7Ssk/32/2022

1. Rozsudkom č. k. 30Sa/15/2020-33 zo dňa 19. 8. 2021 Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 580306 6159 0 zo dňa 12. 10. 2020 (ďalej preskúmavané rozhodnutie), ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie číslo 580306 6159 0 zo dňa 9. 5. 2019 (ďalej prvostupňové rozhodnutie).

Suma predčasného starobného dôchodku bola určená bez toho, aby pre priznanie predčasného starobného dôchodku bola zhodnotená doba služby policajta 15 rokov a 5 dní služby. 3. V preskúmavanom rozhodnutí žalovanej zo dňa 12. 10. 2020 žalovaná konštatovala, že zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným v jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky so zaradením služby do prvej alebo druhej kategórií funkcií a získali potrebnú dobu služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodkovú dávku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia. Na sumu predčasného starobného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože Československá federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky z Dohovoru č. 128 týkajúce sa len časti III - starobného dôchodku. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 23. 12. 2008 bol žalobcovi priznaný od 1. 12. 2008 výsluhový dôchodok podľa zákona č.

4. Na základe správnej žaloby správny súd rozhodoval v poradí prvým rozsudkom sp.zn. 30Sa/14/2019 zo dňa 21. 5. 2020, ktorým rozhodnutie žalovanej zo dňa 19. 9. 2019 zrušil. Dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo nedostatočne odôvodnené a že žalobca nedostal od žalovanej zrozumiteľnú odpoveď na jeho odvolacie námietky, navyše vychádzala z nesprávneho záveru, že Dohovor č. 128 sa nevzťahuje na predčasný starobný dôchodok a že je vylúčené použitie judikatúry Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa výpočtu starobného dôchodku na predčasný starobný dôchodok.

5. Správny súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s právnym názorom žalovanej, hoci vo svojom predchádzajúcom rozsudku uviedol, že jej závery neboli správne. Za podstatné vo vzťahu k prv vyslovenému právnemu názoru považoval rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Sk/ 20/2019 zo dňa 24. 6. 2020, na ktoré odkázala žalovaná. Toto rozhodnutie bolo vydané po rozhodnutí správneho súdu vo veci predchádzajúcej správnej žaloby žalobcu.

Po oboznámení sa s týmto rozhodnutím najvyššieho súdu je zrejmé, že toto rozhodnutie sa týka skutkovo a právne obdobnej situácie, aká je riešená vo veci žalobcu, kým iné rozhodnutia, z ktorých správny súd vychádzal pri svojom predošlom rozhodnutí, sa týkali prípadov skutkovo a právne odlišnejších. Preto správny súd považoval rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 24. 6. 2020, ako rozhodnutie vydané v časovo najbližšom období predchádzajúcom rozhodovaniu správneho súdu, za zásadné, v dôsledku čoho došlo aj k odchýleniu sa od právneho názoru, ktorý vyslovil správny súd vo svojom predošlom rozhodnutí.

poistení. Správny súd nekriticky prevzal nesprávny záver žalovanej, ktorá uviedla, že pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok od 1. 10. 1984 do 1. 3. 1985 a od 1. 5. 1994 do 30. 11. 2008 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto nebola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Žalobca nežiadal o starobný dôchodok, ale o predčasný starobný dôchodok a § 255 ods. 5 sa týka len služby do 31. 12. 2003, z čoho vyplýva, že žalovaná ignorovala druhú časť znenia § 274 ods. 5. Poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré umožnili zhodnotenie doby služby pre účely predčasného starobného dôchodku, napr. 9So/59/2011 a 1So/162/2014. Preto je rozsudok v rozpore s ustálenou judikatúrou. Rozhodnutie 7Sk/20/2019 je najnovším a ojedinelým rozhodnutím, ktoré sa opiera o judikát R 59/2012 a poukazuje na neaplikovateľnosť § 274 na predčasný starobný dôchodok. V skutočnosti judikáty R 59/

Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 8. Predkladajúci senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote a je prípustná, oboznámil sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti a so súdnym a administratívnym spisom.

V odôvodnení uviedla, že ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok k 5. marcu 2019 účastník konania získal 9691 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 26,5507 rokov dôchodkového

dôchodok. Zachovanie nárokov spočíva v určení zníženého dôchodkového veku a v určení sumy starobného dôchodku aj podľa právnych predpisov určených do 31. 12. 2003. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 274 ods. 2 sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ako aj na skutočnosť, že účastníkovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je možné s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 účastníkovi dobu služby pre nárok a pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku hodnotiť.

Poukázala pritom na právny názor Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sk/20/2019.

Konštatoval, že na základe vysloveného právneho názoru najvyššieho súdu zmenil svoje predchádzajúce právne posúdenie v zrušujúcom rozsudku zo dňa 21. 5. 2020 a stotožnil sa s právnym názorom žalovanej, že v prípade priznávania predčasného starobného dôchodku nie je možné do doby dôchodkového poistenia započítať doby získané v osobitnom systéme, ale len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 11. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal na 2 zásadné skutočnosti: že v danom prípade je aplikácia § 274 zákona o sociálnom poistení nenáležitá, pretože nežiadal o zníženie dôchodkového veku ani o určenie sumy dôchodkovej dávky podľa predpisov účinných pred 1.1. 2003 a že v prípade predčasných starobných dôchodkov by mala byť prax rovnaká ako pri priznávaní starobných dôchodkov, pokiaľ ide o započítanie doby služby do obdobia dôchodkového poistenia príslušníkov silových rezortov, ktorí poberajú výsluhový dôchodok.

Judikatúra najvyššieho súdu sa od roku 2011 uberala tým smerom, že do obdobia dôchodkového poistenia mohli byť započítané aj doby služby, čo sa odôvodňovalo tým, že nebol priznaný priamo výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ale len príspevok za službu podľa zákona č. 100/1970 Zb., ktorý sa podľa názoru najvyššieho súdu za výsluhový dôchodok len považoval, resp. výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb.

13. Predkladajúce senát pritom poukazuje na to, že v tom čase aj samotné započítanie doby služby do obdobia dôchodkového poistenia pri priznávaní starobných dôchodkov príslušníkom silových rezortov (poberateľom príspevkov za službu, výsluhových príspevkov, výsluhových dôchodkov) prešlo určitým vývojom. Najskôr bolo odôvodňované takým istým spôsobom, ako je uvedený vyššie, teda že im neboli priznávané priamo výsluhové dôchodky, ale len príspevky za službu resp. výsluhové príspevky, ktoré sa za výsluhový dôchodok len považovali (napr. rozhodnutie 9So/214/2008, uverejnené v Zbierke pod číslom 55/2011) a z týchto dôvodov preto podľa názoru najvyššieho súdu neexistoval rozumný dôvod, pre ktorý by Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nárokov na starobný dôchodok mala použiť § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb, teda nezapočítať do doby zamestnania profesionálnu službu.

Za takýchto okolností priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

Súdna prax však je rozporná, čo sa týka priznávania predčasného starobného dôchodku príslušníkom silových rezortov (poberateľom príspevkov za službu, výsluhových príspevkov alebo výsluhových dôchodkov). Ako bolo vyššie uvedené, najvyšší súd v rozsudkoch sp. zn. 9So/59/2011 zo dňa 25. 4. 2012 a 1So/162/2014 zaujal právny názor, že pri priznávaní predčasných starobných dôchodkov poberateľom príspevku za službu resp. výsluhového príspevku je potrebné doby služby započítať preto, že nebol dôvod aplikovať § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ktorý odkazuje priamo na zákon č. 328/2002 Z.z., keďže v daných prípadoch priamo výsluhový dôchodok priznaný nebol (ale boli priznané príspevky). Naopak, rozhodnutie sp.zn. 10So/ 41/2015 vychádza z iného právneho názoru. Započítanie dôb služby neodôvodňuje primárne tým, že bol priznaný príspevok za službu podľa z.č_ 410/1991 Zb., nie výsluhový dôchodok, ale konštatuje, že na priznanie predčasného starobného dôchodku je potrebné zarátať doby

Aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného čl. 33) Dohovoru a ak by Sociálna poisťovňa takto nepostupovala, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1 zákon o sociálnom poistení). Kasačný súd konštatuje, že tu odvolací súd nezaložil svoj rozhodnutie na tom, že príspevok za službu sa za výsluhový dôchodok len považuje, ale priamo na judikatúre najvyššieho súdu ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov.

priznaný výsluhový dôchodok a žiadal o predčasný starobný dôchodok. Najvyšší súd konštatoval, že nie je možné započítať doby hodnotené na nárok na výsluhový dôchodok. Prioritne odkázal na § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení s tým, že zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do prvej a druhej pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v právnej úprave do 31. 12. 2003.

kategórií. Netýkali sa aplikácie samotných ustanovení zákona o sociálnom poistení ohľadne započítania doby služby do obdobia dôchodkového poistenia (§ 60 ods. 2 alebo 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). 16. Obdobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp.zn. 7So/18/2019. Konštatoval, že na rozdiel od rozhodnutia sp.zn. 9So/59/2011, kedy bol žalobcovi priznaný len príspevok za službu, v prípade výsluhového dôchodku je situácia iná. Naproti tomu konštatoval, že ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ktorý ani nie je uvedený v Dohovore číslo 128, a preto nie je možné hodnotiť doby služobného pomeru na nárok na predčasný starobný dôchodok a pri určení jeho sumy v súlade s čl. 33 tohto Dohovoru.

18. Podľa názoru predkladajúceho senátu kasačného súdu od priznania predčasného starobného dôchodku je táto dávka svojou povahou dávkou v starobe, čo vyplýva z § 69, podľa ktorého poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok a § 69a zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

Preto by sa do obdobia dôchodkového poistenia pri priznávaní predčasného starobného dôchodku mali zarátať aj doby hodnotené na nárok na výsluhový dôchodok. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, aj výsluhový dôchodok je dávka, ktorá má povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Potom by vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru prichádzalo do úvahy krátenie predčasného starobného dôchodku, a to už pri jeho priznaní, keďže prepočítanie predčasného starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nie je podľa zákona o sociálnom poistení možné (rovnako rozsudok 7So/32/2011), s výnimkou § 69 a ods. 2 (ak dôchodca po priznaní predčasného starobného dôchodku pracoval).

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov predkladajúci senát kasačného súdu dospel k právnemu záveru, že je možné do obdobia dôchodkového poistenia na účely priznania predčasného starobného dôchodku započítať dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku, pri súčasnom krátení predčasného starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru č. 128.

21. Vzhľadom na to, že predmetom kasačnej sťažnosti je výlučne táto právna otázka, ktorú je potrebné vyriešiť vo veľkom senáte, pričom predkladajúci senát má za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom, keďže vychádza z nesprávneho právneho záveru v zmysle namietaných právnych záverov vyplývajúcich z označených rozsudkov Najvyššieho súdu SR, predkladajúci senát v zmysle § 466 ods. 5. písm. a/ SSP navrhuje, aby veľký senát podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

V Bratislave dňa 27. júna 2023