7Ssk/22/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:1021201877.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-7sa/96/2021
- IČS
- 1021201877
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: G. W., nar. XX. H. XXXX, B. XX, X., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie oznámenia z 15. októbra 2021, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/96/2021-34 z 25. októbra 2023 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca je od 27. októbra 2010 poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu žalovaná priznala rozhodnutím z 12. júna 2015 na základe právnych predpisov účinných od 31. decembra 2003. Po priznaní tohto nároku posudkový lekár 30. septembra 2021 podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a dospel k záveru, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je na úrovni 75 %. Ústredie žalovanej tak preskúmavaným prípisom z 15. októbra 2021 oznámilo žalobcovi, že „sa nezmenili rozhodujúce skutočnosti na nárok na invalidný dôchodok, ten Vám naďalej vyplácame podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 v nezmenenej sume“. 2. Žalobca podal proti tomuto oznámeniu správnu žalobu a domáhal sa jeho zrušenia. Nesúhlasil s tým, že bol uznaný za invalidného až od 23. októbra 2010, keď invalidný mal byť už od roku 2003. Žalovaná tak mala zdôvodniť, prečo invalidita nevznikla skôr, resp. mu mala doručiť nový posudok a rozhodnutie o ďalšom poberaní invalidného dôchodku. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. BA-7Sa/96/2021-34 správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Na odôvodnenie odkázal na ustanovenie § 7 písm. b) SSP, ktoré vylučuje z prieskumu akty, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb. Súhlasil so stanoviskom žalovanej, že jej oznámenie nie je žiadnym rozhodnutím, pretože sa ním nezmenili podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku. Týmto aktom tak žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach ani právom chránených záujmoch.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia. Na
odôvodnenie
uviedol, že nepodal správnu žalobu ani podnet proti listu žalovanej. Naopak, podľa § 250b ods. 2 OSP sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú vydať správne rozhodnutie. Žalovaná s ním totiž konala ako s účastníkom, keďže ho predvolala na kontrolné posúdenie. 4. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
6. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je oznámenie žalovanej z 15. októbra 2021, že napriek kontrolnej lekárskej prehliadke aj nový odborný posudok ustálil, že žalobca je naďalej invalidný a miera poklesu jeho zárobkovej schopnosti je viac ako 70 %, a preto sa mu naďalej bude vyplácať invalidný dôchodok. Práve prieskumu tohto oznámenia sa žalobca domáhal aj vo svojej správnej žalobe, čo zreteľne plynie z č. l. 1 a 2 súdneho spisu. Dokonca v jej záverečnej časti výslovne navrhol, aby súd „zrušil“ rozhodnutie „uvedené v prílohe“, ktorú tvorí práve uvedené oznámenie. Správny súd tak celkom správne posudzoval túto žalobu ako správnu žalobu proti rozhodnutiu alebo opatreniu v zmysle § 177 a nasl. v spojení s § 199 a nasl. SSP. Tvrdenie žalobcu v kasačnej sťažnosti, že sa domáhal vydania správneho rozhodnutia, tak celkom zjavne odporuje obsahu podanej žaloby. Jeho odkaz na § 250b ods. 2 OSP je potom celkom nezrozumiteľný, pretože toto ustanovenie (odhliadnuc od toho, že už takmer osem rokov nie je účinné) upravovalo len doručenie (nesporne vydaného)
rozhodnutia tzv. opomenutému účastníkovi, nie nárok na jeho vydanie. Vydania rozhodnutia v administratívnom konaní by sa žalobca mohol domáhať len žalobou proti nečinnosti v zmysle § 242 a nasl. SSP, ním podaná žaloba však takouto žalobou zjavne nie je.
7. Kasačný súd sa potom vo výsledku stotožňuje s názorom správneho súdu, že oznámenie žalovanej nemôže byť opatrením, ktoré by sa akokoľvek dotýkalo práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplýva, že žalobcovi bol invalidný dôchodok priznaný rozhodnutím z 12. júna 2015 a ten sa mu naďalej vypláca.
Z ustanovení § 112 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že dávka sa v určitom rozsahu zvýši, odníme, zníži alebo sa jej výplata zastaví alebo sa zmení suma jej výplaty, ak sa zistí, že sa priznala celkom nesprávne alebo v nesprávnej výške, prípadne ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Takéto konanie je dávkovým konaním (§ 172 ods. 4 cit. zák.), ktoré podľa § 184 ods. 3 tohto zákona možno začať na písomnú žiadosť osoby alebo z podnetu organizačnej zložky. Z citovaných ustanovení vyplýva aj to, že nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý sa žalobcovi priznal rozhodnutím z 12. júna 2015, mu patrí až dovtedy, kým žalovaná iným rozhodnutím túto dávku neodníme, nezníži alebo inak neupraví. Jedným z dôvodom jej zníženia by mohla byť okolnosť, že žalobca prestane byť invalidným v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Pokiaľ však kontrolná lekárska prehliadka naďalej konštatoval, že miera poklesu jeho zárobkovej schopnosti je viac než 70 %, na jeho nároku na invalidný dôchodok sa nič nezmenilo.
Oznámenie žalovanej o tom, že z vlastného podnetu nebude na invalidnom dôchodku žalobcu nič meniť, potom nemá žiaden vplyv na jeho dávku, pretože tá mu naďalej patrí na základe pôvodného rozhodnutia žalovanej z 12. júna 2015.
8. Podľa citovaného ustanovenia § 184 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. môže poberateľ dávky sám kedykoľvek požiadať o jej prepočítanie, teda o zmenu jej výšky. Takým podaním sa riadne začne dávkové konanie, v ktorom bude žalovaná povinná vydať rozhodnutie o tejto žiadosti. Ak ním žiadosti v celom rozsahu nevyhovie, bude sa žalobca môcť proti nemu brániť odvolaním a následne aj správnou žalobou, pretože takéto rozhodnutie bude spôsobilé zasiahnuť do (žalobcom tvrdeného) subjektívneho práva na zvýšenie dávky.
V prerokúvanej veci však oznámenie žalovanej nerozhodlo o takejto žiadosti, a tak ho v žiadnom prípade nemožno považovať za takéto rozhodnutie.
IV. Záver
9. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden z dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP, a preto ju podľa § 461 SSP uznesením (§ 457 ods. 2 SSP) zamietol. 10. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaná síce úspech mala, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby jej nárok na náhradu trov priznal. 11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. marca 2024