7Ssk/25/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200191.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 12Sas/3/2024
- IČS
- 5022200191
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: V. R., nar. XX. L. XXXX, M. XXXX/XX, L., proti žalovanému: L. spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2022 zo 17. marca 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Sas/3/2024 z 19. decembra 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Správny súd napadnutým uznesením (po zrušení skoršieho odmietajúceho uznesenia uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 7Ssk/124/2023) podľa § 59 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) odmietol správnu žalobu žalobkyne. Žalobkyňa totiž za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej „ministerstvo“), hoci preskúmavané rozhodnutie vydalo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej „generálne riaditeľstvo“) a nebolo proti nemu prípustné odvolanie. Hoci ju správny súd poučil, že takéto označenie žalovaného nezodpovedá § 180 ods. 1 SSP, trvala na svojom a žiadala, aby sa konalo s ním. 2. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietla, že preskúmavané rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu, čo zdôraznil už kasačný súd už v predošlom zrušujúcom uznesení. Označenie žalovaného považovala za zákonné, čo správny súd takisto nespochybnil. V žalobe nemožno za žalovaného uviesť generálne riaditeľstvo, ktoré nemá právnu subjektivitu. Správny súd mal v konaní pokračovať, a to s ministerstvom, ktoré jediné má právnu subjektivitu. Namietala aplikáciu § 7 ods. 1 písm. e) SSP (správne § 7 písm. e) SSP, pozn. kasačného súdu) a to, že odmietnutím správny súd rozhodol vo veci samej. 3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) konštatuje, že už vo veciach sp. zn. 7Ssk/74/2021, 6Ssk/75/2021, 6Ssk/5/2022, 7Ssk/9/2022, 6Ssk/33/ 2022 a 7Ssk/87/2022 a nedávno v uzneseniach sp. zn. 6Ssk/42/2025 a 7Ssk/39/2025 rozhodol o kasačných sťažnostiach žalobkyne, ktorých obsahom boli podobné námietky. Vo všetkých uvedených veciach sa zaoberal aj otázkou, kto má byť žalovaným orgánom verejnej správy, no žalobkyňa aj tak zotrváva na svojich nesprávnych názoroch na výklad § 180 ods. 1 SSP. Podľa § 464 ods. 2 SSP tak kasačný súd odkazuje na dôvody týchto uznesení.
4. Pokiaľ žalobkyňa namietala nerešpektovanie právneho názoru kasačného súdu v zrušujúcom uznesení, postačí uviesť, že v uznesení sp. zn. 7Ssk/124/2023 kasačný súd vyriešil len otázku, či preskúmavané rozhodnutie je alebo nie je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. V závere svojho uznesenia však výslovne uložil súdu upriamiť pozornosť na prípadné vady žaloby, najmä na označenie žalovaného, na čo správny súd reagoval výzvou na ich odstránenie a následne práve tu napadnutým uznesením. K námietke nedostatku právnej subjektivity generálneho riaditeľstva zasa postačí odkázať na § 35 ods. 1 SSP, ktorý orgánu verejnej správy vždy priznáva procesnú subjektivitu bez ohľadu na to, že podľa iného právneho predpisu ju nemá. K námietke nesprávnej aplikácie § 7 písm. e) SSP treba uviesť, že toto ustanovenie nebolo zo strany správneho súdu vôbec aplikované. Napokon nesprávny je aj názor, že odmietnutie žaloby je rozhodnutím vo veci samej, keďže napadnutým uznesením nedošlo k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia generálneho riaditeľstva. 5. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. septembra 2025