7Ssk/28/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: O.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. T. XX, XXX XX H., právne zastúpená advokátkou JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 31179-2/2018-BA zo dňa 14.06.2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/11/2022-183 zo dňa 12.09.2022 takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/11/2022-183 zo dňa 12.09.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

31.01.2011, ale zaniklo dňa 30.06.2012. 3. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že je v zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom najvyššieho správneho súdu, vysloveným v odôvodnení rozsudku sp. zn. 7Sžsk/66/2019 zo dňa 27.4.2022, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok správneho súdu zo dňa 14.01.2019 a v ktorom kasačný súd zaujal stanovisko k otázke charakteru licencie L1A ako majúcej vplyv na právne postavenie SZČO; k otázke splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu žalobcu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti v relevantnom čase a k otázke, či neoznámením začatia nedávkového konania žalobkyni boli porušené jej práva ako účastníka konania.

5. Za nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktorý sa týka prvostupňového rozhodnutia aj preskúmavaného rozhodnutia, správny súd označil aj absenciu zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, vzhľadom na časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky z poistenia žalobkyňou, ako aj na zabezpečenie predvídateľnosti ďalšieho postupu poisťovne pre účastníka konania, cit. „bolo zákonnou povinnosťou Sociálnej poisťovne rozhodnutie vo veci nezániku-zániku poistenia žalobcu vydať alebo ide o iniciatívu poisťovne smerujúcu k dosiahnutiu akého legitímneho cieľa? ide o formu opravy pochybenia v evidencii poisťovne alebo má rozhodnutie slúžiť ako podklad pre dovyrubenie poistného? alebo iné?“.

7. Proti tomuto rozsudku správneho súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 navyše nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku. Poukázala tiež na to, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa je potrebné spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu považovať za jeden celok.

Možno teda dedukovať, že rozhodnutie považoval kasačný súd za zákonné nielen z hmotnoprávnej, ale aj z procesnoprávnej stránky. K vytýkanému časovému odstupu medzi rozhodnutím a podaním odhlášky z povinného poistenia žalobkyňou žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa pri podaní odhlášky neoznámila, že je držiteľkou licencie L1A, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Zároveň dodala, že cit. zákon neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Vo vyššie uvedených súvislostiach poukázala sťažovateľka na viaceré rozhodnutia kasačného súdu. 9. Žalobkyňa sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 17.01.2023, stotožnila sa s právnym názorom správneho súdu a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť.

11. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu 20.06.2018 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

13. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu žalovanej za preukázané: - žalobkyňa podala na pobočke žalovanej odhlášku zo dňa 27.01.2011 s dátumom zániku poistenia dňa 31.01.2011; - z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky je zrejmé, že príjem žalobkyne z podnikania na základe podaného daňového priznania za rok 2009 bol vo výške 50864,83 eur, za rok 2010 vo výške 50055,83 eur, za rok 2011 vo výške 191,83 eur (daňové priznania za roky 2009, 2010 a 2011); žalobkyňa bola registrovaná na daň z príjmov fyzickej osoby od 03.01.1996 do 17.02.2016 (analytický list daňového subjektu); - rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory (ďalej len „SLK“) č. L1A/TT/0186/05 zo dňa 09.06.2005 bola žalobkyni vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, ktorá bola zrušená rozhodnutím SLK zo dňa 11.11.2014 č. LZA/TT/0186/05 ku dňu 31.12.2014; - pobočka sťažovateľky v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázala na ust. § 5, § 21

Sťažovateľka poukázala na § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 a skonštatovala, že osobitným predpisom sa rozumie § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázala tiež na ust. § 14 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, § 15 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.01.2008, § 21 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 a § 138 ods. 5 cit. zákona v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012. Žalobkyňa bola registrovaná v registri daňových subjektov v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou od 03.01.1996 do 17.02.2016. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem žalobkyne z podnikania za rok 2009 vo výške 50864,83 eur presiahol zákonom ustanovenú sumu 3834,96 eur. Príjem žalobkyne z podnikania za rok 2010 vo výške 50055,83 eur presiahol zákonom ustanovenú sumu 3948,72 eur.

Sťažovateľka poukázala na znenie § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení a skonštatovala, že jej pobočka nepovažovala odhlášku žalobkyne za správnu a po preskúmaní všetkých skutočností bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa, hoci podala odhlášku ku dňu 31.01.2011, mala na účely sociálneho poistenia postavenie SZČO aj po tomto dátume, pretože bola registrovaná v registri daňových subjektov v súvislosti so zárobkovou činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 a ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na príjmy žalobkyne z podnikania za roky 2009 až 2011 a jej registráciu v registri daňových subjektov v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou, jej povinné poistenie nezaniklo dňa 31.01.2011, ale zaniklo dňa 30.06.2012 z dôvodu, že za rok 2011 nemala príjem, ktorý by jej od 01.06.2012 zakladal právne postavenie povinne poistenej SZČO.

rozhodnutie zrušil z dôvodov v § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP. 15. Sťažovateľka podala proti uvedenému rozsudku v poradí prvú kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/66/2019 zo dňa 27.04.2022 tak, že rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného v stanovisku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 a uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 610/2021-22 vo vzťahu k posudzovaniu charakteru licencie L1A a posúdeniu splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase.

17. Kasačný súd nepovažuje dôvody uvedené správnym súdom za opodstatnené, majúce oporu v skutočnom stave veci, ani za spôsobilé mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Kasačný súd už v predošlom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 7Sžsk/66/2019 zo dňa 27.04.2022 vyriešil všetky podstatné hmotnoprávne a procesnoprávne otázky v tu prejednávanej veci a od tohto riešenia sa nemá dôvod odchyľovať ani v tomto rozsudku.

konštatoval, že v tu prejednávanej veci Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné poistenie ku dňu 30.06.2012, pretože v roku 2011 nedosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu. 18.

12.09.2022. 19. Kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie pobočky žalovanej je stručné, avšak v spojení s preskúmavaným rozhodnutím možno konštatovať, že žalobkyni boli ozrejmené dôvody, na základe ktorých jej povinné poistenie ako SZČO nezaniklo dňa 31.01.2011 (držba licencie, registrácia podľa zákona č. 563/2009 Z. z. a existencia relevantného príjmu v rozhodnom období), ale zaniklo dňa 30.06.2012 (z dôvodu absencie relevantného príjmu).

prípade. Kasačný súd konštatuje, že z administratívneho spisu vyplýva, že nebol žiaden dôvod, aby povinné poistenie žalobkyne zaniklo ku dňu 31.01.2011, naopak z neho vyplýva, že žalobkyňa spĺňala zákonné podmienky pre jeho trvanie (status SZČO, registrácia podľa osobitného predpisu a existencia relevantného príjmu v rozhodnom období) aj po tomto dátume a to až do 30.06.2012. Podanie odhlášky má len deklaratórny účinok a samo osebe nie je hmotnoprávnym dôvodom pre zánik povinných poistení, rovnako ako rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja, ktorým bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Sociálna poisťovňa tak v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné poistenie dňa 31.01.2011, ale zaniklo až 30.06.2012.

Sťažovateľka v preskúmavanom rozhodnutí ozrejmila ďalšie podstatné skutočnosti (existencia príjmu za rok 2009 a 2010) a vyjadrila sa k podstatným odvolacím námietkam, čo kasačný súd považuje za postačujúce. Sťažovateľka v odvolacom konaní dospela k správnemu záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, pričom tento svoj záver riadne odôvodnila a ozrejmila dôvody, pre ktoré prvostupňový správny orgán rozhodoval o tejto veci ako o spornej, dôvody, pre ktoré rozhodoval s takým časovým odstupom, pričom identifikovala i skutočnosť, na základe ktorej vyhodnotila spornosť žalobkyňou podanej odhlášky z povinného poistenia ku dňu 31.01.2011.

zániku. Len samotné podanie prihlášky či odhlášky nemožno chápať ako vydanie rozhodnutia o skutočnostiach v nej uvedených, ani na základe jej podania nevzniká povinnosť žalovanej vydať rozhodnutie vyznačením v spise. Ak žalovaná považuje údaje v Registračnom liste fyzickej osoby alebo ich účinky za sporné, môže v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o vzniku alebo zániku povinného poistenia inak, než v nich

22. Kasačný súd konštatuje, že obe rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ktorý je dokladovaný dôkazmi zabezpečenými vlastným šetrením správneho orgánu a dôkazmi poskytnutými na základe spolupráce s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, tvoriacimi obsah administratívneho spisu.

23. Okrem toho kasačný súd zdôrazňuje, že vada nepreskúmateľnosti v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP znemožňuje preskúmavané rozhodnutie podrobiť meritórnemu prieskumu a to práve vzhľadom na to, že súdy sa nemajú čoho „zachytiť“, keďže podstatné dôvody absentujú. V danom prípade však kasačný súd v skoršom zrušujúcom rozsudku meritórne vyhodnotil

odôvodnenie

preskúmavaného rozhodnutia a podrobne vysvetlil právny názor vo veci samej vzťahujúci sa na zistený skutkový stav. Už len samotná táto skutočnosť mala viesť správny súd k úsudku, že odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia netrpí vadami tohto druhu a je riadne preskúmateľné. Pokiaľ správnemu súdu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia chýbalo vysvetlenie, prečo došlo k vydaniu rozhodnutia takmer 7 rokov po podaní odhlášky, odpoveď na túto otázku v ňom bola uvedená. Pokiaľ správnemu súdu chýbali odpovede na ďalšie (podružné) otázky, napr. hľadanie „skutočného“ dôvodu jeho vydania, tieto neboli pre právne posúdenie veci nosné a preto nedošlo k porušeniu zákona, keď neboli zo strany žalovanej vyhodnotené. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že nie je povinnosťou súdu ani správneho orgánu odpovedať na všetky nastolené otázky, ale je jeho povinnosťou odpovedať na podstatné otázky, čo v danom prípade bolo nepochybne splnené. 24. Napadnutý rozsudok správneho súdu je preto potrebné zrušiť a vec vrátiť príslušnému správnemu súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), keď tento nesprávne aplikoval § 191 ods. 1 písm. d/ SSP na danú vec a rozhodnutie žalovanej považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo nezodpovedalo stavu veci. 25. Úlohou správneho súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti názorom kasačného súdu uvedeným v tomto aj v predchádzajúcom rozsudku podľa § 469 SSP, správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o správnej žalobe. 26. O náhrade trov tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.