7Ssk/24/2022

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 14Sa/23/2021-77 sa dňa 29. 11. 2021 Krajský súd v Trenčíne ako správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/1417 zo dňa 1.3.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie) a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Prvostupňový správny orgán poukázal na lekársky posudok vydaný úradom dňa 19.6.2020, podľa ktorého sa žiadateľka považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, jej miera funkčnej poruchy je 50 %.

správania. Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické). Stredná porucha.“ Z lekárskeho posudku vyplýva, že posudzovaná klientka je v starostlivosti psychiatra od detského veku, od obdobia dospievania pre poruchy správania a emócií. Od roku 1998 je v

druhým. Liečená prevažne antidepresívami, neuroleptikami a podpornou psychoterapiou. Opakovane dokladovanými početnými psychiatrickými vyšetreniami od roku 2010 nie sú dokumentované neovládateľné poruchy správania ani prejavy agresivity s ohrozovaním seba alebo okolia. Aktuálne doložené psychiatrické vyšetrenie zo dňa 18. 10. 2018 hovorí, že je stiahnutá doma, v klinickom obraze prevažne depresívna symptomatológia, stavy úzkosti a paniky, nemôže cestovať mestskou hromadnou dopravou pre riziko rušivého nevyspytateľného správania v stavoch paniky. Od januára 2019 je dokumentované v psychiatrických nálezoch, že stav pacientky sa zásadnejšie nemení. Dňa 14.4.2019 pokúsila sa ísť autobusom, ale dostala panickú reakciu.

14.12.2020. Podľa údajov od posudzovanej osoby a jej manžela k záchvatom agresivity verbálnej a aj brachiálnej dochádza pri nesplnení požiadaviek posudzovanej osoby (neotvorenie predných dverí autobusu - začala kopať do dverí a kričala, nedostatočná pozornosť predavačky v nákupnom centre viedla k agresivite a privolaniu polície, odpor, respektíve nesplnenie požiadaviek zo strany manžela v domácom prostredí alebo všeobecne vedie k verbálnej a brachiálnej agresivite posudzovanej osoby s opakovaným nátlakom privolaním zložiek Policajného zboru). Uvedené správanie má skôr charakter histriónskej osobnosti, nie depresívneho úzkostného človeka bez sebavedomia.

Cestovanie motorovým vozidlom nerieši problematiku epizodických prejavov vzťahovačnosti, konfliktného a agresívneho správania, naopak pri preprave v osobnom motorovom vozidle môže viesť k nebezpečnejším situáciám, ako pri preprave v

4. Na základe správnej žaloby voči preskúmavanému rozhodnutiu správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil. Poukázal na to, že na jednej strane žalovaný konštatoval, že vzhľadom na správanie a psychické ochorenie žalobkyne je v podstatne nebezpečnejšie, aby cestovala osobným motorovým vozidlom a na druhej strane bolo uvedené, že jej agresívne správanie súvisí práve so socializáciou a jej začlenením do spoločenstva, pričom uvedené názory sú vo vzájomnom logickom rozpore. Okrem toho záver o predvídateľnosti správania žalobkyne je podľa názoru súdu v rozpore so závermi jej ošetrujúceho lekára, ktorý označil jej správanie ako nepredvídateľné a neovládateľné. Žalovaný konštatuje, že agresívne až brachiálne správanie žalobkyne je viazané na nevyhovenie jej požiadavkám za situácie, keď sa jej kladie odpor, resp. za situácie, keď sa narúša jej osobný priestor. Vzhľadom na to, že je známa príčina resp. spúšťač takéhoto správania, je teda „predvídateľné“.

pod. Ide logicky o miesta, kde je koncentrovaných viac ľudí. Takým miestom je bezpochyby aj prostriedok hromadnej dopravy. V autobuse alebo inom prostriedku hromadnej dopravy by žalobkyňa cestovala s väčším počtom osôb, ktoré nemajú žiadne informácie o jej zdravotnom stave a preto nemajú vedomosť o tom, aké konkrétne situácie u žalobkyne spúšťajú prejavy jej agresívneho správania. Na druhej strane cestovanie s jednou alebo minimálnym počtom osôb v osobnom vozidle predstavuje z tohto pohľadu oveľa menšie riziko, najmä keď osoba, s ktorou cestuje, pozná jej zdravotný stav. Ďalej správny súd poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal tým, či je správanie žalobkyne neovládateľné v zmysle § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z.

K prvej námietke uviedol, že súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného o parkovacom preukaze i napriek tomu, že obsahom žaloby bol peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, teda iný nárok, než o akom rozhodol a o ktorom súd rozhodoval v samostatnom konaní pod sp. zn. 14Sa/33/

Lekársky posudok žalovaného nie je v rozpore s diagnostickými závermi vyplývajúcimi z odborných lekárskych nálezov. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa sa kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 19.1.2022.

8. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, ktorým podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. tento úrad nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 26.5.2020. Žalovaný konštatoval, že žiadateľka síce je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, avšak nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) cit. zákona a zároveň nemá ani zdravotné postihnutie uvedené v prílohe číslo 18 citovaného zákona. Preto nespĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) citovaného zákona. Čo sa týkala posúdenia odkázanosti žiadateľky na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, poukázal na to, že subsumácia pod § 14 ods. 6 písm. b) citovaného zákona nie je možná, nakoľko agresívne správanie klientky vyplýva z predvídateľných okolnosti, porucha správania spontánne terminuje (po príchode polície,

9. Proti tomuto rozhodnutiu podala správnu žalobu žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, avšak v správnej žalobe uviedla nesprávne spisovú značku a dátum vydania prvostupňového rozhodnutia (bod I. a petit žaloby). V bode IV. žaloby už uviedla správne údaje prvostupňového rozhodnutia, avšak ako prílohu predložila prvostupňové rozhodnutie zo

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19. 3. 2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 14 ods. 6 písm. b) cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

žalobkyne. 12. Čo sa týka podmienky nepredvídateľnosti prejavov duševnej poruchy (v danom prípade práve agresívneho správania), aj podľa názoru kasačného súdu, v súlade so správnym súdom, sú v tomto konkrétnom prípade tieto prejavy nepredvídateľné. V teoretickej rovine je možné uvažovať o predvídateľnosti správania sa žalobkyne, poznajúc jeho dôvody (spúšťače).

nepredvídateľné. Nie je možné prakticky zabezpečiť, aby každý spolucestujúci pri cestovaní verejnou hromadnou dopravou prejavoval s jej správaním len súhlas alebo jej neodporoval. Fyzické osoby, ktoré by so žalobkyňou používali hromadnú dopravu, nemôžu mať subjektívnu vedomosť o zdravotnom stave žalobkyne a o potrebe neoponovať žalobkyni v žiadnych okolnostiach, lebo inak by sa vystavili jej agresívnemu správaniu. Preto konfliktné situácie, ktorých výsledkom budú prejavy agresivity z jej strany, skutočne môžu nastať hocikedy a v tomto zmysle sú nepredvídateľné. Za tejto situácie nemožno súhlasiť so žalovanou, že by žalobkyňa má byť na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti schopná prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

14. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že lekársky posudok žalovaného nie je v rozpore s diagnostickými závermi vyplývajúcimi z odborných lekárskych nálezov, kasačný súd uvádza, že správny súd neuzavrel, že by lekársky posudok nevychádzal z diagnostických záverov odborných lekárov, práve naopak samotné posúdenie odborného lekárskeho záveru uvedeného v lekárskom posudku ústredia zo dňa 24.2.2021 je v súlade s psychiatrickými vyšetreniami I.. W. Y., ako aj s jeho psychiatrickým výpisom bez dátumu vyžiadaným si priamo posudkovým lekárom. Správny súd sa nestotožnil s vyhodnotením takto zistených prejavov duševnej poruchy žalobkyne ako predvídateľných, keď žalovaný v lekárskom posudku túto predvídateľnosť vyvodil z predvídateľnosti okolností, ktoré ho spôsobujú (akákoľvek konfrontačná situácia). Aj kasačný súd konštatuje, že takto sa predvídateľnosť správania fyzickej osoby neprejavuje. Práve naopak, keď akékoľvek (aj drobné) nedorozumenie s iným človekom môže viesť k výbuchu agresivity, nie je možné konštatovať, že takéto správanie je

Závisí to od druhu ťažkého zdravotného postihnutia. V prípade, ak fyzická osoba trpí duševnými poruchami, ktorými atakuje ostatných cestujúcich vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, môže byť cieľ zákona naplnený práve využívaním individuálnej prepravy osobným motorovým vozidlom. Z tohto pohľadu je potom rozporné tvrdenie žalovaného, že účel zákona by nebolo možné splniť odkázaním na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Samotné cestovanie osobným motorovým vozidlom sa v prípade žalobkyne javí ako funkčný spôsob jej socializácie, keď používanie prostriedkov verejnej hromadnej dopravy v dôsledku prejavov jej duševnej choroby je problematické. 16. Ďalej sa kasačný súd zaoberal sťažnostnými námietkami týkajúcimi sa práva na spravodlivý súdny proces. K námietke, že správny súd rozhodoval o inom nároku žalobkyne, než ktorý bol predmetom správnej žaloby, kasačný súd uvádza, že správna žaloba bola podaná s vadou v označení prvostupňového rozhodnutia v petite žaloby a v prílohe žaloby (namiesto rozhodnutia zo dňa 7.7.2020 bolo označené a predložené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 3.8.2020).

Opravu žaloby právny zástupca nesprávne označil ako „Doplnenie správnej žaloby a zmena správnej žaloby“, pretože z obsahu tohto podania je zrejmé, že pri označení prvostupňového správneho rozhodnutia došlo k omylu na strane právneho zástupcu. Správny súd po tom zákone prihliadol na túto opravu tak, že bez ďalšieho procesného rozhodovania ako predmet súdneho prieskumu zobral preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s opraveným prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 7.7.2020. Predmetom súdneho prieskumu teda bolo rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu o nevyhovení jej žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu. 17. Čo sa týka námietky, že správny súd v rozsudku konštatoval, že žalovaný sa viac k podanej žalobe nevyjadril, avšak žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 14.6.2021, táto námietka je síce dôvodná avšak nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.

Argument žalobkyne, ktorý prvýkrát predostrela až v replike a na ktorý reagoval žalovaný v duplike, nebol dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.