7Ssk/30/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1020201189.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-4Sa/72/2020
- IČS
- 1020201189
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: J.. H. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. XX, XXX XX U., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Momentum legal s.r.o., so sídlom: Bazová 6A, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 57993-2/2020-BA zo dňa 14.07.2020 a č. 55098-2/2020-BA zo dňa 10.06.2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-4Sa/72/2020 - 61 zo dňa 30.01.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-4Sa/72/2020 - 61 zo dňa 30.01.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 55098-2/2020-BA zo dňa 10.06.2020 (ďalej ako „rozhodnutie zo dňa 10.06.2020“) a rozhodnutia č. 57993-2/2020-BA zo dňa 14.07.2020 (ďalej ako „rozhodnutie zo dňa 14.07.2020). Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutím zo dňa 10.06.2020 žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 200-082142-CA04/2020 zo dňa 17.04.2020 a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 17.04.2020 rozhodol, že žalobkyňa podľa § 30, § 48 ods. 1 až 5 a 7 až 9, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.“) má nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Cantor, s. r. o., Pečnianska 23, 851 01 Bratislava-Petržalka vo výške 19,70220000 eur za deň od 01.04.2020 do zániku nároku na materské, najdlhšie do konca a/ 34. týždňa od vzniku nároku na materské alebo b/ 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ku koncu obdobia uvedeného v písmene a/ preukáže, že je osamelá a táto osamelosť bude trvať po celú dobu predĺženého nároku na
materské alebo c/ 43. týždňa, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a ku koncu obdobia uvedeného v písmene a/ sa bude aspoň o dve z narodených detí starať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú dobu predĺženého nároku. Žalobkyňa podala proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namieta výšku priznaného materského. Žiadala o zohľadnenie vymeriavacích základov aj zo zamestnania v PAXTRAVEL, s. r. o. 3. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 10.06.2020 uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 01.04.2020 predložením žiadosti o materské č. B 1171552, z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa Cantor, s.r.o.
. Ošetrujúci lekár uviedol, že podľa lekárskeho vyšetrenia pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 27.05.2020. Z uvedeného vyplynulo, že žalobkyňa si nárok na materské uplatnila od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Zamestnávateľ na predmetnej žiadosti potvrdil, že žalobkyni bola materská dovolenka poskytnutá od 01.04.2020 a žalobkyňa naposledy pracovala dňa 31.03.2020. Keďže žalobkyni trvalo povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa Cantor, s. r. o. nepretržite celý kalendárny rok 2019, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bol obdobie od 01.01. do
31.12.2019. Súčet vymeriavacích základov dosiahnutých žalobkyňou v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu predstavoval sumu 9588,38 eur. Do výpočtu výšky materského nebolo možné započítať vymeriavacie základy dosiahnuté žalobkyňou u zamestnávateľa PAXTRAVEL, s.r.o. Toto povinné nemocenské poistenie vzniklo žalobkyni až v roku 2020 (1. januára 2020) a stále trvá. Súčasne žalovaná uviedla, že uvedené obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca by nebolo možné započítať z dôvodu, že do obdobia nemocenského poistenia na účely splnenia podmienky 270 dní sa započítava obdobie akéhokoľvek iného nemocenského poistenia len za predpokladu, že toto nemocenské poistenie ku dňu pôrodu už netrvá, t. j. je ukončené. O priznanie nároku na materské požiadala žalobkyňa aj z povinného nemocenského poistenia u tohto zamestnávateľa samostatnou žiadosťou o materské, nakoľko však nedosiahla potrebnú dobu poistenia (najmenej 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom), tento nárok jej bol rozhodnutím č.
200-118407-CA04/2020, zo dňa 13.05.2020 nepriznaný. 4. Rozhodnutím zo dňa 14.07.2020 žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-118407-CA04/2020 z 13.05.2020 a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobkyňa nemá podľa § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na materské v období od 01.04.2020 (Žiadosť o materské č. B 1171583). Žalobkyňa podala proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, namietala, že podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom spĺňala z oboch poistení, z ktorých si nárok na materské uplatňovala. 5. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 14.07.2020 uviedla, že podľa údajov v informačnom systéme žalovanej je žalobkyňa povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa Cantor, s. r. o. od 01.01.2016, poistenie trvá; je povinne nemocensky poistená
ako zamestnanec zamestnávateľa PAXTRAVEL, s. r. o. od 01.01.2020, poistenie trvá. Pôrod nastal dňa 24.05.2020. Žalobkyňa si uplatnila nárok na materské z oboch poistných vzťahov. Keďže žalobkyňa z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa PAXTRAVEL, s. r. o. nesplnila podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, ktorá je zákonnou podmienkou pre vznik nároku na materské podľa § 48 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z., nárok na materské uplatnený od 01.04.2020 z tohto poistného vzťahu jej nevznikol.
Vo svojom rozhodnutí žalovaná poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/58/2009 a sp. zn. 1Sžso/25/2016. 6. Správny súd v bode 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 01. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (§ 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky u žalobkyne (materské) bol jej pôrod dňa 24.05.2020, rozhodným obdobím na základe ktorého sa vypočítava denný vymeriavacieho základu na poskytnutie nemocenskej dávky teda bol rok
2019. V roku 2019 bola žalobkyňa zamestnaná v spoločnosti Cantor, s.r.o., súčet vymeriavacích základov u žalobkyne za trvanie nemocenského poistenia u uvedeného zamestnávateľa za rok 2019 predstavoval sumu 9588,38 eur, s denným vymeriavacím základom po zaokrúhlení 26,2696 eur (tento súčet nespochybnený žalobkyňou).
Do uvedenej výšky vymeriavacieho základu žalobkyne však nebolo možné prirátať vymeriavací základ za pracovný pomer u zamestnávateľa PAXTRAVEL, s. r. o. z jednoduchého dôvodu a to nakoľko v roku 2019 žalobkyňa nebola u tohto zamestnávateľa zamestnaná.
7. V bode 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa správny súd stotožnil s právnym názorom žalobkyne, že všetky jej právne vzťahy zamestnanca tvoria jedno nemocenské poistenie a nie je pri každom jednom vzťahu zamestnanca potrebné skúmať splnenie podmienky § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení samostatne.
Avšak vzhľadom na predchádzajúci odsek tohto rozhodnutia, je stále rozhodnutie žalovanej vecne správne. 8. Proti tomuto rozsudku včas podal kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany správneho súdu. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
Podľa sťažovateľky správny súd aj žalovaná prevzali svoje závery z rozhodnutí súdnych autorít, ktoré boli vyslovené v konaniach, ktoré sa netýkali nárokov zhodných s meritom veci. Podmienka započítania iného nemocenského poistenia len za predpokladu, že toto nemocenské poistenie ku dňu pôrodu netrvá, nemá oporu v zákone. Preto ak sa správny súd v tomto smere priklonil k názoru žalovanej, je tento postup v rozpore so základnými princípmi SSP, najmä § 5 ods. 4 SSP. Má za to, že denný vymeriavací základ z poistného vzťahu s PAXTRAVEL, s. r. o. mal správny súd posúdiť samostatne podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, a nie podľa § 54 ods. 1 cit. zákona ako z poistného vzťahu so zamestnávateľom Cantor, s. r. o.
9. Sťažovateľka namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Správny súd sa vôbec nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami, hoci kľúčové otázky v žalobe riadne vymedzila. Poukázala na námietku, že by nemali existovať dve konania o materskej, ale iba jedno spoločné konanie a pokyny na tlačive žiadosti o materské sú zmätočné, lebo nie je dôvod podávať dve žiadosti. Správny súd sa nevysporiadal s otázkou, prečo nie je možné aplikovať § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 54 ods. 2 cit. zákona, ako sa aplikuje ust.
§ 48 ods. 1 cit. zákona v znení platnom v čase podania jednotlivých žiadostí a ako sa vyrieši súbeh nemocenských poistení, ku ktorým sa vzťahujú rôzne výpočty denného vymeriavacieho základu. 10. Sťažovateľke nie je zrejmé, ako môže byť preskúmavané rozhodnutie vecne správne, keď správny súd s ňou súhlasí, že napriek dvom poisteniam tieto nie je potrebné vo vzťahu k vzniku nároku na nemocenskú dávku - materské skúmať samostatne.
Za hlavný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku tak považuje nesprávny výpočet vymeriavacieho základu nemocenskej dávky, ktorý mal byť vypočítaný podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení alebo podľa § 54 ods. 2 cit. zákona, v závislosti od dĺžky trvania jednotlivého nemocenského poistenia, z ktorého vznikol nárok na nemocenskú dávku. 11. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 22.03.2024.
Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. 12. Sťažovateľka sa podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.04.2024 vyjadrila k podaniu žalovanej zo dňa 22.03.2024. Zopakovala, že názor žalovanej, že do obdobia nemocenského poistenia na účely splnenia podmienky 270 dní sa započítavajú iba obdobia ukončených nemocenských poistení nemá oporu v zákone o sociálnom poistení.
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
14. Podľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 19.06.2020 do 22.07.2020 (právoplatnosť preskúmavaných rozhodnutí) povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 15.
Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. 16. Podľa § 54 ods. 1 cit. zákona ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky. 17. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej zo dňa 10.06.2020 vo veci priznania nároku sťažovateľky na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Cantor, s. r. o. Ďalším preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.07.2020 sťažovateľke nebol nárok na materské priznaný z dôvodu, že žalobkyňa z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa PAXTRAVEL, s. r. o.
. Sťažovateľka v argumentačne nekonzistentnej kasačnej sťažnosti namietala, že nemali prebiehať dve konania o materskom, ale iba jedno, na druhej strane však tvrdila, že podmienky splnila z oboch poistení. Namietala tiež nesprávny výpočet vymeriavacieho základu nemocenskej dávky, ktorý mal byť podľa nej vypočítaný podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení alebo podľa § 54 ods. 2 cit.
zákona, v závislosti od dĺžky trvania jednotlivého nemocenského poistenia, z ktorého vznikol nárok na nemocenskú dávku. 18. Právnou otázkou vplyvu viacerých závislých činností u viacerých zamestnávateľov na vznik povinného nemocenského poistenia sa už zaoberal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. 7Ssk/106/2021 zo dňa 13.10.2023. Podľa § 464 ods. 1 SSP kasačný súd poukazuje na toto rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvádza:
„ . . .10. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal posúdením, či v prípade, ak fyzická osoba bola zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, teda vykonávala u nich závislú činnosť, či táto skutočnosť podmieňuje vznik samostatného povinného nemocenského poistenia z každého takého pracovného vzťahu, alebo vzniká jedno poistenie, do ktorého by sa začítavali všetky vymeriavacie základy a všetky poistné doby u viacerých zamestnávateľov.
Inak povedané, či vznik pracovného vzťahu u konkrétneho zamestnávateľa podmieňuje vznik samostatného nemocenského poistenia (v tom prípade by museli byť podmienky nároku na dávku splnené u každého poistenia samostatne) alebo už pri vzniku prvého pracovného pomeru vznikne povinné poistenie a trvá bez ohľadu na to, že v jeho priebehu vznikli ďalšie pracovné pomery; zaniklo by až zánikom posledného pracovného pomeru. V tom prípade by sa dávka poskytovala iba jedna, aj podmienky na vznik nároku na dávku by posudzovali tak, že ide o jedno poistenie, teda všetky obdobia poistenia by sa započítali a rovnako by sa vychádzalo zo všetkých vymeriavacích základov. Samozrejme, v tomto druhom prípade by bolo potrebné započítať len skutočné dni povinného poistenia, nie viacnásobne započítať jeden deň poistenia, hoci by aj bol zamestnanec v tento deň poistený viacnásobne u viacerých zamestnávateľov.
11. Kasačný súd vychádzal pri posudzovaní tejto otázky z jednotlivých ustanovení zákona o soc. poistení v ich vzájomnej väzbe a súvislosti. Ustanovenie § 20 ods. 1 prvá veta uvádza, že povinné nemocenské poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 (čo je prípad žalobcu) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktoré zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a zaniká dňom tohto právneho vzťahu. V danom prípade je rozhodujúci výklad slovného spojenia „právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a)“, teda či je to vzťah, ktorý má byť chápaný ako „právny vzťah z jednej, konkrétnej zmluvy“ (takýto výklad v podstate zastáva aj žalovaná, ktorá poukazuje na to, že z každého takéhoto právneho vzťahu vzniká samostatné nemocenské poistenie a nároky z neho sa podľa citovaného § 58 ods. 1 majú posudzovať samostatne) alebo „akýkoľvek právny vzťah, ktorého znakom je, že zakladá príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a)“.
Inak povedané, citované ustanovenie § 20 ods. 1 možno vykladať aj tak, že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe tohto ustanovenia jej nemocenské poistenie. Pritom však nie je podstatné, či týmto zamestnancom je na základe trvania jedného právneho vzťahu alebo na základe postupných paralelných alebo aspoň prekrývajúcich sa vznikov a zánikov právnych vzťahov počas tohto obdobia. Podľa tohto výkladu je podstatné len to, či táto osoba stále zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, a kým ním zostáva, je povinne nemocensky poistená. Pri prijatom druhom spôsobe výkladu potom aj zánik povinného poistenia je potrebné vykladať rovnakým spôsobom, teda že poistenie zaniká, keď (úplne) zanikne (každý) taký právny vzťah, ktorého znakom je, že zakladá príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o soc. poistení.
12. Podľa názoru kasačného súdu uvedené ustanovenie umožňuje výklad v oboch naznačených smeroch. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky jazykový výklad normy v týchto prípadoch treba doplniť aj inými metódami jej výkladu, predovšetkým výkladom systematického zaradenia a účelu normy a výkladom zabezpečujúcim súlad s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie), alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (napr. III. ÚS 72/2010).
13. Podľa kasačného súdu je potrebné prihliadať predovšetkým na účel sociálneho poistenia a takisto na súlad výkladu a záverov z týchto ustanovení s nadradenými právnymi normami. Tu treba zdôrazniť, že podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je sociálnym poistením okrem iného nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva. Citované ustanovenie nevymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu z jedného právneho vzťahu (zamestnanca). Naopak, vyplýva z?neho, že nemocenské poistenie má za cieľ kryť výpadok alebo zníženie príjmu vo všeobecnosti, teda zo zárobkovej činnosti ako takej. Podobne ustanovenie § 14 ods. 1 tohto zákona, ktoré vo všeobecnosti vymedzuje okruhy nemocensky poistených osôb, v písmene a) ustanovuje, že povinne nemocensky poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1. Ani z uvedeného ustanovenia teda nevyplýva, že by povinne nemocensky poisteným mal byť zamestnanec určitého zamestnávateľa alebo zamestnanec v určitom právnom vzťahu.
Podľa kasačného súdu z citovaných ustanovení vyplýva, že účelom nemocenského poistenia zamestnanca je chrániť osobu v postavení zamestnanca, teda pri výkone tejto zárobkovej činnosti zamestnanca, a nie chrániť konkrétny právny vzťah, v ktorom sa táto osoba nachádza.
14. Uvedený výklad lepšie zohľadňuje aj ústavné súvislosti nemocenského poistenia. Podľa čl. 35 ods. 2 ústavy majú občania právo na prácu, no štát má primerane hmotne zabezpečovať tých, ktorí bez vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podobne podľa čl. 39 ods. 1 ústavy majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. Nemocenské poistenie ako poistenie nespôsobilosti na prácu pre prípad dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva alebo materstva je jedným z?inštitútov, prostredníctvom ktorého zákonodarca plní tento pozitívny záväzok štátu voči jednotlivým subjektom. Je pravda, že
podľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa týchto práv možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú. Zákonodarca tak má širokú mieru uváženia pri prijímaní právnych úprav, ktoré sa týchto práv týkajú. Zároveň však aj vo vzťahu k tomuto právu platí základný postulát čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, podľa ktorých sú všetci rovní v?právach a?nikoho nemožno diskriminovať z?tam ustanovených dôvodov. Za úpravu porušujúcu rovnosť v právach (čl. 12 ods. 1 ústavy) možno považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické/ porovnateľné situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04). Tento základný princíp je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie (II. ÚS 5/03).
Zároveň však podľa čl. 152 ods. 4 ústavy platí, že výklad všetkých zákonov musí byť okrem iného v?súlade s?ústavou. Z?citovaného ustanovenia tak vyplýva požiadavka uprednostniť pri výklade právnej normy taký výklad, ktorý viac konvenuje ústavnej úprave, teda napríklad zabezpečuje väčší rozsah ústavne zaručených práv a?slobôd alebo dôslednejšie rešpektuje požiadavku rovnosti v?(ústavne zaručených) právach.
. . . . . 16. Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov priklonil k druhému možnému výkladu § 20 ods. 1 zák, o soc. poistení, teda že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe tohto ustanovenia jej nemocenské poistenie, pričom kým táto osoba zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, je povinne nemocensky poistená a do obdobia nemocenského poistenia sa zarátajú skutočné dni poistenia (teda pri prekrývaní sa jednotlivých pracovných pomerov sa deň zaráta iba raz). Takýto výklad aj dôslednejšie rešpektuje princíp zásluhovosti v nemocenskom poistení. Na jednej strane totiž zabezpečuje, že v prípade viacerých paralelných právnych vzťahov vymeriavací základ zo žiadneho z nich nezostane nezohľadnený len preto, že sa tento vzťah medzičasom skončil a trvajú len zvyšné z nich.
Na druhej strane však zároveň zabezpečí, že vždy budú zohľadnené vymeriavacie základy zo všetkých takýchto vzťahov aj vtedy, kedy by pre zamestnanca bolo výhodnejšie zohľadňovať len jeho aktuálny vzťah a nie vzťahy skoršie. Zásluhovosť systému nemocenského poistenia totiž nie len zásluhovosťou v?prospech poistenca, teda jeho právom dosahovať čo najvyššie dávky, ak je to preňho výhodné. Zásluhovosť je princíp, podľa ktorého má dávka v?rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodnom období.
. . .“ 19. V prípade sťažovateľky z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľka si nárok na materské a jeho výplatu od 01.04.2020 uplatnila dvomi žiadosťami, a to zo dňa 01.04.2020 (zamestnávateľ Cantor, s. r. o.) a zo dňa 29.04.2020 (zamestnávateľ PAXTRAVEL, s. r. o.) Pred podaním žiadostí bola zamestnaná u zamestnávateľa Cantor, s. r. o od 01.01.2016 a u zamestnávateľa PAXTRAVEL, s. r. o. od 01.01.2020, pričom obe zamestnania trvajú. To znamená, že sťažovateľka bola zamestnaná nepretržite od 01.01.2016, pričom u dvoch zamestnávateľov súčasne bola zamestnaná až od 01.01.2020. Keďže bola v tomto období neprerušene zamestnaná vo viacerých pracovných pomeroch, ide v tomto prípade o jedno povinné nemocenské poistenie, ktoré trvalo nepretržite už od 01.01.2016 až do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (nárok na materské).
Pri posudzovaní všeobecnej podmienky 270 dní poistenia (§ 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) pred podaním žiadosti o materské preto musí byť prihliadnuté na celé nepretržité obdobie doby pracovných pomerov. Teda aj dávka materského by mala byť vyplatená iba jedna a keďže nemocenské poistenie trvalo nepretržite celý kalendárny rok 2019 až do dňa vzniku nároku na materské v roku 2020, mala byť vypočítaná z vymeriavacích základov zistených zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda z vymeriavacích základov v roku 2019.
20. Nie je procesnou vadou, že žalovaná rozhodla o materskom dvoma rozhodnutiami. Táto sťažnostná námietka je nedôvodná. Jednak žalovaná reagovala na dve žiadosti o materské podané sťažovateľkou, ktorá si uplatnila dávky materského zo všetkých pracovných pomerov samostatnými žiadosťami (ako uviedla v správnej žalobe, urobila tak z opatrnosti), jednak takýto procesný postup neodporuje zákonu a aj pri rozhodovaní dvoma rozhodnutiami možno dospieť k správnej výške materského. Tak tomu bolo aj v danom prípade.
Z poistného vzťahu u zamestnávateľa Cantor, s. r. o. jej bola dávka materského priznaná rozhodnutím zo dňa 10.06.2020, pričom celá relevantná doba nemocenského poistenia (jedno povinné nemocenské poistenie zahŕňajúce oba súbežné pracovné pomery) jej bola zohľadnená, rovnako ako vymeriavacie základy u tohto zamestnávateľa dosiahnuté v roku 2019. Vo veci nie je sporné, že sťažovateľka ďalšie vymeriavacie základy v roku 2019 nedosiahla, preto jej nemôže byť priznaný ani doplatok k priznanej dávke. Vzhľadom na uvedené jej ani nemohol byť rozhodnutím zo dňa 14.07.2020 priznaná dávka materského z poistného vzťahu u zamestnávateľa PAXTRAVEL, s. r. o. Hoci žalovaná nesprávne uviedla ako dôvod zamietnutia jej žiadosti nesplnenie podmienky najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 zákona o soc. poistení, rozhodla vecne správne. Hoci totiž táto podmienka splnená bola (ako vyplýva z vyššie uvedeného právneho názoru, že sa jedná o jedno nemocenské poistenie), v rovnakom duchu (teda že ide o jedno nemocenské poistenie) sa musí posudzovať
aj rozhodujúce obdobie pre výpočet vymeriavacieho základu, ktorým je v zmysle § 54 ods. 1 rok 2019. Všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v tomto roku boli sťažovateľke započítané. Vymeriavacie základy dosiahnuté v roku 2020 sú právne irelevantné. Je nesprávny a účelový
výklad sťažovateľky, ktorá pre posúdenie splnenia podmienky najmenej 270 dní nemocenského poistenia považuje obe zamestnania za jedno nemocenské poistenie, avšak pre posúdenie rozhodujúceho obdobia na určenie vymeriavacieho základu ich už považuje za samostatné poistenia a preto požaduje samostatne určiť vymeriavací základ od zamestnávateľa PAXTRAVEL, s. r. o. podľa § 54 ods. 2 zákona o soc. poistení.
21. Z uvedených dôvodov sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu o vecnej správnosti preskúmavaných rozhodnutí aj s jeho právnym posúdením veci. K námietke sťažovateľky o nedostatku dôvodov napadnutého rozsudku kasačný súd uvádza, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.01.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko zo dňa 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko zo dňa 19.02.1998).
Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd sa stručne, ale jasne a zrozumiteľne vyjadril k základným otázkam rozhodným pre posúdenie nároku sťažovateľky na materské. Vyjadril právny názor na charakter nemocenského poistenia v prípade viacerých súbežných zamestnaní a dostatočne jasne vysvetlil, prečo je potrebné v danom prípade aplikovať§ 54 ods. 1 zákona o soc. poistení. Správne tiež poukázal na to, že sťažovateľka nedosiahla žiadne prímy od druhého zamestnávateľa v roku 2019, ktorý je jediným rozhodujúcim obdobím na zistenie vymeriavacieho základu. V tomto kontexte preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľky o nedostatočnom odôvodnení rozsudku.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľky ako nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku. Preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.
23. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. januára 2025