7Ssk/30/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu V.. K. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. X, XXX XX N., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sa/3/2020-43 zo dňa 26. októbra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2Sa/3/2020-43 zo dňa 26. októbra 2021 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na odvolacie konanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.01.2019 (správne malo byť č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 pozn. kasačného súdu) preskúmaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 (správne malo byť zo dňa 31.03.2020) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu.

EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa suma starobného dôchodku účastníka konania zvýšila od 1. januára 2020 o pevnú sumu zvýšenia o 9,00 EUR mesačne (pretože je vyššia ako 2,9 % zo sumy 255,70 EUR, čo je 7,50 EUR) na sumu 264,70 EUR mesačne. Priemerná mesačná suma starobného dôchodku k 30. júnu 2019, zverejnená Sociálnou poisťovňou, bola 449,9720304 EUR mesačne, 2 % z tejto sumy je 9,00 EUR mesačne, po zaokrúhlení.

4. Krajský súd vo vzťahu k námietkam žalobcu po preskúmaní postupu administratívneho orgánu konštatoval, že v danej veci bol postup žalovaného pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení, správny.

Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení bol napadnutým rozhodnutím žalobcovi od 1. januára 2020 zvýšený starobný dôchodok na sumu 264,70 EUR. Zvýšenie starobného dôchodku žalobcu od 1. januára 2020 bolo, podľa názoru krajského súdu, vykonané správne, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, v súlade s § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení.

5. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalovaný vo veci postupoval zákonným spôsobom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.). Navrhoval, aby

XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 zruší a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol priznať úplnú náhradu trov konania na krajskom a kasačnom súde. 7. Žalobca nesúhlasil, ako s vecným, tak ani s právnym posúdením predmetu sporu zo strany krajského súdu a to v celom rozsahu. Namietal, že sa krajský súd nevysporiadal s námietkami žalobcu, že Sociálna poisťovňa pri určení priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku nepostupovala podľa zákona a ani v súlade so zákonom, nakoľko rozšírila zákonom stanovený spôsob podmienky výpočtu a druhy dávok, z ktorých sa priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vypočítava, a to aj napriek tomu, že žiadne ustanovenie všeobecne záväzných právnych predpisov jej to neukladá ani ju k tomu neoprávňuje. Poukázal na to, že v ust. § 293dx ods. 2 zák. č. 461/2003 sú taxatívne vymenované druhy dávok, teda zákon ukladá povinnosť vykázať priemerné sumy jednotlivých druhov dôchodkov zvlášť, za krátené a zvlášť za nekrátené dôchodky a výnimku z určenia sumy taxatívne vymedzuje iba v tom, že sa na

8. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu postráda akúkoľvek polemiku, konfrontáciu, hodnotenie konkrétnych námietok žalobcu vznesených v správnej žalobe, obdržal iba všeobecné odkazy na niektoré ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. bez ich aplikovania na vznesené konkrétne námietky. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/122/2010 zo dňa 12.05.2011 z ktorého je zrejmé, že „k základným právam účastníka konania obsiahnutých v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.

Na podporu uvedeného poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/ 06, I. ÚS 265/05, I.ÚS 33/2012 ako na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vec Ruiz Torija c. Španielsko séria A. č. 303-A, Delcourt z roku 1970. A-11, § 25,

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. 11. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 12. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sa/3/2020-43 zo dňa 26. októbra 2021, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020. 15. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril dávkový spis žalovaného správneho orgánu.

17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.).

Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

19. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v dostatočnom rozsahu náležite a presvedčivo nezdôvodnil svoju právnu úvahu o zásadných otázkach žalobcom nastolených v žalobe, na základe ktorej ustálil svoj právny záver o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia

V. Právne posúdenie kasačným súdom

22. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu zameral svoju pozornosť k námietkam sťažovateľa - žalobcu, najmä k námietke ktorou namietal, že krajský súd svojím konaním a rozhodovaním porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.).

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 preskúmaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. 25. Žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti predovšetkým namietal, že krajský súd v dostatočnom rozsahu nevenoval pozornosť jeho námietkam, ktorými namietal nesprávny postup žalovaného správneho orgánu v administratívnom konaní pri výpočte sumy priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázaného k 30.06.2019, majúcim za následok porušenie jeho práv a oprávnených záujmov a v odôvodnení napadnutého rozsudku ich riadne neodôvodnil.

Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 27. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku kasačný súd konštatuje, že povinnosťou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich, je postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v druhej a tretej časti Správneho súdneho poriadku v súlade so základnými procesnými zásadami konania, preskúmať zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodniť svoje skutkové zistenia a právne závery, teda rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, v akom rozsahu správny súd vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe

Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z ust. § 139 ods. 2 S.s.p., predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. 28. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal.

Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne (I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, IV. ÚS 410/2011).

Vo svetle vyššie uvedenom, kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu. Kasačný súd v danej veci dospel k záveru, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu nie je zjavné jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných krajským súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovanej, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe akej úvahy správny súd ustálil svoj právny záver o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Krajský súd podľa názoru kasačného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany a vôbec nereagoval ani na podstatné námietky sťažovateľa.

správneho súdu. Z uvedených dôvodov kasačný súd preto podľa § 462 ods.1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 33. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, upriamiť pozornosť na zásadnú otázku žalobcom nastolenou v žalobe vo vzťahu k porušeniu jeho práv nezákonným postupom žalovanej, v jej intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v oboch stupňoch a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.

mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.