← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·19. 12. 2022

7Ssk/25/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201019.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
26Sa/8/2020
IČS
1020201019
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. C., K. Q.. A.Q. XXXX/X, G. M. G. Z., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. NZ 920/ 00002/2018/R, č. sp. 37884/216/2019/923 zo dňa 28. apríla 2020, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08. september 2021, č. k. 26Sa/8/2020-181, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 08. september 2021, č. k. 26Sa/8/2020-181 postupom podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. NZ 920/00002/2018/R, č. sp. 37884/216/2019/923 zo dňa 28. apríla 2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č.: ZE176200416 zo dňa 17. marca 2020, ktorým bola žiadosť účastníka konania o udelenie súhlasu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa § 9b ods. 4 a 10 z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 9f ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. zamietnutá. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 168 S.s.p. tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému.

II.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Zároveň požiadal o pridelenie právnej obhajoby a o predĺženie lehoty podania kasačnej sťažnosti.

III.

3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť.

4. Podľa § 452 S.s.p., na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Podľa ust. § 26 ods. 1 veta prvá, správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. 6. Podľa § 51 ods. 1 veta prvá S.s.p., účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. 7. Podľa § 145 ods. 1 S.s.p., doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak. 8. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p., kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 9. Podľa ust. § 443 ods. 1 S.s.p. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 10. Podľa ust.§ 443 ods. 5 S.s.p. , zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť. 11. Podľa § 459 písm. a/ S.s.p., kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene.

IV.

12. Z vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že konanie pred správnymi súdmi je v zásade jednoinštančné (výnimkou je iba konanie o sťažnosti podanej proti uzneseniu správneho súdu vydaného súdnym úradníkom; § 152 a nasl. Správneho súdneho poriadku). Kasačná sťažnosť preto predstavuje osobitný opravný prostriedok majúci povahu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu. Konanie o kasačnej sťažnosti je teda samostatné konanie, účelom ktorého je posúdenie, či zo strany krajského súdu v konaní, respektíve pri jeho rozhodovaní, došlo k porušeniu zákona. Taktiež z vyššie citovaných ustanovení správneho súdneho poriadku vyplýva povinnosť sťažovateľa podať kasačnú sťažnosť v lehote ustanovenej zákonom. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. 13. Z obsahu súdneho spisu bolo zrejmé, že rozsudok krajského súdu bol žalobcovi doručený dňa 16.10.2021. Kasačná sťažnosť bola dňa 18.11.2021 doručená Najvyššiemu správnemu súdu SR, ktorý ju odstúpil Krajskému súdu v Trenčíne na ďalší procesný postup. Kasačný súd vychádzajúc z preukázateľného doručenia rozsudku krajského súdu žalobcovi dňa 16.10.2021 konštatuje, že mesačná lehota na podanie kasačnej sťažnosti uplynula 16.11.2021(utorok). Keďže bola kasačná sťažnosť žalobcom doručená súdu dňa 18.11.2021 je zrejmé, že bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v ust. § 443 ods. 1 S.s.p. Žalobca zároveň s podanou kasačnou sťažnosťou požiadal o predĺženie podania kasačnej sťažnosti. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že v zmysle ust. § 443 ods. 5 S.s.p. zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V dôsledku tejto právnej úpravy neprináleží kasačnému súdu ani rozhodovať, či zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti odpustí alebo nie. 14. Taktiež mal kasačný súd za preukázané, že žalobca bol poučený o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania, toto poučenie mu bolo doručené dňa 21.08.2020. Žalobca bol v súvislosti so zastúpením poučený aj o tej skutočnosti, že podľa zák. č. 327/2005 Z. z.

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., má účastník konania právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie uvedené v tomto zákone. Žalobca namiesto toho, aby sa obrátil so svojou žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na príslušné centrum právnej pomoci, svoju požiadavku adresoval súdu, ktorý však nemá zákonnú kompetenciu rozhodovať o ustanovení advokáta, tak ako to bolo možné za platnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ust. § 30 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2011). Vzhľadom k tomu, nebolo možné požiadavke žalobcu o pridelení právnej obhajoby vyhovieť. 15. Poukazom na vyššie uvedené kasačný súd oneskorene podanú kasačnú sťažnosť žalobcu poukazom na ust. § 459 písm. a) S.s.p ako neprípustnú odmietol. 16. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 467 ods. 4 S.s.p. a analogicky podľa § 170 písm. a/ S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby. 17. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. decembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/25/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik