7Ssk/32/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Drevodom Zázrivá, s.r.o., so sídlom Dolina č. 54, Zázrivá, IČO: 36415405, právne zastúpený Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná č. 257/19 Revúca, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 1887/10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/ BEZ/2017/5398, O-74/2020 zo dňa 23.4.2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/46/2020-180 zo dňa 26.5.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/46/2020-180 zo dňa 26.5.2021 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

ďalšie konanie. 2. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 20.1.2020 Inšpektorát práce Trenčín uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 10000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení § 6 ods.1 písm. d/ v nadväznosti na § 18 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z.z. a § 8 ods. 1 písm. a/ a bod 5.2 prílohy 3.B nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko spočívajúce v tom, že zamestnávateľ Drevodom Zázrivá, s.r.o., na pracovisku - stavba rodinného domu W.. C. C. E. M. C.-B. v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej BOZP) ku dňu 18.7.2016 nezabezpečil, aby pracovisko, pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko nezabezpečil zamestnancovi E. T., L.. X.X_XXXX, pre výkon prác vo výške vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia proti pádu (zábradlia, plošiny, záchytné siete), ani prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu, ak nemožno použiť prostriedky kolektívneho

V odôvodnení poukázal na správne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia a to, že pôvodne vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 27.6.2017, ktoré bolo potvrdené Národným inšpektorátom práce rozhodnutím zo dňa 11.1.2017, bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.5.2019.

námietkou účastníka, že zamestnancovi boli k dispozícii osobné ochranné prostriedky, pričom konštatoval, že vznikol rozpor medzi jednotlivými písomnými dôkazmi a preto vychádzal zo skutočného stavu na pracovisku dňa 18.7.2016, t. j. v deň úrazu a z vyjadrení do zápisníc o podaní informácie. Ďalej sa zaoberal odôvodnením výšky uloženej pokuty. 3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.4.2020 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Čo sa týka skutkového deja, mal tento preukázaný vykonaným dokazovaním.

Tiež uviedol, že medzi všeobecné zásady prevencie patrí uprednostňovanie kolektívnych opatrení pred individuálnymi. Čo sa týka údajnej nepresnosti výroku o dôsledku neuvedenia toho, aká ujma bola poškodenému v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18.7.2016 spôsobená (neuvedenie následku), žalovaný uviedol, že v poradí v prvom rozhodnutí bola uložená sankcia žalobcovi za to, že porušil povinnosť vyplývajúcu z predpisov na zaistenie BOZP a v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola poškodenému spôsobená ťažká ujma na zdraví. V novom rozhodnutí však prvostupňový orgán upustil od predmetného záveru, pričom o tejto skutočnosti účastníka preukázateľne upovedomil listom zo dňa 23.10.2019. S poukazom na

4. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie - rozsudok č.k. 13S/88/2017-86 zo dňa 14.3.2018, ktorého správnosť potvrdil NS SR v rozsudku sp.zn. 10Asan/14/2018 zo dňa 22.5.2019.

V napadnutom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je v skutková veta formulovaná rovnako ako v prvostupňovom rozhodnutí a to nedostatočne, keďže absentuje popis následku, keď nie je uvedené, či zamestnanec žalobcu v dôsledku úrazu utrpel ublíženie na zdraví, ťažkú ujmu na zdraví, príp. smrť.

To, že ťažšie formy ujmy na zdraví sú znakmi kvalifikovanej skutkovej podstaty a teda sankcionované prísnejšie, neznamená, že pri ľahších formách ujmy na zdraví (i keď nie sú uvedené ako znak skutkovej podstaty) nie je potrebné tieto vo výroku špecifikovať.

akceptoval. Keďže podľa tohto znaleckého posudku konanie žalobcu už nenapĺňalo definičné znaky deliktu obligatórne postihovaného min. sumou 33000 eur (už sa nejednalo o porušenie povinnosti, v dôsledku ktorého vznikol prac. úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví), ale jednalo sa len o iné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ tretí bod zák. č. 125/2006 Z.z., za ktorý inšpektorát práce podľa prvej časti vety § 19 ods. 1 písm. a/ tohto zákona mohol uložiť pokutu len do 100000 eur, nepovažoval za potrebné bližšie sa venovať následku, ktorý poškodený zamestnanec žalobcu v dôsledku pádu utrpel. Samotné prekvalifikovanie správneho deliktu viedlo k tomu, že inšpektorát práce rozhodol o vyvodení zodpovednosti žalobcu za skutok, ako je uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, ktorý bol opísaný totožne ako v predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí prvostupňového orgánu. V predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom inšpektorát práce ukladal žalobcovi pokutu vo výške 33000 eur za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví,

6. Kasačná sťažnosť bola správnym súdom doručovaná priamo žalobcovi, hoci žalobcu v celom konaní o správnej žalobe zastupoval advokát. Preto kasačný súd prihliadol na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 31.10.2021, keďže lehota na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti v zmysle § 450 ods. 3 SSP mu nezačala plynúť. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na názore, že je dôvodné uviesť vo výroku aj následok, ktorý vznikol v dôsledku porušenia povinností žalobcu upravených v zákone č. 124/2006 Z.z. Poukázal na právny názor kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 10Asan/14/2008, ktorý uviedol, že nie je postačujúce, aby správny orgán poukázal na zákonné ustanovenie, ktoré upravuje ťažkú ujmu na zdraví bez toho, aby v skutkovej vete nepopísal, aká ujma, resp. zranenie vzniklo poškodenému v dôsledku porušenia povinností žalobkyni v upravených v zákone č. 124/2006 Z.z.

Takýto následok, teda spôsobenie tej ktorej ujmy na zdraví bolo potrebné slovne vyjadriť aj vo výroku prvostupňového rozhodnutia v skutkovej vete. Žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. 7.

Základnou otázkou, ktorá medzi účastníkmi konania zostala sporná, bolo, či v prvostupňovom rozhodnutí inšpektorátu práce bolo potrebné identifikovať skutok aj následkom konania žalobcu v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona č. 124/ 2006 Z.z., teda špecifikovať konkrétnu ujmu na zdraví zamestnanca E. T..

Správny súd túto svoju požiadavku oprel najmä o svoj právny názor uvedený v pôvodnom zrušujúcom rozsudku, ktorého správnosť potvrdil NS SR v rozsudku sp.zn. 10Asan/14/2018. Žalovaný naopak mal za to, že skutok týmto spôsobom nebolo potrebné identifikovať, pretože sankcia bola uložená za naplnenie skutkovej podstaty podľa § 19 ods. 1 písm. a / prvá časť vety zák. č.125/2006 Z.z., teda za porušenie predpisov na zaistenie BOZP bez ohľadu na následok, a nie za porušenie predpisov na zaistenie BOZP kumulatívne s následkom vzniku ťažkej ujmy na zdraví, ako to bolo v pôvodne formulovanom skutku.

10. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že na vydanie rozhodnutia o správnom delikte, čo sa týka výroku, je potrebné aplikovať všeobecné ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. O tejto otázke sa už viackrát vyjadroval kasačný súd, napr. v rozsudku sp.zn. 2Sžo/238/2009, podľa ktorého „Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má oporu priamo v § 47 ods. 2 Správneho poriadku.

11. Skutok kladený žalobcovi za vinu bol prvostupňovým správnym orgánom subsumovaný pod skutkovú podstatu správneho deliktu § 19 ods. 1 písm. a/ prvá časť vety zákona č. 125/ 2006 Z.z. Táto skutková podstata je naplnená vtedy, ak zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce buď zo zákona č. 125/2006 Z.z., z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvý až tretí bod, šiesty bod a ôsmy bod tohto zákona alebo porušil záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Jedná sa o tzv. základnú skutkovú podstatu, ktorá je naplnená porušením vyššie uvedených právnych predpisov, pričom už samotné porušenie týchto predpisov zakladá deliktuálnu zodpovednosť bez toho, aby na základe tohto porušenia vznikol nejaký následok. Na rozdiel od tejto skutkovej podstaty skutková podstata uvedená v ďalšej časti odseku 1 písm. a/ tohto ustanovenia je už kvalifikovanou skutkovou podstatou a je naplnená len vtedy, ak k porušeniu povinností vyplývajúcich z cit. zákonov pristúpi ako dôsledok tohto porušenia vznik pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.

12. Pokiaľ žalobca naplnil (podľa žalovaného) základnú skutkovú podstatu, teda jednoduché porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 19 ods. 1 písm. a/ z.č_ 125/2006 Z.z., potom je potrebné, aby zo skutku bolo zrejmé, ktoré povinnosti konkrétnych predpisov boli porušené a akým konaním došlo k ich porušeniu a to tak, aby toto konanie z hľadiska vecného, časového aj miestneho nebolo zameniteľné s iným. V danom prípade prvostupňový správny orgán vymedzenie skutku špecifikoval tak, že označil spôsob spáchania skutku žalobcu (uviedol, ktoré konkrétne predpisy boli porušené a akým konaním došlo k ich porušeniu - žalobca nezabezpečil, aby pracovisko, pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko nezabezpečil zamestnancovi E. T. pre výkon prác vo výške vhodné podmienky kolektívneho zabezpečenia proti pádu - zábradlia, plošiny, záchytné siete - ani prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu). Ďalej označil miesto, kde sa skutok stal (pracovisko - stavba rodinného domu W.. C. C. E. M. C. - B.),

13. Kasačný súd sa s takých špecifikovaním skutku stotožnil a aj podľa neho nebolo potrebné v opise skutku obligatórne uviesť konkrétne poškodenie zdravia zamestnanca E. T., keďže znakom skutkovej podstaty nebol aj dôsledok porušenia predpisov v podobe pracovného úrazu s následkom smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví.

Tá skutočnosť, že inšpektorát práce do výroku zahrnul aj opis pádu zamestnanca, ktorý špecifikoval výškou, z ktorej zamestnanec spadol, podložkou, na ktorú spadol a konštrukciou, na ktorej pri páde stál, je dôležitá z pohľadu porušenia povinností vyplývajúcich z predpisov na zaistenie BOZP, pretože sa jedná o predpisy o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, konkrétne pre práce vo výškach. Samotný dôsledok tohto pádu prejavený na telesnej integrite poškodeného zamestnanca však na naplnenie tejto skutkovej podstaty nemal žiaden vplyv. Preto tento následok, teda konkrétne poškodenie zdravia, nebolo dôvodné v popise skutku uviesť.

19 ods. 1 písm. a/ z.č_ 125/2006 Z.z., keďže v dôsledku pracovného úrazu nebola spôsobená ani smrť, ani ťažká ujma na zdraví. Pritom v predchádzajúcom (zrušenom) prvostupňovom správnom rozhodnutí bola deliktuálna zodpovednosť vyvodená práve za naplnenie tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty. Preto správne orgány nerozhodli v rozpore s § 191 ods. 6 SSP, teda v rozpore s vysloveným právnym názorom správneho súdu v zrušujúcom rozsudku.

ktoré upravuje ťažkú ujmu na zdraví, bez toho, aby v skutkovej vete nepopísal aká ujma, resp. zranenie vzniklo poškodenému v dôsledku porušenia povinností žalobkyne upravených v zákone č. 124/2006 Z.z.“ Už z tejto citácie je zrejmé, že potreba v skutkovej vete popísať, aká ujma, resp. zranenie vzniklo poškodenému, je viazaná na to, že správny orgán aplikoval zákonné ustanovenie upravujúce ťažkú ujmu na zdraví, teda kvalifikovanú skutkovú podstatu upravenú v § 19 ods. 1 písm. a/, časť vety za čiarkou, zák. č. 125/2006 Z.z.

17. Samotné následky porušenia uvedených povinností (aj vo forme pracovného úrazu) sú potom dôležité pri určovaní výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 písm. a/ cit. zákona, čo vyjadrí v odôvodnení rozhodnutia. Vo výrokovej časti rozhodnutia o správnom delikte sa následky porušenia týchto povinností vo forme pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, uvedú len v prípade naplnenia kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 19 ods. 1 písm. a/, čo v danom prípade nebolo splnené.

V ďalšom konaní správny súd opätovne vec prejedná a bude sa zaoberať ďalšími v žalobe uvedenými námietkami, ktoré doposiaľ meritórne nevyhodnotil (neprimeraná výška uloženej pokuty, nedostatočné zdôvodnenie výšky pokuty, procesné pochybenia správnych orgánov v rámci administratívneho konania, nesúhlas s vyhodnotením dôkazov atď.).

V Bratislave dňa 19. decembra 2022