 1998 Z. z., ktorý dáva možnosť oprávnenému orgánu zabezpečiť dôkaz z akéhokoľvek zdroja, teda aj z vyšetrovacieho spisu. K námietke o predčasnosti napadnutého rozhodnutia a porušení zásady prezumpcie neviny uviedol, že porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, respektíve priestupkovou zodpovednosťou.

takto nekonal. Policajt musí byť pri svojom povolaní svojím správaním vzorom k ostatným občanom. Okrem toho prípadným akceptovaním uvedeného hrubého protiprávneho konania by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných

trestnej veci. V preskúmavanej veci správne orgány na podklade uznesenia o vznesení obvinenia prezumovali spáchanie trestného činu žalobcom, čo bez ďalšieho dokazovania a vlastného vyhodnotenia podkladov rozhodnutia posúdili ako dôvod prepustenia zo služobného pomeru podľa citovaného zákonného ustanovenia ešte skôr, než o vine žalobcu právoplatne rozhodol súd, čo je neprípustné. Okrem toho žalovaný nevyhodnotil skutkové okolnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazov, nepripojil k nim svoju úvahu tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom dospel k záveru o hrubom porušení prísahy a služobnej povinnosti.

Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) a d) SSP. 6. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkom odôvodnenia v rámci hodnotenia jednotlivých dôkazov a tiež, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, teda znaky hrubého porušenia služobnej disciplíny. Podľa žalovaného konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané predloženými dôkazmi, ktoré žalovaný zhromaždil k uvedenému skutku a v personálnom rozkaze boli riadne zdôvodnené. V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru sa nerieši trestná zodpovednosť policajta a otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou, od ktorej závisí prepustenie policajta. Dôkazy zhromaždené v administratívnom spise jednoznačne svedčia o tom, že žalobca popísaným konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Opätovne poukázal na hodnotenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná iba sčasti.

Správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie z toho dôvodu, že podľa neho správne orgány konštatovali spáchanie trestného činu ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu v predmetnej trestnej veci, čo je neprípustné a taktiež osobitne nevyhodnotili jednotlivé dôkazy, ktoré boli základom pre ustálenie skutkového stavu, čím malo dôjsť k vade nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatku dôvodov preskúmavaného rozhodnutia.

disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

života. 12. V danej veci žalovaný vyšiel zo záveru, že žalobca zvlášť hrubo porušil služobnú prísahu, pretože jeho konanie opísané v prvostupňovom rozhodnutí je v príkrom rozpore s nárokmi na jeho osobu ako na čestného a disciplinovaného príslušníka PZ, keď sa svojím konaním podieľal na krádeži kurčiat, pričom jeho povinnosťou je naopak páchaniu trestnej činnosti zabraňovať, prípadne ju oznámiť, a namiesto toho žalobca z miesta ušiel a vec neoznámil, kryl konanie iných fyzických osôb a dokonca sa na ňom spolupodieľal. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ by bolo konanie žalobcu, ako je špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí preukázané, takéto konanie by celkom zjavne spĺňalo podmienky zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy.

S týmto názorom sa kasačný súd nestotožňuje. Záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave nemôže vychádzať z toho, že masa zhromaždených dôkazov nebola riadne vyhodnotená. Môže vychádzať z toho zistenia, že masa zhromaždených dôkazov nepreukazuje taký skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ právneho posúdenia; tvrdený skutkový stav v tom prípade zo zhromaždených dôkazov buď vôbec nevyplýva alebo vyplýva len čiastočne.

14. Nevyhodnotenie jednotlivých vykonaných dôkazov by mohlo spôsobovať jedine vadu nedostatku dôvodov rozhodnutia spočívajúcu v tom, že nie je zrejmé, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov (§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.).

15. K samotnej namietanej vade nedostatočného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalobca v správnej žalobe namieta, že v preskúmanom a prvostupňovom rozhodnutí chýba konkretizácia, na základe akého dôkazu, prípadne dôkazov správny orgán dospel k záveru, že sa dopustil konania, na základe ktorého bol prepustený zo štátnej služby. Kasačný súd uvádza, že je pravda, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých vychádzal pri tvorbe skutkovej vety bez toho, aby osobitne konštatoval, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Napr. neuviedol, ktorý konkrétny dôkaz (dôkazy) je (sú) kľúčovým dôkazom svedčiacim o žalobcovom podieľaní sa na krádeži kurčiat, ktoré výpovede zistené skutočnosti podporujú a v ktorých častiach. Neozrejmil, prečo uveril tvrdeniu svedka R. výjazdovej hliadke v zložení L.. D. a B.. T.. V. ešte pred jeho výsluchom priamo na mieste činu a ako súvisia so zisťovaným dejom telefonáty žalobcu obom hliadkujúcim policajtom v inkriminovaný večer po tom, ako sa stala krádež, konkrétne že žalobca sa v ten

16. V tejto súvislosti kasačný súd dáva žalovanému do pozornosti, že správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) nie z dôvodu, že by v ňom neboli dostatočne odôvodnené podmienky na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z., teda porušenie služobnej prísahy a ujma na dôležitých záujmov štátnej služby pri ponechaní žalobcu v služobnom pomere.

17. Napokon kasačný súd vyhodnotil posledný (v napadnutom rozsudku uvedený ako prvý) dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a to, že žalovaný prekročil svoju kompetenciu, keď konštatoval spáchanie trestného činu ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu v predmetnej trestnej veci. K tomu kasačný súd pripomína, že dôvodom prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. nie je okolnosť, že policajt spáchal trestný čin a ani nie je podmienené odsúdením policajta za trestný čin. Konanie o prepustenie zo služobného pomeru z tohto dôvodu tak má samostatný charakter (ako to v prvostupňovom aj preskúmavanom rozhodnutí viackrát zdôraznili správne orgány) a nadriadený ani žalovaný neboli povinní prerušiť konanie a vyčkať výsledok trestného konania.

18. Správny súd videl prezumovanie spáchanie trestného činu žalobcom zo strany žalovaného tým, že používal slová ako „sa spolupodieľal na odcudzení“, „kradli živé kurčatá“. Zároveň vyžadoval, že dôvodom prepustenia podľa tohto ustanovenia musí byť len dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. S týmto názorom sa kasačný súd nestotožnil.

Napokon toto zákonné ustanovenie vo svojej hypotéze nezakladá ako podmienku prepustenia zo služobného pomeru dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Pokiaľ žalovaný a prvostupňový orgán skutok špecifikovali tak, že použili určité slovesá a slovné spojenia, ktoré majú svoj vlastný konkrétny význam a v bežnom jazyku sa v tomto význame pravidelne používajú, hoci ich možno využiť aj na formulovanie trestnej skutkovej podstaty, ako napr. slovné spojenie „podieľal sa“, „neoprávnene vnikol“ alebo „kradli živé kurčatá“, potom použitiu práve takýchto slov či slovných spojení nič nebráni. Kasačný súd zdôrazňuje, že to bez ďalšieho neznamená, že by použitím slova „kradli“ žalovaný konštatoval spáchanie trestného činu krádeže, keďže k tomu je potrebné splnenie formálnych a materiálnych znakov konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu a splnenie týchto znakov skutkovej podstaty môže konštatovať jedine orgán činný v trestnom konaní alebo súd.

Ako nedôvodnú však vyhodnotil námietku týkajúcu sa podľa žalovaného dostatočného hodnotenia vykonaných dôkazov v preskúmavanom rozhodnutí. Preto kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP zamietol. V ďalšom konaní žalovaný vyhodnotí, akým spôsobom vykonané dôkazy preukázali zistený skutkový stav uvedený v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia a to samostatne a v ich vzájomnej súvislosti, ako to bolo načrtnuté v tomto odôvodnení vyššie.

Preto mu kasačný súd náhradu trov nepriznal. 21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.