7Ssk/26/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a. s. so sídlom Cesta na Senec č. 2, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4220 zo dňa 15.10.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/115/2021-98 zo dňa 27.9.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/115/2021-98 zo dňa 27.9.2022 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4220 zo dňa 15.10.2021 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom v celom rozsahu.

Odôvodnenie

2. Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce Trenčín podľa § 7b ods. 8 zákona č. 82/ 2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 82/2005 Z. z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 5000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7b ods. 5 písm. b/ cit. zákona, ktorého sa zamestnávateľ TESCO STORES SR, a. s. dopustil tým, že porušil zákaz prijať prácu tým, že v priebehu výkonu inšpekcie práce dňa 17.9.2020 v čase o 10:50 hod. prijal vnútroštátnu dodávku práce na základe objednávky zamestnávateľa zo dňa 20.3.2020 od právnickej osoby Heisenberg group, s.r.o. so sídlom v Žiline, IČO: 51194295 (ďalej „Heisenberg“) prostredníctvom fyzických osôb, štátnych príslušníkov tretej krajiny - B. Q., občan Bosny a Hercegoviny a K. N., občan Srbska, ktorí na pracovisku DS TESCO Beckov 550 vykonávali závislú prácu - „picker“ - skladový manipulant, ktoré však právnická osoba nelegálne zamestnávala, čím porušila zákaz

nelegálne zamestnávané osoby mali označiť za občanov Európskej únie, nič nemení na fakte, že išlo o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí mohli na území SR vykonávať prácu iba po splnení podmienok ustanovených v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Ani § 7b ods. 1 cit. zákona nie je možné použiť za danej situácie, pretože bol by to len zamestnávateľ, ktorý by sa týmto spôsobom mohol vyviniť zo zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie, a okrem toho zamestnávateľ Heisenberg bol postihnutý za nelegálne zamestnávanie v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/, a nie podľa § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z., teda nešlo o nelegálne zamestnávanie, pri ktorom by bol zamestnaný štátny príslušník tretej krajiny, ktorý vykonával závislú prácu a zdržiaval sa na území SR v rozpore so z. č. 404/2011 Z. z., ale neboli splnené podmienky podľa zákona č. 5/2004 Z. z. Čo sa týka námietky, že žalobca sa nemohol vyjadriť k podkladom, uviedol, že v oznámení o začatí správneho konania bol na túto možnosť vyzvaný a k podkladom sa aj vyjadril.

Boli tak splnené podmienky dočasného pridelenia kontrolovaných zamestnancov k žalobcovi v zmysle § 58 ods. 2 Zákonníka práce. Výška uloženej sankcie bola stanovená v minimálnej hranici 5000 eur. 4. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci žalovaného. Žalovaný neuviedol, že by sa nelegálneho zamestnávania mal dopustiť žalobca.

je spôsobilé zbaviť zodpovednosti žalobcu, ako aj zamestnávateľa iba prípade, ak by išlo o nelegálne zamestnávanie ustanovené v § 2 ods. 3 cit. zákona, teda o prípad, že nelegálne bol zamestnávaný štátny príslušník tretej krajiny, ktorý vykonával závislú prácu a zdržiaval sa na území SR v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z. z. Nakoniec poukázal na to, že ide o objektívnu zodpovednosť, teda bez ohľadu, či šlo o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Žalobca zodpovedá za porušenie zákazu prijatia práce bez ohľadu na to, či naozaj vedel o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené

súd. Od žalobcu nemožno vyžadovať, aby odhalil, či zamestnanci zhotoviteľa diela pre žalobcu majú falošné doklady. Táto požiadavka je excesívna, neprimeraná a v praxi nerealizovateľná a bez akéhokoľvek právneho základu. Nie je mu jasné, akú právnu povinnosť mal porušiť, pričom nemôže ísť o rovnakú povinnosť ako Heisenbergu, keďže nejde o porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Odôvodnenie rozsudku súdu v otázke liberácie považuje za zmätočné a nezrozumiteľné.

argumentáciou žalobcu, že ak bol porušený zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. c/, muselo byť zároveň porušené aj ust. § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. zas argumentáciou, že ak má možnosť liberácie zamestnávateľ (§ 7b ods. 1), tým viac patrí táto možnosť žalobcovi.

V tomto areáli sa okrem zamestnancov žalobcu môžu nachádzaj aj iné osoby ako jeho zamestnanci, napr. dodávatelia alebo ich zamestnanci, koordinátori zmluvných partnerov žalobcu, ktorí riadia a koordinujú činnosť svojich zamestnancov a zadávajú im aj pokyny na výkon práce. Vypovedajúce osoby mohli považovať ktorékoľvek z osôb nachádzajúcich sa v tomto areáli za „majstra Tesco“. Poukázal tiež na to, že pokiaľ žalovaný pri dvoch prípadoch uzavrel, že sa jedná o dočasné pridelenie, v ďalších troch prípadoch už fikciu právneho úkonu dočasného pridelenia neskonštatoval. Poukázal na Radbruchovu formulu s tým, že žalobca vidí nespravodlivosť v uplatňovaní absolútnej objektívnej zodpovednosti pri ukladaní sankcie za konanie, ktoré nemohol žiadnym spôsobom predvídať ani ovplyvniť a v nepoužití analógie pri liberácii, ktorú zákon v prípade zamestnávateľa pripúšťa.

V celom rozsahu zotrval na právnom názore uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí a stotožnil sa so závermi napadnutého rozsudku. Žiadal kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej aj „SSP“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú.

Z inšpekcie bolo zistené, že práca bola vykonávaná v distribučnom centre žalobcu v sklade, pričom bolo manipulované s tovarom žalobcu. Tiež bolo zistené, že žalobca má zapísané v obchodnom registri ako predmet činnosti aj skladovanie. 9. Ďalej bol predložený listinný doklad nazvaný ako Objednávka medzi žalobcom (objednávateľom) a spoločnosťou Heisenberg (zhotoviteľom) zo dňa 20.3.2020, podľa ktorej si žalobca u tejto spoločnosti objednal vykonávanie diel spočívajúcich vo vykonávaní konsolidácie požiadaviek objednávateľa pre dodanie jednotlivých tovarov na prevádzky objednávateľa na území SR v rámci distribúcie tovaru dodaného objednávateľovi do distribučného centra Beckov a to preberaním, vykladaním a označovaním jednotlivých druhov tovaru a ich umiestňovania do skladu objednávateľa v distribučnom centre Beckov, vyhľadávaním jednotlivých tovarov umiestnených v sklade objednávateľa a ich umiestňovaním a ukladaním podľa špecifikácie objednávateľa na jednotlivé palety, určené pre dodávku tovarov umiestnených v palete a distribúciu jednotlivých paliet na konkrétne prevádzky objednávateľa, s miestom vykonávania diela: distribučné centrum Beckov, s cenou 7,90 eur/hodina/pracovník bez DPH.

11. Spoločnosti Heisenberg bola rozhodnutím zo dňa 13.5.2021 Inšpektorátom práce Trenčín podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložená pokuta v sume 5300 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 82/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ Heisenberg na pracovisku distribučné centrum Tesco Beckov porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 17.9.2020 v čase o 10:50 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb, štátnych príslušníkov tretej krajiny - B. Q., občan Bosny a Hercegoviny a K. N., občan Srbska, ktorí vykonávali závislú prácu - „picker“ -skladový manipulant, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu - zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v

republiky. Kontrolou bolo zistené, že tieto osobné preukazy nie sú evidované v evidencii vydaných osobných dokumentov. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom bolo zistené, že tieto fyzické osoby boli evidované ako občania Európskej

predpisov. Podľa § 7b ods. 1 cit. zákona právnická osoba alebo fyzická osoba nie je zodpovedná za nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 3, ak splnila povinnosti podľa osobitného predpisu 23) a nevedela, že doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt boli sfalšované. Podľa § 7b ods. 5 písm. b/ cit. zákona právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len "poskytovateľ služby") prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. Podľa § 7b ods. 6 cit. zákona poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli

predpisu 24a). 24a) § 58 a 58a zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce účinného ku dňu 17.9.2020 ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na

Podľa § 195 písm. c) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.

Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania. 14. Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že nebol účastníkom konania v inom správnom delikte jeho dodávateľa spoločnosti Heisenberg a preto nemohol ovplyvniť ani právoplatné uloženie pokuty tomuto subjektu za nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákon č. 82/2005 Z. z. Namietal, že hoci spoločnosť Heisenberg nevyužila možnosť liberácie, respektíve nenamietala právnu kvalifikáciu svojho deliktu, toto právo by malo patriť aj žalobcovi. Taktiež namietal, že medzi ním a spoločnosťou Heisenberg nešlo o dočasné pridelenie. 15.

predpisu, ktorým je podľa poznámky 24a) § 58 a § 58a Zákonníka práce. Kasačný súd sa v prvom rade vysporiada so zákonnými znakmi tejto skutkovej podstaty, o ktorých kasačný súd nemá pochybnosť, že boli v danom prípade splnené.

Nepostačuje však akýkoľvek zmluvný vzťah, ale taký, na základe ktorého žalobca prijme vnútroštátnu alebo cezhraničnú dodávku práce (tu podľa skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia vnútroštátnu dodávku).

Predmetom zmluvy boli opakujúce sa práce, za ktoré bola dohodnutá odmena sumou 7,90 eur za hodinu a pracovníka bez DPH. V takom prípade nemožno z dohodnutej zmluvy vyvodiť záver žalobcu, že išlo o zmluvu o dielo, ktorej výsledkom malo byť zhotovenie diela v podobe hotovej vychystanej palety, pretože v zmluve boli dohodnuté jednotlivé činnosti, ktoré mali byť vykonané pri manipulácii s tovarom, vrátane balenia, označovania a kontroly paliet.

Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že práca im nebola prideľovaná ním, respektíve ním povereným zamestnancom. Zo skutkových okolností danej veci je nesporné, že tieto fyzické osoby pracovali priamo v distribučnom centre žalobcu, kde balili palety tovaru, a že prácu vykonávali pre žalobcu. Pokiaľ uvádzali, že pokyny im zadával, kontroloval ich a určoval im aj pracovný čas takzvaný „majster Tesco“, je zrejmé aj z ďalších okolností (napr. priestory, v ktorých vykonávali prácu, boli priestory žalobcu, tovar, s ktorým manipulovali, bol taktiež tovar žalobcu), že aj pokyny pre jeho balenie, v čom spočívala ich práca, boli poskytované zamestnancom žalobcu. Za tejto dôkaznej situácie nie je potrebné, aby bolo zistené meno a priezvisko tohto koordinátora ich práce. Pracujúce fyzické osoby napokon ani nemuseli mať subjektívnu vedomosť o jeho totožnosti.

registri. V prejednávanom prípade skutkové okolnosti súhlasia so zákonnými podmienkami definície dočasného pridelenia fyzickej osoby na výkon práce podľa citovaného ustanovenia Zákonníka práce a jedná sa o vnútroštátnu dodávku práce v zmysle § 7b ods. 7 písm. a) zákona číslo 82/2005 Z. z. Kasačný súd tak konštatuje, že zmluvný vzťah medzi poskytovateľom služby a žalobcom a vnútroštátna dodávka práce formou dočasného pridelenia zamestnancov žalobcovi boli preukázané. 19. Ďalšou kumulatívnou podmienkou na naplnenie skutkovej podstaty prijatia nelegálnej práce v zmysle § 7b ods. 5 písm. b) citovaného zákona, je, že vnútroštátna dodávka práce bola poskytnutá prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú poskytovateľ služby nelegálne zamestnal. Podľa názoru žalovaného a správneho súdu aj táto podmienka bola naplnená tým, že spoločnosť Heisenberg bola uznaná za vinnú za nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, o čom svedčí právoplatné rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 13.05.2021. Žalobca sa naopak, keďže nebol účastníkom konania, týmto

21. V prvom rade je si potrebné uvedomiť, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o správnom trestaní. Pojem trestné obvinenie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je širší než obžaloba v trestnom konaní a zahŕňa aj obvinenia z iných protiprávnych konaní, ako sú napríklad priestupky alebo iné správne delikty.

22. V prejedávanom prípade je podstatné posúdiť, či žalovaný mohol ako predbežnú otázku posúdiť splnenie podmienky nelegálneho zamestnávania poskytovateľa služby Heisenberg, alebo bol v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku týmto rozhodnutím viazaný.

otázke právoplatne rozhodol iný orgán, orgán činný v trestnom konaní a súd posudzujú túto otázku samostatne len vtedy, ak ide o posúdenie viny obvineného. V prípade žalobcu je to vyriešenie otázky, či poskytovateľ služby Heisenberg príslušníkov tretích krajín nelegálne zamestnával, pretože toto posúdenie je jedným zo znakov jeho vlastnej skutkovej podstaty, teda posúdenia jeho „viny“ (resp. zodpovednosti v prípade deliktu založeného na objektívnej zodpovednosti). Žalovaný teda nie je viazaný právoplatným rozhodnutím o uložení sankcie za iný správny delikt nelegálneho zamestnávania v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku a túto otázku si posúdi sám, avšak len na účely konania o inom správnom delikte žalobcu.

24. V tomto ohľade kasačný súd podporne poukazuje na záver Najvyššieho správneho súdu ČR v rozsudku sp. zn. 3Ads/261/2022, v ktorom súd vyslovil, že žalobca má vo vlastnom správnom konaní právo vzniesť námietky, ktoré mohla v priestupkovom konaní vzniesť osoba obvinená z priestupku - hoci ani nešlo o prieskum rozhodnutia o správnom trestaní. „.

. . . . .60. Pokiaľ sa práve citovaný záver týka trestného rozsudku, musí sa rovnako vzťahovať aj na právoplatné rozhodnutia o priestupku. Okolnosti zisťované v priestupkovom konaní môžu byť totiž významné pre následný vznik či uloženie povinnosti v civilnom či správnom konaní. Tak je to aj v prípade ručenia za pokutu uloženú podľa § 141a zákona o zamestnanosti. Predpokladom jeho vzniku je totiž predchádzajúce právoplatné rozhodnutie, podľa ktorého sa osoba, ktorej bol potenciálny ručiteľ subodberateľom či sprostredkovateľom, dopustila priestupku podľa § 139 ods. 1 písm. f) alebo § 140 ods. 1 písm. e) zákona o zamestnanosti. Primárny páchateľ priestupku nemusí z rôznych dôvodov mať záujem sa v priestupkovom konaní brániť (napríklad vzhľadom na prebiehajúce likvidačné či konkurzné konanie), využiť opravné prostriedky alebo svoju vinu priamo uzná. Pokiaľ teda ručiteľovi už zo zákona vzniká povinnosť takto uloženú pokutu uhradiť, musí mať táto osoba rovnako možnosť spáchanie priestupku či výšku uloženej sankcie spochybniť.

Uvedené je zabezpečené aplikáciou § 7 Trestného poriadku v spojení s § 195 písm. c) SSP a otázku spáchania nelegálneho zamestnávania poskytovateľom služby riešiť ako predbežnú s právom žalobcu na jeho vyjadrenie k nej. Žalobca ako subjekt, ktorý nebol účastníkom predchádzajúceho konania o inom správnom delikte, avšak ktoré konanie je pre neho mimoriadne závažné, pretože predstavuje základný predpoklad na uznanie jeho vlastnej viny, musí mať možnosť reagovať na prípadné významné okolnosti protiprávneho konania, ktoré primárne zodpovednostný subjekt z rozličných dôvodov sám nespochybnil, teda môže namietať aj právnu kvalifikáciu jeho skutku. 26. Žalobca tak môže namietať priamo v tu preskúmavanom správnom konaní právnu kvalifikáciu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo dané za vinu poskytovateľovi služby, teda námietku, ktorú uviedol aj v kasačnej sťažnosti, že konanie firmy Heisenberg nemalo byť právne subsumované pod § 2 ods. 2 písm. c) zákona číslo 82/2005 Z. z., ale pod § 2 ods. 3 citovaného zákona. Žalovaný sa potom musí vysporiadať s argumentáciou, že ak bol porušený

Bude musieť ozrejmiť rozdiely medzi skutkovou podstatou § 2 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, ktorá predpokladá, že štátny príslušník tretej krajiny nemal splnené (len) podmienky na jeho zamestnávanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. a skutkovou podstatou § 2 ods. 3 tohto zákona, ktorý ustanovuje, že štátny príslušník tretej krajiny nemá splnené podmienky na pobyt v krajine Európskej

27. Kasačný súd teda ako dôvodnú uznal sťažnostnú námietku, že v konaní o inom správnom delikte žalobcu sa posudzuje otázka nelegálneho zamestnávania (ako súčasť posúdenia jeho viny) ako predbežná otázka a žalovaný na účely tohto správneho konania nie je viazaný právoplatným rozhodnutím o nelegálnom zamestnávaní jeho poskytovateľa služby.

nevyplýva. Ako nedôvodnú vyhodnotil taktiež námietku, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné. Správny súd riadne a jasne ozrejmil svoje úvahy pri vyhodnocovaní všetkých podstatných žalobných námietok, čo žalobcovi umožnilo podať kvalifikovanú kasačnú sťažnosť. Poukázanie v bode 42 rozsudku na „správcu dane“ je len zrejmá nesprávnosť, ktorá nemá vplyv na celkovú zrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku.

29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 2 SSP. Žalobca bol v kasačnom konaní úspešný a preto má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom v celom rozsahu. Kasačný súd mu náhradu týchto trov súdneho konania priznal.

V Bratislave dňa 26. júna 2024