7Ssk/32/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: I.. V. H., T.. XX.XX.XXXX, H. D. X, XXX XX R. T. C., právne zastúpená advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, so sídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45174-2/ 2016-BA zo dňa 22.08.2016, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/10/2022-149 zo dňa 15.07.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/10/2022-149 zo dňa 15.07.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“, resp. „pobočka žalovanej“) č. 63559-34/2016-TT zo dňa 23.05.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (ďalej aj ako „povinné poistenie“, resp. „sociálne poistenie“) dňa 31.12.2006, ale zaniklo dňa

4. Správny súd skonštatoval, že kasačný súd nezaujal výslovné stanovisko k nedostatku rozhodnutia správneho orgánu konštatovanému v zrušenom rozsudku zo dňa 15.12.2017 - jeho nepredvídateľnosti, nevyplývajúcej v tomto prípade z rozporu rozhodnutia s doterajšou rozhodovacou praxou správneho orgánu, ale zo skutočnosti, že rozhodnutie bolo vydané po 10 rokoch po podaní odhlášky z poistenia a bezproblémovosti právneho vzťahu medzi Sociálnou poisťovňou a poistencom počas tohto obdobia. Iba zo skutočnosti, že kasačný súd za pochybenie správneho orgánu nepovažoval neoznámenie začatia nedávkového konania žalobcovi a v tejto súvislosti aj jeho vylúčenie z možnosti sa k veci vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, nemožno usudzovať, že princíp predvídateľnosti rozhodnutia v tomto prípade kasačný súd nepovažoval za porušený, resp. že túto okolnosť nepovažoval za významnú z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

Rozhodnutiu žalovanej súd súčasne vytkol, že nezohľadňuje skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nespĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, najmä požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov.

7. Záverom správny súd uviedol cit. „Nakoľko kasačný súd nespochybnil správnosť záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a ku zmene skutkového či právneho stavu, ktorá by mohla ovplyvniť zistenia súdu v tomto smere, iba plynutím času nemohlo dôjsť a nedošlo, nemal súd dôvod odkloniť sa od požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorú nemožno považovať za požiadavku na odstránenie vád rozhodnutia iba formálneho charakteru bez možnosti, s prihliadnutím na kasačným súdom prezentovaný právny názor na charakter licencie L1A vyplývajúci z rozhodnutia Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019, privodenia pre žalobcu priaznivejšieho rozhodnutia správneho orgánu, ale za požiadavku, ktorá zohľadňuje záujem na naplnení základného práva účastníka správneho konania na spravodlivý proces zahŕňajúceho aj právo na odôvodnenie rozhodnutia poskytujúce zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.“.

9. Sťažovateľka má za to, že jej rozhodnutia majú všetky náležitosti ustanovené v § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.). S poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP má sťažovateľka za to, že zrušiť možno len také rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V rozhodnutiach sťažovateľky sú ozrejmené všetky skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k ich vydaniu, pričom obsahujú odkaz na jednotlivé ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a na dôkazy, ktorých relevantnosť nespochybnil ani kasačný súd v rozsudku sp. zn. 7Ssk/112/2018 a ani správny súd v napadnutom rozsudku. Skutkové zistenia a právne závery vyplývajúce z prvostupňového rozhodnutia v spojení s preskúmavaným rozhodnutím odôvodňujú výrok preskúmavaného

Uviedla, že prvostupňové rozhodnutie spolu s preskúmavaným rozhodnutím je potrebné považovať za jeden celok. Nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

11. Sťažovateľka uviedla, že je nehospodárne a neúčelné formálne zopakovanie konania vo veci, keďže nové rozhodnutie by neprinieslo výhodnejšie rozhodnutie pre žalobkyňu. Opätovným zrušením preskúmavaného rozhodnutia a vrátením veci na ďalšie konanie správny súd zaťažil konanie prieťahmi, pričom je zrejmé, že tie neprinesú žalobkyni úspech v spore z dôvodu, že hmotnoprávna stránka veci nebola správnym súdom s poukazom na právny názor kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/112/2018 namietaná. V tomto kontexte odkázala tiež na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98- 102/02 (R 6/2003), sp. zn. 7Sžsk/153/2018 a sp. zn. 7Sžsk/37/2018.

zdravotníckej praxe zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia postavenie SZČO boli lekári viackrát informovaní Slovenskou lekárskou komorou (ďalej len „SLK“). 13. Žalobkyňa sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 11.01.2023. Napadnutý rozsudok považovala za vecne správny a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zároveň navrhla, aby jej kasačný súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

15. Podľa § 469 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú viazaní názorom kasačného súdu.

17. Podľa § 209 ods. 4 zákona cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe

- rozhodnutím SLK č. L1A/TT/0706/06 zo dňa 25.04.2006 bola žalobkyni vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore: všeobecné lekárstvo, vnútorné lekárstvo, abdominálna USG u dospelých, ktorá bola pozastavená rozhodnutím SLK zo dňa zo dňa 11.11.2014 č. LPA/TT/0706/06 na čas od 31.10.2014 do 30.10.2015; - pobočka sťažovateľky v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na základe zistenia o existencii aktívnej licencie L1A vyhodnotila, že žalobkyňa mala postavenie SZČO do 30.10.2014.

Na základe uvedeného pobočka uzavrela, že žalobkyni nezaniklo povinné poistenie dňa 31.12.2006, ale zaniklo dňa 30.06.2008. - sťažovateľka v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázala na § 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010; § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.10.2010; § 14 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007 a v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010; § 15 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2007 a v znení účinnom od 01.08.2008; § 21 ods. 4 písm. b) cit. zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010. Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím č. TA/2006/4355 zo dňa 18.12.2006 vyhovel žiadosti obchodnej spoločnosti zastúpenej žalobkyňou a povolil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii a súčasne k 31.12.2006 zrušil povolenie žalobkyne na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. TA/2006/3802 zo dňa 20.10.2006.

Nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. Sťažovateľka poukázala na ust. § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a skonštatovala, že za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá Registračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení. Sťažovateľka dospela k záveru, že jej pobočka vo veci nezániku povinného poistenia žalobkyne ako SZČO k 31.12.2006 a jeho zániku k 30.06.2008 rozhodla správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

rozhodnutie zrušil z dôvodov v § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP. 20. Sťažovateľka podala proti uvedenému rozsudku v poradí prvú kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/112/2018 zo dňa 30.03.2022 tak, že rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzal pri tom z právneho

21. Následne správny súd tu preskúmavaným rozsudkom zo dňa 15.07.2022 postupom podľa § 191 písm. d) SSP opätovne zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia (arbitrárnosť a nedostatok odôvodnenia, spočívajúci v absencii zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania, časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky, nepredvídateľnosť následkov rozhodnutia).

S odkazom na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs 3/ 2019 už uzavrel, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého je lekár - jej držiteľ považovaný za SZČO. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. V nadväznosti na uvedené kasačný súd v rozsudku zo dňa 30.03.2022

23. Kasačný súd poukazuje na to, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v rámci nich vydané v zmysle § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. tvoria jeden celok. Ustanovuje to, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Rozhodnutie žalovanej teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok (obdobne rozsudok sp. zn. 9Sžsk/117/ 2018).

vo veci žalobkyne rozhodovala ako o spornom prípade. Kasačný súd konštatuje, že z administratívneho spisu vyplýva, že nebol žiaden dôvod, aby povinné poistenie žalobkyne zaniklo ku dňu 31.12.2006, naopak z neho vyplýva, že žalobkyňa spĺňala zákonné podmienky pre jeho trvanie (status SZČO a existencia relevantného príjmu v rozhodnom období) aj po tomto dátume a to až do 30.06.2008. Podanie odhlášky má len deklaratórny účinok a samo osebe nie je hmotnoprávnym dôvodom pre zánik povinných poistení, rovnako ako rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja, ktorým bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Sociálna poisťovňa tak v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné poistenie dňa 31.12.2006, ale zaniklo až 30.06.2008.

26. Kasačný súd konštatuje, že § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 ukladal SZČO povinnosť prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z nich do ôsmich dní od ich zániku. Len samotné podanie prihlášky či odhlášky nemožno chápať ako vydanie rozhodnutia o skutočnostiach v nej uvedených, ani na základe jej podania nevzniká povinnosť žalovanej vydať rozhodnutie vyznačením v spise. Ak žalovaná považuje údaje v Registračnom liste fyzickej osoby alebo ich účinky za sporné, môže v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o vzniku alebo zániku povinného poistenia inak, než v nich

27. Kasačný súd konštatuje, že obe rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ktorý je dokladovaný dôkazmi zabezpečenými vlastným šetrením správneho orgánu a dôkazmi poskytnutými na základe spolupráce s inými subjektami (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, SLK), tvoriacimi obsah administratívneho spisu. Je nutné zároveň dodať, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej postačujúcim spôsobom vysvetľuje všetky podstatné skutočnosti a dáva odpovede na nastolené právne i skutkové otázky vrátane odvolacích námietok a z hľadiska jeho komplexného posúdenia je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé.

V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že nie je povinnosťou súdu ani správneho orgánu odpovedať na všetky nastolené otázky, ale je jeho povinnosťou odpovedať na podstatné otázky, čo v danom prípade bolo nepochybne splnené. 29. Napadnutý rozsudok správneho súdu je preto potrebné zrušiť a vec vrátiť príslušnému správnemu súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), keď tento nesprávne aplikoval § 191 ods. 1 písm. d/ SSP na danú vec a rozhodnutie žalovanej považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo nezodpovedalo stavu veci. 30. Úlohou správneho súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti názorom kasačného súdu uvedeným v tomto aj v predchádzajúcom rozsudku podľa § 469 SSP, správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o správnej žalobe.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024