← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·5. 10. 2022

7Ssk/30/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:3021200081.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
14Sa/22/2021
IČS
3021200081
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. - T. X, XXX XX H., proti žalovanej: Sociálna poisťovna, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 01. 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/22/2021-40 zo dňa 14. 06. 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/22/2021-40 zo dňa 14. 06. 2021 zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. 14Sa/22/2021 - 40 zo dňa 14. 06. 2021 zamietol žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

2. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, v rámci ktorého bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne (ďalej len „prvostupňový orgán“) vo vzťahu k priznaniu starobného dôchodku odo dňa 01. 06. 2020

žalobcovi. Správny súd zdôraznil, že rozhodnutia súdov, ktoré označil žalobca vo vzťahu k jeho nároku na invalidný dôchodok, priamo nezaväzujú žalovanú, resp. prvostupňový orgán v konaní o priznanie starobného dôchodku, pretože nedopadajú priamo na jeho rozhodovaciu činnosť, vzhľadom na to, že boli vydané vo veci iného nároku, ktorý bol riešený v inom administratívnom konaní, resp. vo veci inej dávky. Je to potrebné odlišovať od toho, že tieto konania spolu určitým spôsobom súvisia, a to z toho dôvodu, že výpočet priemerného osobného mzdového bodu v konaní o invalidný dôchodok môže za určitých okolností byť relevantný aj pre určenie sumy starobného dôchodku. Záväznosť súdnych rozhodnutí z iného administratívneho konania a určitá korelácia medzi týmito dvoma konania, sú dve odlišné veci, ktoré nie je možné stotožňovať alebo si ich zamieňať. Na dôvetok správny súd uviedol, že administratívne konanie vo vzťahu k priznaniu invalidného dôchodku žalobcu bolo zavŕšené rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 04. 2020 (doručené žalobcovi 06. 05. 2020) v rámci samostatného konania.

Správny súd v tomto konaní nie je oprávnený skúmať zákonnosť tohto rozhodnutia a ani to, akým spôsobom bol rešpektovaný právne záväzný názor tunajšieho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V čase rozhodovania žalovanej vo veci nároku žalobcu na starobný dôchodok bolo vyššie uvedené rozhodnutie vo veci invalidného dôchodku právoplatne skončené, a teda pre účastníkov konania záväzné. Žalovaná následne z tohto rozhodnutia prevzala určenú hodnotu priemerného osobného mzdového bodu žalobcu a použila ju pre účely určenia sumy starobného dôchodku, vzhľadom na to, že táto bola pre žalobcu

priaznivejšia. 3. V napadnutom rozsudku správny súd konštatoval správnosť výpočtu sumy starobného dôchodku a uviedol, že ak bol v právoplatne skončenom súdnom konaní určený a použitý priemerný osobný mzdový bod v určitej výške a iný predpis potom odkazuje na jeho použitie pri výpočte inej dôchodkovej dávky, tak nie je možné tento mzdový bod „prepočítavať“, resp. nanovo určovať. Osobný mzdový bod bol určený v právoplatne skončenom administratívnom konaní a následne z nej správny orgán vychádzal v konaní vo veci priznania starobného dôchodku za zákonom stanovených podmienok, bez toho, aby mal možnosť ho meniť.

Správny súd pripomenul, že v právnom štáte pri zachovaní právnej istoty, nie je možné nanovo riešiť niečo, čo už bolo de facto v inom administratívnom konaní právoplatne vyriešené. Nie je teda možné za situácie, keď zákon počíta s tým, že sa pri stanovení sumy starobného dôchodku za určitých podmienok použije priemerný osobný mzdový bod použitý pri určení invalidného dôchodku, tento mzdový bod určovať nanovo. Takýto postup správny súd vylúčil, preto v tejto súvislosti vyhodnotil námietky žalobcu ako irelevantné.

4. Správny súd uviedol, že generálny riaditeľ žalovanej spolu s prvostupňovým orgánom zistili skutkový stav v rozsahu, ktorý im umožnil vo veci rozhodnúť, vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutie aj riadne a dostatočne zdôvodnili. Preto žalobu ako nedôvodnú správny súd zamietol.

5. Vo vzťahu k uloženiu pokuty, správny súd skonštatoval, že správne orgány nemali povinnosť konať podľa právnych názorov súdov obsiahnutých v rozhodnutiach, ktoré boli vydané v konaní o priznanie invalidného dôchodku, pretože ide o dve rôzne samostatné

konania. Návrh bol preto zamietnutý.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 05. 08. 2021 (ďalej len „sťažovateľ“). 7. Sťažovateľ odôvodnil podanie kasačnej sťažnosti poukazom na § 440 ods. 1 písm. e),

f), g), h), i) a j). Právne posúdenie veci považoval sťažovateľ za nesprávne a uviedol, že „správny orgán bol pri rozhodovaní povinný postupovať a rozhodovať aj podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku KS Tn súdu zn. 18Sa/32/2018 a Najvyššieho súdu SR zn. 9So/83/2016 zo dňa 25. 10. 2017, pretože v zrušujúcich rozsudkoch vyslovili, že výpočet predmetnej dávky a žalovaným určené hodnoty majú vplyv aj na výpočet dávky vo veci starobného dôchodku, ktorá sa týkala napadnutého rozhodnutia. Správne konania týkajúce sa predošlých rozsudkov prebiehalo od 1.12.2014 (deň podania žiadosti), následný nezákonný postup žalovaného správneho orgánu trval od 1.12.2014 a v konaní boli vydané dva rozsudky súdov, ktoré žalovaný správny orgán nevykonal a rozhodoval svojvoľne a nezákonne, hoci žalovanému správnemu orgánu súd riadne vysvetlil, že žalovaný správny orgán si pletie pojmy a sám si v predošlých rozhodnutiach protirečil.

. ., . . .pričom v tom čase bol núdzový stav pre situáciu okolo Covidu 19. V tomto období, počas núdzového stavu a počas nezákonného rozhodovania správneho orgánu, som dosiahol dôchodkový vek a podal som si žiadosť o starobný dôchodok aj spolu s prílohami, to zn. žiadosť s prílohami - rozsudkom, ktorý bol žalovaný správny orgán povinný vykonať. V tomto období, počas núdzového stavu a počas nezákonného rozhodovania správneho orgánu, som dosiahol dôchodkový vek a pre prípad napadnutia rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.04.2020 (vide bod 20 napadnutého rozsudku) žalobou hrozilo zastavenie konania súdom a zdôrazňujem, že predošle dva rozsudky mi ani nepriniesli reálnu ochranu práva na základe základných princípov právneho štátu čl. 1 Ústavy.

. . . . .na základe uvedeného som na uvedené poukázal v žalobe zn. 14Sa/22/2021 a zároveň som preto podal návrh na uloženie pokuty žalovanému správnemu orgánu“. 8. Sťažovateľ uviedol, že o jeho podanej žalobe „svojvoľne a nezákonne rozhodla krivá zaujatá sudkyňa KS TN JUDr. Eva Vékonyiová, ktorá v napadnutom rozsudku sp.zn. 14Sa/22/ 2021-40 zo dňa 14.6.2021 nezákonne prisluhovala a nadŕžala žalovanému správnemu orgánu (ktorý preukázateľne zneužíva právomoc verejného činiteľa.

. . . . . krivá sudkyňa uviedla nezmysly, že predmetné veci a konania spolu nesúvisia a že nemajú vplyv, čo je nepravdivé tvrdenie súdu a aj v bode 24 napadnutého rozsudku sa súd dopustil svojvôle, svojvoľne ohýba právo a krivá zaujatá sudkyňa (ktorá protiprávne nadŕža žalovanému správnemu orgánu a preto mala zaujatosť oznámiť a mala byť vylúčená) rozhodla nezákonne a podanie nezákonne odmietla.“ 9. Ďalej v kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal „spoločenskú nebezpečnosť a zavrhnutiahodnosť konania krivých úradníkov žalovaného aj krivej zaujatej sudkyne, ktorí z titulu svojej funkcie zneužívajú právomoc zverenú zákonom, neprístupne ohýbajú právo a aroganciou moci si robia výsmech z právneho štátu a protiprávne a zlomyseľne neprimerane vyčerpávajú mňa poškodeného účastníka konania, ktorý sa právnou cestou domáhal ochrany svojich základných práv.“

10. Sťažovateľ záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil súdu a žalovanej na ďalšie konanie a na riadne a správne rozhodnutie so zohľadnením rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zn. 18Sa/32/2018 zo dňa 14. 03. 2019.

III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu

11. Žalovaná využila svoje právo na základe zaslanej výzvy správneho súdu a vyjadrila sa ku kasačnej sťažnosti podaním č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 08. 2021. 12. Vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol dôvody, ktoré nepovažuje žalovaná za opodstatnené. K opätovnému poukazovaniu sťažovateľa na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/32/ 2018 zo dňa 14. 03. 2019 uviedla, že predmetný rozsudok sa týkal inej dávky dôchodkového poistenia, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté v súlade s právnym názorom vysloveným v predmetnom rozsudku. Vo vzťahu k námietke zaujatosti poukázala, že podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy sťažovateľa. Preto žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Konanie pred kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s

reformou súdnictva. 14. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

15. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas, oprávnenou osobou a je prípustná, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

16. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/22/2021 - 40 zo dňa 14. 06. 2021, ktorým správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú. 17. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.

18. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej - rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 01. 2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa podané proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 07. 07. 2020, ktorým prvostupňový orgán priznal starobný dôchodok sťažovateľovi v sume 672,50 eur mesačne od 01. 06. 2020.

19. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

20. Kasačný súd zistil, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle na konanie vzťahujúcej sa platnej právnej úpravy, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, ktorý aj náležite odôvodnil.

21. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej a konania mu predchádzajúcom pri aplikácii zákonnej úpravy právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako správny súd.

Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

22. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 23. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 24. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 25. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

26. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd preukázané nasledovné skutočnosti. Sťažovateľ podal žiadosť o starobný dôchodok dňa 08. 06. 2020 s tým, že si nárok naň uplatnil dňom 01. 06. 2020. Žalovaná následne vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - I. (ďalej len „rozhodnutie I.“) zo dňa 07. 07. 2020 vo veci priznania starobného dôchodku odo dňa 01. 06. 2020 v sume 672, 50 eur mesačne pre sťažovateľa. Rozhodnutie I. obsahovalo skutočnosti, z ktorých správny orgán vychádzal pri posudzovaní nároku sťažovateľa na starobný dôchodok - 17075 dní dôchodkového poistenia, t. j . 46 rokov a 285 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok.

Suma starobného dôchodku bola určená v súlade s § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bolo 31,7709. V rozhodnom období sťažovateľ získal 11323 dní dôchodkového poistenia, t. j. 31,0220 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Priemerný osobný mzdový bod bol použitý v zmysle § 79a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. , z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok sťažovateľa, pretože bol vyšší (1,0243). Aktuálna dôchodková hodnota za rok 2019 bola použitá 13,6361 eur. Na základe týchto údajov správny orgán vypočítal sumu starobného dôchodku - 653,50 eur, ktorý bol následne zvýšený na sumu 672,50 eur mesačne podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II zo dňa 07. 07. 2020 žalovaná rozhodla, že od 01. 06. 2020 sa sťažovateľovi vypláca starobný

dôchodok v sume 672,50 eur mesačne a zároveň od 14. 08. 2020 sa sťažovateľovi odňal invalidný dôchodok v sume 306,80 eur mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 07. 07. 2020 žalovaná rozhodla, že sťažovateľovi od 01. 06. 2020 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku z dôvodu, že suma jeho starobného dôchodku (672,50 eur) je vyššia ako suma minimálneho dôchodku (416,30 eur) v zmysle § 82b zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ sa proti rozhodnutiu I. odvolal, pretože sa domnieval, že jeho nárok na starobný dôchodok bol nesprávne vypočítaný a nebol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 18Sa/32/2018. Žalovaná sťažovateľovi listom č. XXX XXX XXXX X/ODV zo dňa 16. 09. 2020 opätovne vysvetlila, akým spôsobom rozhodla vo vzťahu k jeho nároku na starobný dôchodok a zároveň ho poučila, že mu plynie nová lehota na podanie odvolania.

Sťažovateľ opätovne podal odvolanie proti rozhodnutiu I. a zotrval na svojich námietkach, ktoré uvádzal už prvýkrát. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 01. 2021 zamietol v celom rozsahu odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie prvostupňového

orgánu. 27. Okrem vyššie uvedeného z administratívneho spisu žalovanej bolo ďalej zistené, ale rovnako tiež sťažovateľ vo všetkých svojich podaniach smerujúcich či k správnemu súdu, žalovanej alebo kasačnému súdu poukazoval na súdne konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne sp. zn. 18Sa/32/2018 a Najvyššom súde Slovenskej republiky sp. zn. 9So/83/2016, v rámci ktorých sa prejednával jeho nárok na invalidný dôchodok. V tejto súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že v predmetných súdnych konaniach sa prejednával nárok na invalidný dôchodok a sporným bol dátum vzniku invalidity žalobcu, zároveň žalovaná v súvislosti s vykonaním rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sa/32/2018 (právoplatný 05. 04. 2019), proti ktorému sa žalovaná neodvolala, ale nanovo posúdila zdravotný stav sťažovateľa (lekárska prehliadka zo dňa 09. 09. 2019) a vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 09. 2019, a následne o odvolaní sťažovateľa rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23_ 04_

2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie (právoplatné 06. 05. 2020). Z obsahu administratívneho spisu a rovnako ani z vyjadrenia sťažovateľa nevyplynulo, žeby sa sťažovateľ obrátil na správny súd za účelom súdneho prieskumu tohto rozhodnutia. Z toho dôvodu, zhodne s tvrdením správneho súdu, kasačný súd konštatuje, že toto rozhodnutie je tak záväzné a žalovaná nepochybila, ak pri výpočte sumy starobného dôchodku použila priemerný osobný mzdový bod, z ktorého bola vypočítaná suma invalidného dôchodku sťažovateľa, vzhľadom na to, že tento bol pre sťažovateľa priaznivejší.

28. Podľa § 60 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

29. Podľa § 61 zákona o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

30. Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

31. Podľa § 62 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

32. Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 33. Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

34. Podľa § 64 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje.

Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. 35. Podľa § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

36. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 37. Podľa § 65 od. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

38. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek určený podľa odseku 2 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca. 39. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

40. Podľa § 79a zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

41. Podľa § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa

nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.

42. Podľa § 82 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

43. Podľa § 131 SSP, správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania.

44. Podľa § 132 ods. 1 SSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. 45. Podľa § 132 ods. 2 SSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

46. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 47. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej spolu so súdnym spisom, kasačný súd z predložených spisov zistil, že sťažovateľovi bol odo dňa 01. 06. 2020 priznaný starobný dôchodok, ktorého suma bola postupne zákonnými úpravami zákona o sociálnom poistení upravovaná žalovanou až na sumu 672, 50 eur mesačne, táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Sťažovateľ však spochybnil správnosť výpočtu sumy starobného dôchodku odôvodňujúc, že žalovanou neboli zohľadnené rozhodnutia - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo súdneho konania vedeného pod sp. zn, 9So/83/2016 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo súdneho konania vedeného pod sp. zn. 18Sa/32/2018 v konaní o preskúmavanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo vzťahu k priznaniu invalidného dôchodku

sťažovateľa. 48. Sťažovateľ v samotnej žalobe, ale aj v kasačnej sťažnosti namietal, že žalovaná nevykonala vyššie uvedené rozhodnutie zo dňa 25. 10. 2017 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/83/2016 a rozhodnutie zo dňa 14. 03. 2019 Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sa/32/2018. V tejto súvislosti kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu upriamuje pozornosť na skutočnosť, že predmetom správneho súdneho konania, resp. kasačného konania je preskúmavanie rozhodnutia vo veci priznania starobného dôchodku, pričom sťažovateľom poukázané rozhodnutia sa týkali výhradne priznania invalidného dôchodku.

Súčasne kasačný súd poukazuje na to, že rozhodnutím zo dňa 14. 03. 2019 Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sa/32/2018 bola Sociálna poisťovňa povinná opätovne rozhodnúť vo veci nároku sťažovateľa na invalidný dôchodok (sporný bol dátum vzniku invalidity), a následne Sociálna poisťovňa opätovne v tejto veci rozhodla, pričom sťažovateľ sa za účelom preskúmania týchto rozhodnutí neobrátil na správny súd, a rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku spolu s rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o odvolaní žalobcu sa tak stali právne záväzné, zároveň uplynula lehota na podanie správnej žaloby v tejto veci. V tejto súvislosti sa tak javí tvrdenie sťažovateľa, že takéto konanie by bolo súdom zastavené ako nejasné. Rozhodnutia, na ktoré poukázal sťažovateľ, tak samo o sebe nemôžu zaväzovať žalovanú vo vzťahu k rozhodovaniu o inej dôchodkovej dávke ( starobnom dôchodku), vzhľadom na to, že ide o dve rôzne dôchodkové dávky, ktorých výpočet sumy dôchodkovej dávky je rozdielny a zohľadňujú sa iné premenné.

Uvedené tak možno odvodiť už len z ustanovení zákona o sociálnom poistení a o zámere zákonodarcu subsumovať právnu úpravu o invalidnom dôchodku a o starobnom dôchodku pod odlišné časti zákona o sociálnom poistení (tretia hlava - druhý diel zákona o sociálnom poistení upravuje podmienky nároku na starobný dôchodok a tretia hlava - štvrtý diel zákona o sociálnom poistení upravuje podmienky nároku na invalidný dôchodok). Z právnej úpravy ustanovenej v § 13 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v zmysle § 13 ods. 2 písm. a) bod 1 z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytujú dôchodkové dávky, a to zo starobného poistenia - starobný dôchodok a v zmysle § 13 ods. 2 písm. b) bod 1 z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytujú dôchodkové dávky, a to z invalidného poistenia - invalidný dôchodok. Teda aj uvedená právna úprav zákona o sociálnom poistení tak zjavne potvrdzuje, že ide o dve samostatné dôchodkové dávky, ktoré sa poskytujú z rôznych poistení a obe majú odlišné podmienky nároku na ne. Správny súd a rovnako aj kasačný v tomto konaní nemá

právomoc skúmať správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, vzhľadom na to, že predmetom preskúmania v danom prípade bola správnosť výpočtu sumy starobného dôchodku. Námietky sťažovateľa vo vzťahu k uvedenému vyššie sú tak nedôvodné.

49. V prípade viazanosti správneho súdu inými rozhodnutiami, kasačný súd poukazuje na § 131 SSP, v ktorom je stanovené, akými rozhodnutiami je správny súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Ak o niektorej otázke je oprávnený rozhodovať iný orgán ako orgán uvedený v § 131 SSP (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva, príslušné orgány, ktoré rozhodujú o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutia o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti), v zmysle § 132 ods. 2 SSP, správny súd prihliadne na také rozhodnutie a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

Vychádzajúc z uvedeného tak možno vyvodiť, že o priznaní invalidného dôchodku má právomoc rozhodovať Sociálna poisťovňa, ktorá tak v prípade sťažovateľa aj urobila. V čase rozhodovania správneho orgánu o priznaní starobného dôchodku sťažovateľovi, t.j. rozhodnutie zo dňa 07. 07. 2020 a rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 08. 01. 2021, už bolo právoplatne skončené konanie o priznanie invalidného dôchodku sťažovateľovi (prvostupňový orgán - rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 09. 2019 a zároveň rozhodnutie generálneho riaditeľa o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdenie rozhodnutia prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 04. 2020 (právoplatné 06. 05. 2020). Opätovne kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu a rovnako ani z tvrdení sťažovateľa nevyplynulo, že proti uvedenému rozhodnutiu podal správnu žalobu.

50. Vo vzťahu k správnemu výpočtu sumy starobného dôchodku, kasačný súd konštatuje, že v zmysle § 66 zákona o sociálnom poistení, sú pre výpočet sumy starobného dôchodku rozhodujúce - priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálna dôchodková hodnota.

Vzhľadom na právnu úpravu ustanovenú v § 79a zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod (ďalej len „POMB“) pri výpočte starobného dôchodku sťažovateľa bol 1,0242 a keďže POMB pri výpočte invalidného dôchodku sťažovateľa (v zmysle posledného právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo vzťahu k sťažovateľovi a jemu priznanému invalidnému dôchodku) bol použitý POMB 1,0243, a teda bol vyšší ako POMB pri výpočte starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu,

tak žalovaná pri výpočte sumy starobného dôchodku správne použila v zmysle zákona o sociálnom poistení POMB určený z výpočtu invalidného dôchodku sťažovateľa, pretože bol vyšší, a teda aj výhodnejší pre sťažovateľa. Zároveň zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že v danom prípade je potrebné určovať POMB nanovo, ale vyslovene zákon o sociálnom poistení zaväzuje žalovanú, aby pri výpočte sumy starobného dôchodku nebol použitý POMB nižší, ako z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

51. K 01. 06. 2020 sťažovateľ dosiahol 17075 dní dôchodkového poistenia, t.j. 46 rokov a 285 dní dôchodkového poistenia. Sťažovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol v roku 2020, tzn. že rozhodujúce obdobie na zistenie POMB sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984 v zmysle § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. V prípade sťažovateľa to tak boli roky 1984 až 2019, resp. 1984 až 2014, vzhľadom na to, že v období od 02. 02. 2015 do dátumu odňatia invalidného dôchodku, t. j. 13. 08. 2020, bol poberateľom invalidného dôchodku, a toto obdobie sa v zmysle § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení vylučuje z rozhodujúceho obdobia pre zistenie POMB.

52. Ako posledná premenná rozhodná pri výpočte starobného dôchodku je tak aktuálna dôchodková hodnota, ktorá je určená v zmysle § 64 zákona o sociálnom poistení. Ako výška dôchodkovej hodnoty sa použije výška dôchodkovej hodnoty v čase vzniku nároku na dôchodkovú dávku, t. j. starobný dôchodok. V sťažovateľovom prípade to bol rok 2020, a aktuálna dôchodková hodnota pre tento rok bola 13,6361. Na základe týchto premenných tak, žalovaná správne vypočítala sumu starobného dôchodku pre sťažovateľa, čo zhodne skonštatoval aj správny súd. Na základe vyššie uvedeného (body 51 a 52) tak kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu sumy starobného dôchodku sú nedôvodné.

53. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol ako jeden z dôvodov nezákonnosti rozhodnutia správneho súdu, že v danej veci rozhodla „zaujatá, krivá sudkyňa“, ktorá nadŕžala žalovanej a svoju zaujatosť neoznámila. Uvedené odôvodnil aj jedným zo sťažnostných bodov s poukazom na § 440 ods. 1 písm. e) SSP. V zmysle SSP má účastník konania právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi konajúceho súdu, pričom v námietke zaujatosti musí uviesť proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa dozvedel o dôvode vylúčenia a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada a v takomto prípade vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Kasačný

súd dodáva, že zo súdneho spisu nemal preukázané, že sťažovateľ počas konania na správnom súde predložil námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni. Z pomeru veci tak vyplynulo, že zaujatosť konajúcej sudkyne namietal až po tom, čo konajúca sudkyňa zamietla jeho žalobu, a teda nerozhodla v jeho prospech. Avšak je nevyhnutné podotknúť, že skutočnosti, ktoré sťažovateľ označil ako zaujatosť konajúcej sudkyne, sa zjavne netýkajú pomeru sudkyne k veci alebo k účastníkom konania a ani nenaznačujú existenciu takých okolností, pre ktoré by mohli existovať pochybnosti o zaujatosti konajúcej sudkyne. Vzhľadom na to, že tvrdené skutočnosti sťažovateľom neobsahujú dôvody svedčiace o pomere k veci a k účastníkom konajúcej sudkyne, kasačný súd na takéto námietky sťažovateľa neprihliada.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, t. j. absencia obsahových náležitostí námietky zaujatosti, v zmysle § 91 ods. 1 SSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený.

Je potrebné skonštatovať, že ani táto podmienka nebola zo strany sťažovateľa splnená. 54. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že sťažovateľovi bol správne priznaný starobný dôchodok, a jeho suma bola správne určená v zmysle právnej úpravy zákona o sociálnom poistení v čase rozhodovania žalovanej. Kasačný súd sa rovnako nestotožnil s názorom sťažovateľa, že jeho žaloba bola „nezákonne odmietnutá“, pretože správny súd preskúmal konanie, ktoré predchádzalo napadnutých rozhodnutiam žalovaného a na základe zisteného skutkového stavu veci, rozhodol správne, keď žalobu sťažovateľa

zamietol. 55. Vo svetle vyššie uvedenom, kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výrokov rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

56. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalovanej ako úspešnej účastníčke ich náhradu nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Sťažovateľ (žalobca) v tomto konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

57. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 5. októbra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/30/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik