7Ssk/28/2024

1. Z administratívnych spisov Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že žalobkyňa 12. augusta 2022 žiadala o priznanie vdovského dôchodku po jej zosnulom manželovi T. R.. Rozhodnutím z 8. septembra 2022 generálne riaditeľstvo zastavilo konanie o tejto žiadosti, pretože sa vo veci už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalobkyňa sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala, a preto bola vec 11. októbra 2022 predložená odvolaciemu orgánu (žalovanému). Počas tohto konania sa žalobkyňa novou žiadosťou z 11. decembra 2022 znova domáhala priznania vdovského výsluhového dôchodku. Preskúmavaným rozhodnutím z 20. decembra 2022 generálne riaditeľstvo zastavilo konanie o nej, pretože už vo veci začal konať „iný príslušný správny orgán dňa 12. 08. 2022“. Na odôvodnenie odkázalo na ustanovenie § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a dodal, že o totožnom nároku sa stále koná na základe žiadosti z 12. augusta 2022. 2. Tu napadnutým uznesením č. k. ZA-33Sa/2/2023 správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie o zastavení konania nie je rozhodnutím, ktoré by zakladalo, menilo alebo rušilo oprávnenie žalobkyne, a že v zmysle § 7 písm. e) SSP nemôže mať za následok ujmu na jej základných právach.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto uznesenia tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie. Namietla, že správnu žalobu nie je možné odmietnuť, lebo si uplatňuje právo na súdnu ochranu svojho práva na vdovský výsluhový dôchodok. Okrem toho súd porušil jej právo na verejné konanie v jej prítomnosti. Zdôraznila, že podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť z právomoci súdu vylúčené preskúmavanie rozhodnutí správneho orgánu, ktoré sa týkajú porušovania základných práv. Žaloba je podaním vo veci samej, takže o nej súd nemohol rozhodnúť uznesením. Okrem toho namietla, že jej nebolo zaslané vyjadrenie žalovaného, ako aj nepripustenie odvolania a neexistenciu dôvodov na zastavenie konania o jej žiadosti. 4. Kasačná sťažnosť bola doručená na vyjadrenie generálnemu riaditeľstvu, to sa k nej nevyjadrilo.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 6. Správny súd vyšiel z názoru, že rozhodnutie podľa § 30 ods. 1 písm. f) Spr. por. je procesným rozhodnutím, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka, a preto je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Podľa ustálenej judikatúry však zastavenie konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej (porov.

uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž-o-KS 71/2004, judikát R 85/ 2004, alebo jeho rozsudok sp. zn. 4 Sž-o-KS 62/2006, judikát R 75/2007). Ide síce o procesné rozhodnutie, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorým sa konanie končí bez meritórneho rozhodnutia o účastníkovom nároku, je rozhodnutím, ktorým môžu byť práva účastníka konania dotknuté (porov. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 12/2020 a tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 61/2023). 7. Kasačný súd ani v prerokúvanej veci nevidí dôvod odkláňať sa od tohto logického názoru, pretože správny súd neuviedol argumenty, ktoré by takýto odklon odôvodňovali. Možno celkom poľahky uvážiť, že zastavením konania orgán verejnej správy odopiera vecne rozhodnúť o určitej žiadosti alebo nároku účastníka. Ak účastníkovi ním uplatnené subjektívne právo podľa práva (objektívne) skutočne patrí, potom zastavenie konania spôsobí, že sa účastník nedomôže vydania právoplatného rozhodnutia, na základe ktorého by ho mohol efektívne vykonávať. Práve preto nemožno vylúčiť, že by rozhodnutie o zastavení konania neviedlo k ujme na subjektívnych právach účastníka. Okolnosť, že dôvodom zastavenia je litispendencia, na veci nič nemení, pretože nemožno vylúčiť, že orgán verejnej správy nesprávne vyhodnotil totožnosť oboch konaní a zastavil konanie o veci, o ktorej v skutočnosti žiadne iné konanie neprebieha. Predmetom meritórneho súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia potom je práve to, či orgán verejnej správny správne dospel k záveru, že sú dané dôvody zastavenia konania.