7Ssk/23/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 20 Sa 5/ 2022-120 z 3. júna 2022, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 9. mája 2018, č. 44515-2/2018-BA, ktorým zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská streda z 19. februára 2018, č. 700-0510274918-GC04/18 predpisujúce jej podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) poistné za obdobie mesiacov január

II. Kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku správneho súdu

súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. V dôvodoch kasačnej sťažnosti konkrétne uviedla, že len formálne držanie licencie L1A bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby mala sťažovateľka po zániku oprávnenia, na ktoré bola jej účasť ako SZČO na sociálnom poistení pôvodne naviazaná, pokračujúcu účasť na sociálnom poistení aj po zániku tohto oprávnenia. Žalobkyňu tak nemožno považovať ani za subjekt, ktorý je oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), a teda jej účasť na povinnom sociálnom poistení ako SZČO v rozhodnom období, v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., zánikom oprávnenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bez pochýb zanikla ku dňu 28. februára 2008. 6. Ďalej namietala, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a

7. Uviedla, že v súčasnosti existujú vo vzťahu sociálneho poistenia a licencie L1A dva právne názory reprezentované rozhodnutiami veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Vs 1/2019 z 30. apríla 2019 a sp. zn. 1 Vs 3/2019 z

Prehodnocovanie právnych názorov z dôvodu iných právnych názorov členov veľkého senátu, nerešpektovaním princípu legitímneho očakávania a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ako aj princípu právnej istoty. Odkázala na pritom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobkyne

9. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 12. decembra 2022, v ktorom o. i. uviedla, že námietky žalobkyne, ktoré smerujú proti zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, sú práve irelevantné vo vzťahu k výroku rozhodnutia o predpísaní poistného, keďže žalobkyňa dňa 14. decembra 2017 opravila, resp. podala nový Registračný list - odhlášku zo sociálneho poistenia so správnym dátumom zániku poistenia, t. j. dňom 30. júna 2010. Taktiež dodala, že v súčasnosti, ako vyplýva z § 466 ods. 3 SSP, je treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019. Predmetom konania pred správnym súdom však nebolo rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré nebolo sporné, ale rozhodnutie vo veci predpísania poistného. Žalovaná sa stotožnila s právnymi závermi správneho súdu, vyjadrenými v napadnutom rozsudku, a navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Konanie pred kasačným súdom

10. Najvyšší správny súd bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“) dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. 11. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 12. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok správneho súdu č. k. 20 Sa 5/2022-120 z 3. júna 2022, ktorým správny súd žalobu zamietol. 15. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

16. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

17. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich postupom podľa SSP dospel k záveru, že správny súd potom, ako mu bolo predchádzajúce rozhodnutie vo veci samej rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9 Sžsk 44/2019 z 23. februára 2022 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, následne konal a rozhodol v intenciách názoru najvyššieho správneho súdu. Kasačný súd po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

V. Právne posúdenie kasačný súdom

19. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

20. Zo zistených skutkových okolností mal kasačný súd za preukázané, že žalobkyni bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore kardiológia č. L1A/TT/0495/05 z 2. decembra 2005, ktorá jej zanikla dňa 19. apríla 2018. Žalobkyňa podala dňa 13. augusta 2008 na pobočku žalovanej Dunajská streda Registračný list fyzickej osoby - odhláška s vyznačeným dátumom zániku poistenia ku dňu 28. februára 2008. Dňa 19. decembra 2017 podala žalobkyňa na základe výzvy zo strany Sociálnej poisťovne nový Registračný list fyzickej osoby - odhláška s vyznačeným dátumom zániku poistenia ku dňu 30. júna 2010. Na úvod kasačný súd poznamenáva, že predmetom prieskumu v preskúmavanej veci sú rozhodnutia správnych orgánov, ktorými bolo žalobkyni ako poistencovi za mesiacov január 2009 až jún 2010 predpísané poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistné a poistné do rezervného fondu solidarity. Otázka statusu žalobkyne ako SZČO bola zo strany Sociálnej poisťovne posúdená ako predbežná otázka.

Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou zákona č. 461/2003 Z. z. 22. Kasačný súd už vo svojom predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 44/2019 uviedol, že z uvedených skutkových okolností je zrejmé, že otázka právneho postavenia žalobkyne ako SZČO nebola sporná. Z toho dôvodu nebolo potrebné o zániku poistného rozhodovať samostatným rozhodnutím. Napriek tomu žalobkyňa v danom konaní o preskúmaní rozhodnutia o predpísaní poistného uviedla argumenty týkajúce sa prevažne otázky zániku poistného. Vzhľadom na skutočnosť, že zánik povinného sociálneho poistenia žalobkyne nebol sporný, žalovaná o ňom nebola oprávnená rozhodnúť. V prípade, ak žalobkyňa nesúhlasila so zánikom sociálneho poistenia dňom 30. júna 2010, mala možnosť namietať túto skutočnosť už predtým ako pobočka žalovanej rozhodla o predpísaní poistného dňa 19. februára 2018 (napr. v rámci výzvy pobočky žalovanej na zaslanie odhlášky s odlišným dátumom, než bolo na odhláške pôvodnej).

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 30. novembra 2021, sp. zn. IV. ÚS 610/ 2021, ktorým bola odmietnutá sťažnosť proti rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/ 2019. Vo vzťahu k týmto kasačným námietkam kasačný súd uvádza, že pre senáty najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí

Na základe toho sa tak kasačný súd nestotožnil ani s námietkami žalobkyne ktorými namietala, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a aj práva na súdnu a inú ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a porušeniu jej práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

25. Kasačný súd posudzujúc návrh žalobkyne na prerušenie kasačného konania a podanie podnetu predsedovi najvyššieho správneho súdu v zmysle § 21 ods. 3 písm. a) v spojení s § 24d ods. 1 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z., dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na podanie prípadného podnetu predsedovi najvyššieho správneho súdu, pretože po zmene judikatúry rozhodnutím veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2019 nedošlo k rozdielnemu výkladu zákona o sociálnom poistení, či už v rozhodnutiach veľkého senátu alebo v rozhodnutiach jednotlivých senátov najvyššieho správneho súdu.

26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania. Žalovanej ako úspešnej účastníčke ich nepriznal z dôvodu, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP) a žalobkyni z dôvodu, že v tomto konaní nemala úspech, a preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 28. februára 2024