7Ssk/3/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200226.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 26Sa/4/2022
- IČS
- 3022200226
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobkyne: I.. I. F., T.. XX. Z. XXXX, U. XXX/XX, C. H., zastúpenej: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47238232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 20. mája 2022, č. 24393-3/2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 26 Sa 4/2022-35 z 5. októbra 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 26 Sa 4/2022-35 z 5. októbra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe rozhodnutia z 11. januára 2006 prevádzkovala zdravotnícke zariadenia. Slovenská lekárska komora jej ešte 6. decembra 2005 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Na žiadosť žalobkyne jej Trenčiansky samosprávny kraj s účinnosťou k 30. januáru 2008 zrušil skoršie povolenie z januára 2006. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Rozhodnutím z 20. marca 2017 pobočka žalovanej v Považskej Bystrici vyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne nezaniklo 31. januára 2008, ale až 30. júna 2010. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010.
Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyne tak podľa § 21 ods. 1 cit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna 2010 potom, čo jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2009 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 9 cit. zák. Napriek odvolaniu žalobkyne ústredie žalovanej svojím rozhodnutím z 15. augusta 2017 potvrdilo rozhodnutie pobočky, a tak obe nadobudli právoplatnosť 28. augusta 2017. 2. Ďalším rozhodnutím z 3. októbra 2017, č. 700-0911932317-GC04/17, pobočka v Považskej Bystrici predpísala žalobkyni za mesiace január 2009 až jún 2010 poistné v celkovej sume 4.296,50 €, podrobne rozčlenené vo výroku a v prílohe rozhodnutia. V odôvodnení uviedla, že žalobkyňa mala do tohto dátumu platiť poistné ako povinne nemocensky a dôchodkovo samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobkyňa v odvolaní namietla nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako aj to, že vo výroku chýba ustanovenie právneho predpisu a že jej žalovaná nedala príležitosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Okrem toho zdôraznila, že vykonala všetky kroky k ukončeniu prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemala považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu. 3. Žalovaná najskôr rozhodnutím z 1. marca 2018 prerušila odvolacie konanie. Potom, čo súdy právoplatne zamietli správnu žalobu žalobkyne proti rozhodnutiu z 15. augusta 2017 (o zániku povinného poistenia), ústredie žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím z 20. mája 2022 potvrdilo rozhodnutie pobočky z 3. októbra 2017. Zopakovalo argumentáciu zo svojho rozhodnutia z 15. augusta 2017, že žalobkyňa bola aj po 30. januári 2008 samostatne zárobkovo činnou osobou. Týmito rozhodnutiami bola táto právna otázka právoplatne vyriešená. Žalobkyňa tak bola na základe zákona povinná platiť poistné z príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti až do júna 2010, a keďže ho neodviedla vôbec, muselo jej byť rozhodnutím predpísané. Pobočka pri jeho predpísaní správne vyšla z údajov o týchto príjmoch, ktoré získala od finančnej správy, a predpísala ho v správnej výške. Ústredie považovalo výrok za dostatočne určitý a prípadné obsahové nedostatky rozhodnutia pobočky odstránilo v odvolacom konaní. Záverom zdôraznila, že podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. mohlo byť konanie začaté aj vydaním rozhodnutia a uvedený zákon nevyžaduje, aby sa účastníkovi dala vopred možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom. 4. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej namietla len to, že predpísané poistné je premlčané a žalovaná na to mala prihliadnuť aj bez návrhu. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 26 Sa 4/2022-35 zrušil toto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Stotožnil sa názorom, že desaťročná lehota ustanovená v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je prekluzívnou lehotou, v ktorej musí byť rozhodnutie o predpísaní poistného nielen vydané, ale musí aj nadobudnúť právoplatnosť. Tento záver podporil odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk 28/2016 a sp. zn. 9 Sžsk 84/ 2019. Na premlčanie mala žalovaná prihliadať aj bez návrhu.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Vyslovila názor, že nebola povinná prihliadať na uplynutie desaťročnej premlčacej lehoty bez príslušného úkonu - námietky poistenca. Ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. hovorí o premlčaní, nie o preklúzii, ktorá je osobitným právnym inštitútom. V tejto súvislosti odkázala tiež na uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 83/2020, ktorým bola táto právna otázka predložená veľkému senátu. Takisto nesúhlasila s názorom, že by rozhodnutie muselo v premlčacej dobe aj nadobudnúť právoplatnosť. Takýto výklad by totiž významne obmedzoval jej možnosť predpísať poistné a ak by to zákonodarca zamýšľal, ustanovil by to v § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. výslovne. Podľa žalovanej „predpísať“ poistné v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) ôsmym bodom cit. zákona znamená vydať prvostupňové rozhodnutie pobočky. Žalobkyňa navyše námietku premlčania prvýkrát vzniesla až v žalobe, a preto sa ňou žalovaná nemusela zaoberať. 6. Žalobkyňa navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zotrvala na názore, že vo verejnoprávnych predpisoch treba premlčanie chápať ako preklúziu, ak zákon neustanovuje inak. Na porovnanie odkázala na ustanovenia iných predpisov, ktoré vyslovene predpokladajú vznesenie námietky premlčania.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 8. V prerokúvanej veci žalovaná ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého predpíše poistné osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003 Z. z. Podstatou sporu žalobkyne a žalovanej v kasačnom konaní zostáva otázka premlčania práva predpísať poistné a následkov tohto premlčania. 9. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Výklad tohto ustanovenia sa medzičasom stal predmetom rozhodovania veľkého senátu tunajšieho súdu. Ten v právoplatnom rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 (za výslovného odklonu od skoršieho rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 28/ 2016) formuloval právny názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa citovaného ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. 10. Podľa § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v tomto rozsudku záväzný pre senát kasačného súdu a senát nevidí žiaden dôvod, prečo by sa od neho mal odkláňať. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie pobočky bolo vydané 3. októbra 2017 a týkalo sa poistného za mesiace január 2009 až jún 2010. Podľa § 143 ods. 1 cit. zák. účinného v tomto období poistné za kalendárny mesiac bolo splatné spravidla ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda najskôr 8. februára 2009. Desaťročná premlčacia doba vo vzťahu k predpísanému poistnému tak uplynula najskôr 8.
februára 2019, takže rozhodnutie pobočky o jeho predpísaní bolo vydané pred jej uplynutím. Preto, vychádzajúc z uvedeného právneho názoru veľkého senátu, bolo poistné predpísané pred uplynutím premlčacej lehoty a okolnosť, že preskúmavané rozhodnutie v odvolacom konaní bolo vydané až 20. mája 2022, na to nemá žiaden vplyv. Už len pre poriadok sa však dodáva, že podľa obsahu administratívneho spisu bolo odvolacie konanie prerušené od 1. marca 2018 do bližšie neustáleného dátumu. Správny súd sa však vo svojom rozsudku nijako nevenoval ustanoveniu § 193 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého počas prerušenia konania neplynú (žiadne) lehoty podľa tohto zákona. Preto sa ani nezaoberal otázkou, či sa toto ustanovenie vzťahuje aj na premlčaciu lehotu podľa § 147 cit. zák. a či by to potom v prerokúvanej veci vôbec znamenalo, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia už uplynula.
IV. Záver
11. Z uvedených dôvodov neobstojí právny názor správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a preto jeho rozsudok sám vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil. Zároveň vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel výkon súdnictva z doterajšieho krajského súdu. 12. Správny súd o žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí. 13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. novembra 2023