7Ssk/30/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200392.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2Sa/3/2020
- IČS
- 7020200392
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu V.. K. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. X, XXX XX N., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sa/3/2020-43 zo dňa 26. októbra 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2Sa/3/2020-43 zo dňa 26. októbra 2021 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 2Sa/3/2020-43 zo dňa 26. októbra 2021, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020, ktorým podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 bol žalobcovi podľa ust. § 82 a § 293dx zák. č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2020 zvýšený starobný dôchodok na 264,70 Eur. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi ani žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na odvolacie konanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.01.2019 (správne malo byť č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 pozn. kasačného súdu) preskúmaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 (správne malo byť zo dňa 31.03.2020) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu.
Rozhodujúcim bola skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28. novembra 2019, žalobcovi zvýšila od 1. januára 2020 podľa § 82 a § 293x zákona o sociálnom poistení sumu starobného dôchodku o pevnú sumu zvýšenia (valorizáciu) o 9,00 EUR mesačne, na 264,70 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č 461/2003 z. z. v znení neskorších predpisov sa v roku 2020 zvyšuje starobný dôchodok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019, najmenej o 9,00 EUR mesačne. Starobný dôchodok bol účastníkovi konania k 31. decembru 2019 vyplácaný v sume 255,70
EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa suma starobného dôchodku účastníka konania zvýšila od 1. januára 2020 o pevnú sumu zvýšenia o 9,00 EUR mesačne (pretože je vyššia ako 2,9 % zo sumy 255,70 EUR, čo je 7,50 EUR) na sumu 264,70 EUR mesačne. Priemerná mesačná suma starobného dôchodku k 30. júnu 2019, zverejnená Sociálnou poisťovňou, bola 449,9720304 EUR mesačne, 2 % z tejto sumy je 9,00 EUR mesačne, po zaokrúhlení.
3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 82 ods. 1, 2, 3, § 293dx ods. 1 prvá veta, ods. 2, 3 a 5 v znení účinnom od 1.januára 2018 do 31. decembra 2021, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti S.s.p. a dospel k záveru o zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
4. Krajský súd vo vzťahu k námietkam žalobcu po preskúmaní postupu administratívneho orgánu konštatoval, že v danej veci bol postup žalovaného pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení, správny.
Dôchodky, okrem vyrovnávacieho príplatku sa v roku 2020 zvýšili o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia, určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku, vykázanej žalovaným k 30. júnu 2019. Pevná suma zvýšenia starobného dôchodku v roku 2019 je 9,00 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia o 9,00 EUR mesačne, pretože je vyššia ako 2,9 % zo sumy 255,70 EUR, čo je 7,50 EUR.
Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení bol napadnutým rozhodnutím žalobcovi od 1. januára 2020 zvýšený starobný dôchodok na sumu 264,70 EUR. Zvýšenie starobného dôchodku žalobcu od 1. januára 2020 bolo, podľa názoru krajského súdu, vykonané správne, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, v súlade s § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení.
Mal za to, že žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Krajský súd preto jednotlivé žalobné námietky žalobcu považuje za nedôvodné zastávajúc názor, že zistenie skutkového stavu žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci žalovaným, na ktorý zistený skutkový stav žalovaný správne aplikoval príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovaného.
5. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalovaný vo veci postupoval zákonným spôsobom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu
6. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.). Navrhoval, aby
kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sa/3/2020-43 zo dňa 26. októbra 2021 zmenil tak, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej č. r. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. r.
XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 zruší a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol priznať úplnú náhradu trov konania na krajskom a kasačnom súde. 7. Žalobca nesúhlasil, ako s vecným, tak ani s právnym posúdením predmetu sporu zo strany krajského súdu a to v celom rozsahu. Namietal, že sa krajský súd nevysporiadal s námietkami žalobcu, že Sociálna poisťovňa pri určení priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku nepostupovala podľa zákona a ani v súlade so zákonom, nakoľko rozšírila zákonom stanovený spôsob podmienky výpočtu a druhy dávok, z ktorých sa priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vypočítava, a to aj napriek tomu, že žiadne ustanovenie všeobecne záväzných právnych predpisov jej to neukladá ani ju k tomu neoprávňuje. Poukázal na to, že v ust. § 293dx ods. 2 zák. č. 461/2003 sú taxatívne vymenované druhy dávok, teda zákon ukladá povinnosť vykázať priemerné sumy jednotlivých druhov dôchodkov zvlášť, za krátené a zvlášť za nekrátené dôchodky a výnimku z určenia sumy taxatívne vymedzuje iba v tom, že sa na
určenie priemernej mesačnej sumy zohľadňuje suma starobného dôchodku iba bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa si však vypracovala Metodiku výpočtu, ktorá určité druhy dôchodkov nezapočítala a takýto postup považuje žalobca za nezákonný a spôsobil výpočet nižšej priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku za dané obdobie (určenej na výpočet pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku) a na základe toho vypočítala pevnú (nižšiu) sumu garantovaného minimálneho zvýšenia starobného dôchodku. Žalobca rekapituloval, že správny a zákonný výpočet by mal byť vykonaný tak, že výpočet priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku určenej na výpočet pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku bude Sociálnou poisťovňou vykonaný iba z dôchodkových dávok, ktoré sú taxatívne vymenované v ust. § 293dx ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (teda nie podľa jej Metodiky, ktorá rozširuje resp. zužuje druhy dôchodkových dávok) a na základe takto vypočítanej priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku bude vypočítaná aj pevná suma garantovaného minimálneho zvýšenia starobného dôchodku.
8. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu postráda akúkoľvek polemiku, konfrontáciu, hodnotenie konkrétnych námietok žalobcu vznesených v správnej žalobe, obdržal iba všeobecné odkazy na niektoré ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. bez ich aplikovania na vznesené konkrétne námietky. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/122/2010 zo dňa 12.05.2011 z ktorého je zrejmé, že „k základným právam účastníka konania obsiahnutých v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.
. . .“ Rozsudok krajského súdu je podľa názoru žalobcu arbitrárny, formalistický, bez riadneho odôvodnenia pri absencii vysporiadania sa so špecifickými námietkami žalobcu v dôsledku čoho došlo aj k priamemu porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súčasťou označeného práva je aj jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Na podporu uvedeného poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/ 06, I. ÚS 265/05, I.ÚS 33/2012 ako na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vec Ruiz Torija c. Španielsko séria A. č. 303-A, Delcourt z roku 1970. A-11, § 25,
III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti
9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila písomne podaním zo dňa 10.01.2022. Dôvody na ktoré poukazoval žalobca nepovažovala za opodstatnené. Mala za to, že správny súd správne zistil skutkový stav veci na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Zároveň sa i naďalej pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Zvýšenie starobného dôchodku bolo vykonané v súlade splatnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa ust. § 461 S.s.p. zamietol.
IV. Konanie pred kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. 11. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 12. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sa/3/2020-43 zo dňa 26. októbra 2021, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020. 15. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril dávkový spis žalovaného správneho orgánu.
16. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020, ktorým podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 11. 2019 zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 11. 2019 bol podľa ust. § 82 a § 293dx zák. č. 461/2003 Z. z., zvýšený starobný dôchodok od 1. januára 2020 na sumu 264,70 Eur.
17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na
kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej
správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.).
Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.). 18.
Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
19. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v dostatočnom rozsahu náležite a presvedčivo nezdôvodnil svoju právnu úvahu o zásadných otázkach žalobcom nastolených v žalobe, na základe ktorej ustálil svoj právny záver o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia
žalovanej.
V. Právne posúdenie kasačným súdom
20. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
22. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy. 23.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu zameral svoju pozornosť k námietkam sťažovateľa - žalobcu, najmä k námietke ktorou namietal, že krajský súd svojím konaním a rozhodovaním porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.).
24. Zo skutkových okolností danej veci vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28. novembra 2019 o zvýšení starobného dôchodku žalobcu od 1. januára 2020 podľa § 82 a § 293x zákona o sociálnom poistení o pevnú sumu zvýšenia (valorizáciu) o 9,00 EUR mesačne, na 264,70 EUR mesačne. Starobný dôchodok bol účastníkovi konania k 31. decembru 2019 vyplácaný v sume 255,70 EUR mesačne.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 preskúmaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. 25. Žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti predovšetkým namietal, že krajský súd v dostatočnom rozsahu nevenoval pozornosť jeho námietkam, ktorými namietal nesprávny postup žalovaného správneho orgánu v administratívnom konaní pri výpočte sumy priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázaného k 30.06.2019, majúcim za následok porušenie jeho práv a oprávnených záujmov a v odôvodnení napadnutého rozsudku ich riadne neodôvodnil.
26. Podľa § 139 ods. 2 S.s.p. v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.
Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 27. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku kasačný súd konštatuje, že povinnosťou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich, je postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v druhej a tretej časti Správneho súdneho poriadku v súlade so základnými procesnými zásadami konania, preskúmať zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodniť svoje skutkové zistenia a právne závery, teda rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, v akom rozsahu správny súd vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe
a zodpovedal na najdôležitejšie otázky, v žalobe nastolené, tak vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu, ako aj vo vzťahu k postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaným správnym orgánom.
Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z ust. § 139 ods. 2 S.s.p., predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. 28. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal.
Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 29. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strany konania.
Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne (I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, IV. ÚS 410/2011).
30. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis 10 v. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/ 05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/ 06). 40. 31.
Vo svetle vyššie uvedenom, kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu. Kasačný súd v danej veci dospel k záveru, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu nie je zjavné jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných krajským súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovanej, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe akej úvahy správny súd ustálil svoj právny záver o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Krajský súd podľa názoru kasačného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany a vôbec nereagoval ani na podstatné námietky sťažovateľa.
32. Z uvedených dôvodov kasačný súd námietku žalobcu uvedenú v kasačnej sťažnosti, ktorou namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p., vyhodnotil ako dôvodnú, keďže táto spochybnila vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p., sa kasačný súd nezaoberal a to práve z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
správneho súdu. Z uvedených dôvodov kasačný súd preto podľa § 462 ods.1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 33. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, upriamiť pozornosť na zásadnú otázku žalobcom nastolenou v žalobe vo vzťahu k porušeniu jeho práv nezákonným postupom žalovanej, v jej intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v oboch stupňoch a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.
V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.). 34. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022