7Ssk/27/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:4020200318.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- NR-14Sa/17/2023
- IČS
- 4020200318
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. U. XXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-11817/14-2020 zo dňa 04.05.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-14Sa/17/2023-119 zo dňa 29.01.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením sp. zn. NR- 14Sa/17/ 2023-119 zo dňa 29.01.2024 (ďalej „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu zo dňa 29.06.2020, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) č. GR ZVJS-d-11817/ 14-2020 zo dňa 04.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým
rozhodnutím bolo zastavené konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 01.04.2020 o priznanie starobného dôchodku, pretože v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 2. Správny súd skonštatoval, že rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 7Ssk/70/2022 zo dňa 29.03.2023 bolo zrušené v poradí prvé rozhodnutie správneho súdu v tu prejednávanej veci - rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 23Sa/49/2020-13 zo dňa 29.11.2021. Kasačný súd vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie so záverom, že krajský súd pochybil, pokiaľ si riadne neustálil predmet prieskumu a ignoroval vôľu žalobcu, ktorý napriek výzve krajského súdu zotrval na prieskume zákonnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia a nie rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu.
3. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej poukázal na skutočnosť, že uznesením č. k. 23Sa/49/2020-13 zo dňa 30.07.2020 bol žalobca vyzvaný na predloženie druhostupňového rozhodnutia ako spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve a zároveň bol upovedomený, že prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS nie je možné samostatne preskúmať. Žalobca na túto výzvu doložil rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 23767/2020/42 zo dňa 17.06.2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) a súčasne zdôraznil, že správnou žalobou sa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré ako jediné považuje za to, ktorým boli porušené jeho práva.
4. Správny súd ustálil, že žalobca jasne, opakovane a konštantne prejavil svoju vôľu iniciovať a docieliť súdny prieskum prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je rozhodnutie č. GR ZVJS-d-11817/14-2020 ZVJS zo dňa 04.05.2020. Správny súd dodal, že nevidel dôvod opätovne vyzývať žalobcu na odstránenie vád podania resp. na riadnu opravu a doplnenie všetkých náležitostí správnej žaloby v sociálnych veciach, a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/5/2022 publikované pod č. 37/2022 ZNSS). Priestor na opravu a doplnenie správnej žaloby bol žalobcovi už raz poskytnutý uznesením zo dňa 30.07.2020, ktorý však vhodne nevyužil. 5.
Správny súd uviedol, že reflektuje na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej boli jeho subjektívne práva porušené výlučne napadnutým prvostupňovým rozhodnutím ktorého súdny prieskum zákonnosti žiada a tieto námietky by samozrejme zo strany správneho súdu nezostali nepovšimnuté, pokiaľ by ich žalobca namietal spôsobom predpokladaným relevantnými ustanoveniami SSP. Administratívne konanie je totiž ovládané princípom jednoty prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré sa posudzujú ako jeden celok.
Vychádzajúc z ustanovenia § 191 ods. 3 SSP je preto možné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (pokiaľ by to žalobca navrhol), avšak iba súčasne spolu s druhostupňovým rozhodnutím, voči ktorému by správna žaloba smerovala. Na druhej strane, samo prvostupňové rozhodnutie (voči ktorému zákon pripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku) možno podrobiť prieskumu iba v rámci administratívneho konania.
6. Keďže žalobca aj napriek poučeniu správneho súdu zotrval na podanej správnej žalobe v jej pôvodnom znení, smerujúcej voči napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu GR ZVJS, správny súd nemal inú možnosť ako z takto jasne prejavenej vôle žalobcu vychádzať.
Za tohto procesno-právneho stavu správny súd musel správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP odmietnuť. 7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, z dôvodu nezákonného odmietnutia žaloby a z dôvodu nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Kasačný súd žiadal, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; alternatívne aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že zruší prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS a uloží GR ZVJS povinnosť odstúpiť jeho žiadosť zo dňa 01.04.2020 na rozhodnutie Sociálnej poisťovni.
8. Podľa sťažovateľa nesprávnym procesným postupom správneho súdu (konaním bez verejného pojednávania) mu nebolo umožnené využiť jeho procesné práva, a to právo na účasť na konaní a právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Žalobou sa domáhal súdnej ochrany jeho základného ľudského práva - práva na starobný dôchodok a z uznesenia sa nedozvedel, ako mu bola zo strany správneho súdu súdna ochrana poskytnutá. Žaloba, ktorou sa domáha svojho práva, nemôže byť odmietnutá. Tým, že správny súd o jeho žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, došlo k porušeniu práva na spravodlivé verejné súdne konanie. Správny súd
konal v rozpore s článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 4, článkom 46 ods. 2 a článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a tiež článku 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd. Ďalej sťažovateľ poukázal na dôvody, pre ktoré o jeho nároku na starobný dôchodok nemalo rozhodovať GR ZVJS. 9. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadril.
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba včas a je prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v súlade s § 455 SSP bez pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
11. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil nasledovné: - Prvostupňovým rozhodnutím GR ZVJS bolo podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavené konanie o žiadosti sťažovateľa o priznanie starobného dôchodku zo dňa 01.04.2020 z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Na základe odvolania žalobcu žalovaný vydal druhostupňové rozhodnutie zo dňa 17.06.2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. - V nadväznosti na žalobu žalobcu zo dňa 29.06.2020 vydal Krajský súd v Nitre uznesenie sp. zn. 23Sa/49/2020-13 zo dňa 30.07.2020, ktorým žalobcu vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia predložil súdu druhostupňové rozhodnutie, teda rozhodnutia žalovaného, ktorým sa rozhodlo o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Poučil ho, že rozhodnutie GR ZVJS ako prvostupňového správneho orgánu nie je možné samostatne preskúmať súdom a ak žiada preskúmať rozhodnutie žalovaného, je potrebné, aby druhostupňové rozhodnutie žalovaného predložil. Zároveň ho poučil, že neodstránenie tejto vady bráni vecnému vybaveniu žaloby. Poučil ho o následku neodstránenia vady žaloby spočívajúcom v odmietnutí podania v zmysle § 59 ods. 3 SSP. - Podaním zo dňa 12.08.2020 sťažovateľ Krajskému súdu v Nitre doručil druhostupňové rozhodnutie zo dňa 17.06.2020. Zároveň uviedol, že jeho právo na starobný dôchodok bolo porušené rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 04.05.2020 a domáha sa v súlade so Správnym súdnym poriadkom prieskumu prvostupňového rozhodnutia. - V replike zo dňa 06.10.2021 sťažovateľ opätovne uviedol, že sa domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.05.2020 a nie preskúmania druhostupňového rozhodnutia zo dňa 17.06.2020. - Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/49/2020-63 zo dňa 29.11.2021 bola správna
žaloba zamietnutá, predmetom súdneho prieskumu boli obe administratívne rozhodnutia. - Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v poradí prvú kasačnú sťažnosť zo dňa 09.02.2022, v ktorej o. i. namietal, že súd preskúmal nezákonne druhostupňové rozhodnutie, o ktorého prieskum nežiadal a žiadal len o prieskum prvostupňového rozhodnutia. - Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Ssk/70/2022 zo dňa 29.03.2023 tento rozsudok zrušil s poukazom na rozsudok sp. zn. 6Ssk/5/2022 z 30.03.2022 (uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č.3/2022, R37/2022) z dôvodu neustálenia predmetu prieskumu a ignorovania vôle žalobcu.
12. Kasačný súd poukazuje na to, že rovnaká právna otázka, ako v tu prejednávanej veci, dokonca vo vzťahu k rovnakému žalobcovi (sťažovateľovi), bola už riešená vo viacerých rozhodnutiach kasačného súdu. Kasačný súd preto v zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje na obdobné rozhodnutie sp. zn. 6Ssk/65/2023 zo dňa 20.04.2023, ktorého prevzatú časť uvádza: „18.
Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú odmietol. 19. Najvyšší správny súd pre potvrdenie správnosti postupu krajského súdu v tomto smere uvádza, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o žalobcom podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu z 15. júla 2022, Číslo: GR ZVJS-d- 11817/14-2022, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné. Na tomto mieste najvyšší správny súd
ďalej uvádza, že v závislosti od toho, či osobitný právny predpis umožňuje podať účastníkovi správneho konania (fyzickej, alebo právnickej osobe) riadny opravný prostriedok, SSP rozlišuje dve situácie. Prvá sa týka prípadu, kedy účastník konania je v zmysle osobitných právnych predpisov oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu - v takom prípade žalovaným správnym orgánom je orgán, ktorý rozhodol o tomto riadnom opravnom prostriedku; žalobca je povinný v takom prípade v podanej správnej žalobe označiť rozhodnutie tohto žalovaného správneho orgánu (prípadne aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak v spojení s druhostupňovým správnym rozhodnutím; pozri § 191 ods. 3 písm. a/ SSP).
Druhá situácia sa týka prípadu, v ktorom ide o jednostupňové správne konanie (t. j. voči rozhodnutiu osobitný právny predpis nepripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku) s tým, že potom žalovaným orgánom je orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.
20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca žiadal preskúmať zákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti krajský súd správne postupoval, keď žalobcu vyzval na odstránenie vád správnej žaloby a žalobcu poučil, ako treba vady správnej žaloby odstrániť. Pokiaľ potom žalobca i napriek pokusu zo strany krajského súdu na odstránenie vady podania neakceptoval návod, ako má tieto vady odstrániť a zotrval na svojich argumentoch, nemožno krajskému súdu vyčítať nesprávny postup, keď podanie žalobcu odmietol.
21. Na tomto mieste dáva najvyšší správny súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt", t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov. 22.
Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne charakteru procesného. Taktiež žalobcom namietané ustanovenie § 109 ods. 1 SSP nemožno na prejednávanú vec aplikovať, nakoľko nebolo rozhodnuté vo veci samej, t. j. nebolo rozhodnuté o starobnom dôchodku podľa § 65 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
V predmetnej veci žalovaný správny orgán správne poučil žalobcu o možnosti podať proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu opravný prostriedok.“ 13. Kasačný súd nemá žiaden dôvod odchýliť sa od právnych názorov vyjadrených vo vyššie citovanom uznesení kasačného súdu a v celom rozsahu na ne poukazuje. Sťažovateľ výslovne
trval na súdnom prieskume prvostupňového rozhodnutia, hoci mal vedomosť o vydaní odvolacieho rozhodnutia, ktoré napriek poučeniu správneho súdu odmietol označiť ako predmet prieskumu. Aj v prvej kasačnej sťažnosti sťažovateľ zotrval na svojej požiadavke súdneho prieskumu zákonnosti výhradne vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu s argumentom, že vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu správnu žalobu nepodal.
Za takýchto okolností je potrebné vychádzať z prejavenej vôle sťažovateľa v zmysle dispozičnej zásady zakotvenej v § 5 ods. 5 SSP, čo však má ten dôsledok, že prvostupňové rozhodnutie, pokiaľ nejde o rozhodnutie vydané v jednostupňovom správnom konaní, nemôže byť samo predmetom súdneho prieskumu.
14. K námietke sťažovateľa, že jeho žalobu nebolo možné odmietnuť, pretože sa jedná o spor o základné ľudské právo, kasačný súd uvádza, že v zmysle čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok. V zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon.
Týmto zákonom je v podmienkach správneho súdnictva Správny súdny poriadok. Vzhľadom na to, že sťažovateľ odmietol splniť procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
16. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168.
Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. decembra 2024