7Ssk/30/2021

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. 14Sa/22/2021 - 40 zo dňa 14. 06. 2021 zamietol žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

žalobcovi. Správny súd zdôraznil, že rozhodnutia súdov, ktoré označil žalobca vo vzťahu k jeho nároku na invalidný dôchodok, priamo nezaväzujú žalovanú, resp. prvostupňový orgán v konaní o priznanie starobného dôchodku, pretože nedopadajú priamo na jeho rozhodovaciu činnosť, vzhľadom na to, že boli vydané vo veci iného nároku, ktorý bol riešený v inom administratívnom konaní, resp. vo veci inej dávky. Je to potrebné odlišovať od toho, že tieto konania spolu určitým spôsobom súvisia, a to z toho dôvodu, že výpočet priemerného osobného mzdového bodu v konaní o invalidný dôchodok môže za určitých okolností byť relevantný aj pre určenie sumy starobného dôchodku. Záväznosť súdnych rozhodnutí z iného administratívneho konania a určitá korelácia medzi týmito dvoma konania, sú dve odlišné veci, ktoré nie je možné stotožňovať alebo si ich zamieňať. Na dôvetok správny súd uviedol, že administratívne konanie vo vzťahu k priznaniu invalidného dôchodku žalobcu bolo zavŕšené rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 04. 2020 (doručené žalobcovi 06. 05. 2020) v rámci samostatného konania.

priaznivejšia. 3. V napadnutom rozsudku správny súd konštatoval správnosť výpočtu sumy starobného dôchodku a uviedol, že ak bol v právoplatne skončenom súdnom konaní určený a použitý priemerný osobný mzdový bod v určitej výške a iný predpis potom odkazuje na jeho použitie pri výpočte inej dôchodkovej dávky, tak nie je možné tento mzdový bod „prepočítavať“, resp. nanovo určovať. Osobný mzdový bod bol určený v právoplatne skončenom administratívnom konaní a následne z nej správny orgán vychádzal v konaní vo veci priznania starobného dôchodku za zákonom stanovených podmienok, bez toho, aby mal možnosť ho meniť.

4. Správny súd uviedol, že generálny riaditeľ žalovanej spolu s prvostupňovým orgánom zistili skutkový stav v rozsahu, ktorý im umožnil vo veci rozhodnúť, vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutie aj riadne a dostatočne zdôvodnili. Preto žalobu ako nedôvodnú správny súd zamietol.

konania. Návrh bol preto zamietnutý.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 05. 08. 2021 (ďalej len „sťažovateľ“). 7. Sťažovateľ odôvodnil podanie kasačnej sťažnosti poukazom na § 440 ods. 1 písm. e),

. ., . . .pričom v tom čase bol núdzový stav pre situáciu okolo Covidu 19. V tomto období, počas núdzového stavu a počas nezákonného rozhodovania správneho orgánu, som dosiahol dôchodkový vek a podal som si žiadosť o starobný dôchodok aj spolu s prílohami, to zn. žiadosť s prílohami - rozsudkom, ktorý bol žalovaný správny orgán povinný vykonať. V tomto období, počas núdzového stavu a počas nezákonného rozhodovania správneho orgánu, som dosiahol dôchodkový vek a pre prípad napadnutia rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.04.2020 (vide bod 20 napadnutého rozsudku) žalobou hrozilo zastavenie konania súdom a zdôrazňujem, že predošle dva rozsudky mi ani nepriniesli reálnu ochranu práva na základe základných princípov právneho štátu čl. 1 Ústavy.

. . . . . krivá sudkyňa uviedla nezmysly, že predmetné veci a konania spolu nesúvisia a že nemajú vplyv, čo je nepravdivé tvrdenie súdu a aj v bode 24 napadnutého rozsudku sa súd dopustil svojvôle, svojvoľne ohýba právo a krivá zaujatá sudkyňa (ktorá protiprávne nadŕža žalovanému správnemu orgánu a preto mala zaujatosť oznámiť a mala byť vylúčená) rozhodla nezákonne a podanie nezákonne odmietla.“ 9. Ďalej v kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal „spoločenskú nebezpečnosť a zavrhnutiahodnosť konania krivých úradníkov žalovaného aj krivej zaujatej sudkyne, ktorí z titulu svojej funkcie zneužívajú právomoc zverenú zákonom, neprístupne ohýbajú právo a aroganciou moci si robia výsmech z právneho štátu a protiprávne a zlomyseľne neprimerane vyčerpávajú mňa poškodeného účastníka konania, ktorý sa právnou cestou domáhal ochrany svojich základných práv.“

III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu

11. Žalovaná využila svoje právo na základe zaslanej výzvy správneho súdu a vyjadrila sa ku kasačnej sťažnosti podaním č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 08. 2021. 12. Vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol dôvody, ktoré nepovažuje žalovaná za opodstatnené. K opätovnému poukazovaniu sťažovateľa na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/32/ 2018 zo dňa 14. 03. 2019 uviedla, že predmetný rozsudok sa týkal inej dávky dôchodkového poistenia, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté v súlade s právnym názorom vysloveným v predmetnom rozsudku. Vo vzťahu k námietke zaujatosti poukázala, že podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy sťažovateľa. Preto žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Konanie pred kasačným súdom

reformou súdnictva. 14. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

16. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/22/2021 - 40 zo dňa 14. 06. 2021, ktorým správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú. 17. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.

19. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

20. Kasačný súd zistil, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle na konanie vzťahujúcej sa platnej právnej úpravy, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, ktorý aj náležite odôvodnil.

Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Suma starobného dôchodku bola určená v súlade s § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bolo 31,7709. V rozhodnom období sťažovateľ získal 11323 dní dôchodkového poistenia, t. j. 31,0220 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Priemerný osobný mzdový bod bol použitý v zmysle § 79a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. , z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok sťažovateľa, pretože bol vyšší (1,0243). Aktuálna dôchodková hodnota za rok 2019 bola použitá 13,6361 eur. Na základe týchto údajov správny orgán vypočítal sumu starobného dôchodku - 653,50 eur, ktorý bol následne zvýšený na sumu 672,50 eur mesačne podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II zo dňa 07. 07. 2020 žalovaná rozhodla, že od 01. 06. 2020 sa sťažovateľovi vypláca starobný

Sťažovateľ sa proti rozhodnutiu I. odvolal, pretože sa domnieval, že jeho nárok na starobný dôchodok bol nesprávne vypočítaný a nebol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 18Sa/32/2018. Žalovaná sťažovateľovi listom č. XXX XXX XXXX X/ODV zo dňa 16. 09. 2020 opätovne vysvetlila, akým spôsobom rozhodla vo vzťahu k jeho nároku na starobný dôchodok a zároveň ho poučila, že mu plynie nová lehota na podanie odvolania.

orgánu. 27. Okrem vyššie uvedeného z administratívneho spisu žalovanej bolo ďalej zistené, ale rovnako tiež sťažovateľ vo všetkých svojich podaniach smerujúcich či k správnemu súdu, žalovanej alebo kasačnému súdu poukazoval na súdne konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne sp. zn. 18Sa/32/2018 a Najvyššom súde Slovenskej republiky sp. zn. 9So/83/2016, v rámci ktorých sa prejednával jeho nárok na invalidný dôchodok. V tejto súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že v predmetných súdnych konaniach sa prejednával nárok na invalidný dôchodok a sporným bol dátum vzniku invalidity žalobcu, zároveň žalovaná v súvislosti s vykonaním rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sa/32/2018 (právoplatný 05. 04. 2019), proti ktorému sa žalovaná neodvolala, ale nanovo posúdila zdravotný stav sťažovateľa (lekárska prehliadka zo dňa 09. 09. 2019) a vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 09. 2019, a následne o odvolaní sťažovateľa rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23_ 04_

28. Podľa § 60 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

30. Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

32. Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

34. Podľa § 64 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje.

36. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 37. Podľa § 65 od. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

40. Podľa § 79a zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.

43. Podľa § 131 SSP, správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania.

46. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 47. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej spolu so súdnym spisom, kasačný súd z predložených spisov zistil, že sťažovateľovi bol odo dňa 01. 06. 2020 priznaný starobný dôchodok, ktorého suma bola postupne zákonnými úpravami zákona o sociálnom poistení upravovaná žalovanou až na sumu 672, 50 eur mesačne, táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Sťažovateľ však spochybnil správnosť výpočtu sumy starobného dôchodku odôvodňujúc, že žalovanou neboli zohľadnené rozhodnutia - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo súdneho konania vedeného pod sp. zn, 9So/83/2016 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo súdneho konania vedeného pod sp. zn. 18Sa/32/2018 v konaní o preskúmavanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo vzťahu k priznaniu invalidného dôchodku

Súčasne kasačný súd poukazuje na to, že rozhodnutím zo dňa 14. 03. 2019 Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sa/32/2018 bola Sociálna poisťovňa povinná opätovne rozhodnúť vo veci nároku sťažovateľa na invalidný dôchodok (sporný bol dátum vzniku invalidity), a následne Sociálna poisťovňa opätovne v tejto veci rozhodla, pričom sťažovateľ sa za účelom preskúmania týchto rozhodnutí neobrátil na správny súd, a rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku spolu s rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o odvolaní žalobcu sa tak stali právne záväzné, zároveň uplynula lehota na podanie správnej žaloby v tejto veci. V tejto súvislosti sa tak javí tvrdenie sťažovateľa, že takéto konanie by bolo súdom zastavené ako nejasné. Rozhodnutia, na ktoré poukázal sťažovateľ, tak samo o sebe nemôžu zaväzovať žalovanú vo vzťahu k rozhodovaniu o inej dôchodkovej dávke ( starobnom dôchodku), vzhľadom na to, že ide o dve rôzne dôchodkové dávky, ktorých výpočet sumy dôchodkovej dávky je rozdielny a zohľadňujú sa iné premenné.

právomoc skúmať správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, vzhľadom na to, že predmetom preskúmania v danom prípade bola správnosť výpočtu sumy starobného dôchodku. Námietky sťažovateľa vo vzťahu k uvedenému vyššie sú tak nedôvodné.

Vychádzajúc z uvedeného tak možno vyvodiť, že o priznaní invalidného dôchodku má právomoc rozhodovať Sociálna poisťovňa, ktorá tak v prípade sťažovateľa aj urobila. V čase rozhodovania správneho orgánu o priznaní starobného dôchodku sťažovateľovi, t.j. rozhodnutie zo dňa 07. 07. 2020 a rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 08. 01. 2021, už bolo právoplatne skončené konanie o priznanie invalidného dôchodku sťažovateľovi (prvostupňový orgán - rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 09. 2019 a zároveň rozhodnutie generálneho riaditeľa o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdenie rozhodnutia prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 04. 2020 (právoplatné 06. 05. 2020). Opätovne kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu a rovnako ani z tvrdení sťažovateľa nevyplynulo, že proti uvedenému rozhodnutiu podal správnu žalobu.

Vzhľadom na právnu úpravu ustanovenú v § 79a zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod (ďalej len „POMB“) pri výpočte starobného dôchodku sťažovateľa bol 1,0242 a keďže POMB pri výpočte invalidného dôchodku sťažovateľa (v zmysle posledného právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo vzťahu k sťažovateľovi a jemu priznanému invalidnému dôchodku) bol použitý POMB 1,0243, a teda bol vyšší ako POMB pri výpočte starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu,

51. K 01. 06. 2020 sťažovateľ dosiahol 17075 dní dôchodkového poistenia, t.j. 46 rokov a 285 dní dôchodkového poistenia. Sťažovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol v roku 2020, tzn. že rozhodujúce obdobie na zistenie POMB sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984 v zmysle § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. V prípade sťažovateľa to tak boli roky 1984 až 2019, resp. 1984 až 2014, vzhľadom na to, že v období od 02. 02. 2015 do dátumu odňatia invalidného dôchodku, t. j. 13. 08. 2020, bol poberateľom invalidného dôchodku, a toto obdobie sa v zmysle § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení vylučuje z rozhodujúceho obdobia pre zistenie POMB.

53. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol ako jeden z dôvodov nezákonnosti rozhodnutia správneho súdu, že v danej veci rozhodla „zaujatá, krivá sudkyňa“, ktorá nadŕžala žalovanej a svoju zaujatosť neoznámila. Uvedené odôvodnil aj jedným zo sťažnostných bodov s poukazom na § 440 ods. 1 písm. e) SSP. V zmysle SSP má účastník konania právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi konajúceho súdu, pričom v námietke zaujatosti musí uviesť proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa dozvedel o dôvode vylúčenia a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada a v takomto prípade vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Kasačný

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, t. j. absencia obsahových náležitostí námietky zaujatosti, v zmysle § 91 ods. 1 SSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený.

zamietol. 55. Vo svetle vyššie uvedenom, kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výrokov rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

57. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.