7Ssk/25/2026
ECLI:SK:NSSSR:2026:9626200011.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6Sa/60/2018
- IČS
- 9626200011
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: F. V., nar. XX. Z. XXXX, I. XXX/XX, L. nad I., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 8. októbra 2018, č. XXX XXX XXXX X,. o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6Sa/60/2018 z 12. novembra 2025 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa odmieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Ústredie žalovanej od 22. novembra 2016 priznalo žalobcovi starobný dôchodok rozhodnutím z 10. mája 2018, ktoré generálny riaditeľ žalovanej potvrdil preskúmavaným rozhodnutím z 8. októbra 2018. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu a jej súčasťou urobil aj „Antidiskriminačnú žalobu“, ktorou žiadal, aby mu kvôli neprimerane nízkym dôchodkom v Slovenskej republike štát (spoločne s viacerými ministerstvami) doplatil dôchodok do sumy 600 € mesačne (počas konania túto sumu ďalej zvýšil).
Pretože počas konania žalovaná vydala ďalšie (valorizačné) rozhodnutia, žalobca proti nim podal nové žaloby a žiadal, aby boli spojené na spoločné konanie s tu prerokúvanou vecou. Napadnutým rozsudkom správny súd (I.) zamietol návrh na spojenie vecí, (II.) zrušil rozhodnutie z 8. októbra 2018 a (III.) priznal žalobcovi náhradu trov.
2. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku. Nesúhlasil s prvým výrokom a žiadal, aby sa o jeho nárokoch konalo ako o jednej veci. Druhý výrok považoval za správny, ale nesúhlasil s jeho dôvodmi, ktoré vo svojej kasačnej sťažnosti „doplnil patrične“. Súhlasil aj s tretím výrokom o náhrade trov. Vytkol však správnemu súdu, že neriešil jeho námietku diskriminačne nízkeho dôchodku, a v tejto časti mal žalobu postúpiť na civilný súd. 3.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) skúmal najskôr, či kasačnú sťažnosť možnosť vecne prejednať. 4. Ustanovenie § 439 ods. 2 písm. a) SSP vylučuje kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Podľa § 65 ods. 1 SSP môže predseda senátu rozhodnúť o spojení vecí, napríklad správnych žalôb, ktoré spolu súvisia, a navrhnúť to môže aj žalobca (§ 65 ods. 2 SSP). Ak súd takýto návrh zamietne, znamená to, že o samostatne začatých veciach sa bude naďalej konať samostatne. Toto uznesenie tak nijako nemení právne postavenie účastníkov týchto konaní, a preto ide o rozhodnutie o vedení konania (porov. . uznesenie tun. súdu sp. zn. 7 Sžrk 1/2020, č. 13/2022 ZNSS). Výrok I napadnutého rozsudku má tak povahu uznesenia o vedení konania, a preto kasačná sťažnosť proti nemu nie je prípustná. 5. Ďalej v zmysle § 442 ods. 1 SSP môže kasačnú sťažnosť podať účastník, v ktorého neprospech vyznieva výrok rozhodnutia správneho sudu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Asan 13/2017). Žalobca sa v prerokúvanej veci domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej a správny súd výrokom II napadnutého rozsudku rozhodol presne tak, ako to žalobca chcel, a teda nie v jeho neprospech. Preto nie je oprávnený napadnúť tento výrok. Pokiaľ v kasačnej sťažnosti žiadal dôvody zrušenia nahradiť či doplniť inými, je jej prípustnosť v tejto časti vylúčená ustanovením § 439 ods. 1 písm. c) SSP, podľa ktorého kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia.
Konečne, s výrokom III, ktorým sa práve jemu priznal nárok na náhradu trov, žalobca sám súhlasil, a preto podľa cit. § 442 ods. 1 SSP takisto nie je oprávnený napadnúť ho kasačnou sťažnosťou. 6. K námietke žalobcu, že správny súd nerozhodol o jeho peňažných nárokoch voči štátu možno z cit. § 442 ods. 1 SSP dovodiť, že kasačnou sťažnosťou možno napadnúť len taký výrok, ktorý v rozhodnutí je, no ktorý vyznieva v neprospech sťažovateľa. Ak správny súd nerozhodol o niektorej časti uplatneného nároku, žalobca mohol podľa § 144 SSP do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie, čo je zákonným prostriedkom na odstránenie tohto nedostatku (napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1 Sžrk 5/2018). Takýto návrh však v určenej lehote neurobil a ani správny súd o doplnení nerozhodol, a preto tu celkom chýba výrok, ktorý by mohol byť predmetom kasačnej sťažnosti.
7. Kasačná sťažnosť tak sčasti nie je prípustná, sčasti žalobca nie je oprávnený na jej podanie. Preto ju kasačný súd podľa § 459 písm. b) a c) SSP uznesením odmietol bez toho, aby sa zaoberal jej dôvodmi. 8. Výrok o trovách spočíva na § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) SSP.
9. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. februára 2026