7Ssk/32/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200282.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-47Sa/23/2021
- IČS
- 2021200282
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: N. C., XX.XX.XXXX, H. H. X. XXX, XXX XX Š., právne zastúpený advokátkou Mgr. Katarínou Bokrosovou, so sídlom Galantská 4, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-47Sa/23/2021-77 zo dňa 22.11.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-47Sa/23/2021-77 zo dňa 22.11.2023 sa mení tak, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2021 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom v celom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. TT-47Sa/23/2021-77 zo dňa 22.11.2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2016 podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003“) v znení zákona č. 310/2006 Z. z. uložila žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume
8961,72 eur. Rozhodnutie odôvodnila tým, že nesplnením riadnej ohlasovacej povinnosti a prijímaním predčasného starobného dôchodku vyplateného neprávom žalobca spôsobil, že sa predčasný starobný dôchodok poskytol neprávom. Nehlásil, že bol od 18.01.2014 napriek ukončeniu živnosti s predmetom podnikania murárske práce aj naďalej povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník (ďalej len „SHR“). Zároveň žalobca naďalej
prijímal predčasný starobný dôchodok, hoci vedel, že predčasný starobný dôchodok mu nepatrí v prípade vzniku dôchodkového poistenia. O podmienkach nároku na predčasný starobný dôchodok bol poučený pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok dňa 17.01.2014, čo vyplýva z obsahu tejto žiadosti.
3. Preskúmavaným rozhodnutím bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, že podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. je žalobca povinný vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 6642,62 eur. V odôvodnení žalovaná uviedla, že žalobca pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok zo dňa 17.01.2014, ktorej súčasťou je aj príloha č. 1 k žiadosti, v časti „doby zamestnania, poistenia a iných činností“, potvrdil, že od 01.07.1972 do 13.01.1992 získal dobu zamestnania u zamestnávateľa Renosa, Bratislava, od 14.01.1992 do 31.01.1992 bol nezamestnaný a neevidovaný na úrade práce a od 01.02.1992 do 17.01.2014 bol samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“).
Svojím podpisom žalobca potvrdil pravdivosť a úplnosť údajov v tejto žiadosti, vedomý si právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov, ako i povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy dôchodku. Zároveň bol pri spisovaní žiadosti poučený o tom, že výplata predčasného starobného dôchodku mu nepatrí v prípade vzniku dôchodkového poistenia. V čase vydania rozhodnutia
o priznaní predčasného starobného dôchodku bol v informačnom systéme Sociálnej poisťovne evidovaný riadne vyplnený Registračný list fyzickej osoby - odhláška (ďalej len „odhláška“), s dátumom prijatia dňa 17.01.2014, ktorou žalobca oznámil zánik povinného dôchodkového poistenia SZČO k 17.01.2014. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 17.01.2014, čo bolo v súlade s podanou odhláškou zo dňa 17.01.2014. Sociálna poisťovňa, ústredie teda pri posudzovaní nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu vychádzala zo skutočnosti, že žalobca ku dňu 17.01.2014 nie je dôchodkovo poistený, preto spĺňa podmienku vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku ustanovenú v § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda zo dňa 29.01.2016 sa dodatočne preukázalo, že žalobca bol ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku, t. j. ku dňu 18.01.2014 dôchodkovo poistený ako SZČO na základe existencie zápisu v evidencii
SHR. Z uvedeného dôvodu bol žalobcovi právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2016 podľa § 67 ods. 4 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č 461/2003 Z. z. odo dňa 12.07.2016 odňatý starobný dôchodok, ktorým sa od 30.12.2015 stal predčasný starobný dôchodok. 4.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná ďalej uviedla, že žalobca bol ako SHR oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe Osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka (ďalej aj ako „osvedčenie“), vydaného Obecným úradom vo Vieske, s dátumom zápisu 29.09.1993. Dňom 16.11.2015 bolo toto osvedčenie
zrušené. Povinné poistenie žalobcu zaniklo dňa 30.06.2015 na základe toho, že príjem za rok 2014 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Žalobca splnil zákonom o sociálnom poistení ustanovenú podmienku na vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj ako „povinné poistenie“), pretože v uvedenom období mal právne postavenie SZČO, t. j. dosiahol zákonom ustanovenú vekovú hranicu, do 24.03.2014 bol v registri daňových subjektov a zároveň splnil podmienku dosiahnutia príjmov zo živnosti za rok 2012, za rok 2013 a za rok 2014. Nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca príjem za uvedené roky dosiahol, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO. Žalobca už pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok konal v rozpore s § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tým, že nepreukázal skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku, pretože neuviedol, že obdobie výkonu SZČO naďalej trvá, ale naopak uviedol, že skončilo k 17.01.2014. Zmenu zániku poistenia žalobca dodatočne opravil odhláškou zo dňa 03.10.2014.
Vzhľadom na to, že žalobca si nesplnil povinnosť ustanovenú § 227 ods. 3 a § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a prijímal predčasný starobný dôchodok za obdobie od 18.01.2014 do 11.07.2016, hoci musel predpokladať, že z dôvodu trvania dôchodkového poistenia mu bol predčasný starobný dôchodok priznaný neprávom, bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 8961,72 eur na predčasnom starobnom dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Z neprávom vyplateného predčasného starobného dôchodku v sume 8961,72 eur žalobca dňa 09.06.2017 vrátil Sociálnej poisťovni sumu 2319,10 eur. Z uvedeného dôvodu je žalobca povinný vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v zostávajúcej celkovej sume 6642,62 eur.
5. Správny súd uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v rokoch 2012 a 2013 dosahoval príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyššie ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
Nie je pritom podstatné, či tieto príjmy žalobca dosahoval z činnosti SHR alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. zo živnosti), ale podstatná je výška tohto príjmu, teda či tento dosahoval výšku podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/ 2019 zo dňa 24.11.2020. Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že žalobca bol od 29.09.1993 do 16.11.2015 držiteľom osvedčenia. Správny súd skonštatoval, že na základe tohto osvedčenia bol teda žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť - poľnohospodársku
výrobu. 6. K poukazu žalobcu na rozsudok sp. zn. 7Sžso/65/2011 správny súd uviedol, že predmetné rozhodnutie vychádzalo z ustanovenia § 4a ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa za SZČO na účely sociálneho zabezpečenia považujú osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných
plochách. Na prejednávanú vec sa ale vzťahuje zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý takéto ani obdobné ustanovenie neobsahuje. K zániku povinného dôchodkového poistenia takejto osoby dôjde buď, keď prestane byť oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti, alebo keď podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť (hoci je na ňu oprávnená), najskôr však odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
7. Podľa správneho súdu žalovaná správne v preskúmavanom rozhodnutí skonštatovala, že žalobca bol ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (18.01.2014) povinne dôchodkovo poistený ako SZČO. Podľa § 67 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. tak nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku žalobcovi nevznikol, keďže ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok bol povinne dôchodkovo poistený ako SZČO.
Na vznik povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku postačí naplnenie ktoréhokoľvek z dôvodov uvedených v § 236 ods. 1 pod písm. a), b) alebo c). Žalobca argumentoval tým, že možno predpokladať jeho nevedomosť o existencii resp. o platnosti osvedčenia, aj s poukazom na to, že nemusel vedieť a taktiež nemusel z okolností predpokladať, že sa mu dávka vyplatila neprávom.
Táto argumentácia žalobcu sa vzťahovala k § 236 ods. 1 písm. b) č. 461/2003 Z.
z. Žalovaný však uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok aj podľa § 236 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z., teda z dôvodu, že nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, konkrétne povinnosť uloženú v ust. § 227 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti uloženej týmto zákonom má objektívnu povahu, teda bez ohľadu na to, či si bol existencie povinnosti resp. jej nesplnenia vedomý.
8. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že kasačný súd zruší preskúmavané a prvostupňové rozhodnutie a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. Správny súd v právnom posúdení prípadu neuviedol, ktorý časovo účinný zákon aplikoval, pričom táto skutočnosť je podstatná pre správne právne posúdenie tejto veci. Sťažovateľ poukázal na rozhodné obdobie poskytnutia predčasného starobného dôchodku (od 18.01.2014 do 11.07.2016) a ust. § 293cu zákona o sociálnom poistení, a to vo vzťahu ku vzniku povinného poistenia titulom formálnej
existencie osvedčenia. 9. Sťažovateľ namietal, že z rozsudku nie je zrejmé, ako správny súd aplikoval ust. § 202 ods. 2, § 203 ods. 1 a § 203 ods. 2 SSP. Sťažovateľovi v tejto súvislosti nie je zrejmé strohé konštatovanie správneho súdu o nepodstatnosti pôvodu príjmov a podstatnosti výšky príjmov s poukazom na rozsudok sp. zn. 1Vs/3/2019. Sťažovateľ činnosť, z ktorej dosahoval príjmy na účely zákona o sociálnom poistení riadne a včas zrušil a z inej činnosti príjem nikdy
nevykazoval. Citované rozhodnutie nie je tejto konkrétnej veci ani podobné a to s poukazom na skutkový stav opísaný v žalobe, podľa ktorého úmysel v konaní žalobcu vo vzťahu k žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku žiadny nebol, práve naopak. Žalobca mal osvedčenie od roku 1993, pričom v čase získania osvedčenia s touto činnosťou povinnosti vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení neboli spojené. Od roku 1993 až do podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok uplynul značný čas, počas ktorého činnosti spojené s poľnohospodárstvom reálne nevykonával, ergo zabudol, že 21 rokov pred podaním žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku obdržal osvedčenie.
10. Sťažovateľ namietal, že správny súd nijako nepodložil svoje tvrdenie, že mu bola povinnosť uložená podľa § 236 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, keď vo výroku preskúmavaného rozhodnutia je jednoznačne uvedený § 236 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona. Správny súd bez akéhokoľvek právneho základu konštatoval len použitie § 236 ods. 1 písm. a) cit. zákona, čím vylúčil argumenty sťažovateľa vo vzťahu k zodpovednosti žalovanej za rozhodnutie s poukazom na objektívnu zodpovednosť. O nesprávnom právnom posúdení svedčí aj samotné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, v ktorom absentujú dôkazy a argumentácie vo vzťahu k ust. § 236 ods. 1 písm. a) cit. zákona a zo samotnej skutkovej vety vyplýva práve aplikácia ust. § 236 ods. 1 písm. b) cit. zákona. 11. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 12.03.2024.
Uviedla, že kasačné dôvody nepovažuje za opodstatnené, správny súd správne zistil skutkový stav veci, vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nesprávnosť a nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
13. Podľa zákona § 5 zákona č. 461/2013 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
14. Podľa § 293cu zákona č. 461/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2014 na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.
15. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (31.08.2021) nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d).
16. Podľa § 227 ods. 3 cit. zákona poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
17. Podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
18. Predmetom kasačného konania je rozsudok správneho súdu, ktorým bola zamietnutá správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovanej vo veci vrátenia vyplateného predčasného starobného dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení.
Správny súd sa stotožnil so žalovanou, že sťažovateľ je povinný vrátiť celý vyplatený predčasný starobný dôchodok, pretože bol ku dňu 18.01.2014 dôchodkovo poistený ako SZČO. 19. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a poukazuje len na pre vec podstatné skutočnosti: - Žiadosťou zo dňa 17.01.2014 požiadal sťažovateľ o predčasný starobný dôchodok s dátumom jeho priznania od 18.01.2014. V časti 12 žiadosti je uvedené vyhlásenie, podpísané sťažovateľom cit. „Vyhlasujem, že údaje v tejto žiadosti sú podľa mojich vedomostí pravdivé a úplné. Som si vedomý - vedomá právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov, ako i povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy dôchodku.
. . . Som si vedomý - vedomá povinnosti oznámiť Sociálnej poisťovni každú zmenu údajov uvedených v žiadosti.“. V prílohe č. 1 k žiadosti sťažovateľ uviedol ako poslednú dobu zamestnania, poistenia a iných činností samostatnú zárobkovú činnosť v období od 01.02.1992 do 17.01.2014 a tiež, že poistné uhradil včas a v správnej výške. - Sťažovateľ dňa 17.01.2014 doručil žalovanej odhlášku s dátumom zániku poistenia dňa 17.01.2014, t. j. ku dňu zániku živnostenského oprávnenia. - Rozhodnutím zo dňa 03.04.2014 (v administratívnom spise bez vyznačenia právoplatnosti) bol sťažovateľovi od 18.01.2014 priznaný predčasný starobný dôchodok, v odôvodnení žalovaná sťažovateľa poučila o jeho povinnosti písomne oznámiť zmenu mena, priezviska a zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava. - Odhláškou zo dňa 03.10.2014 sťažovateľ zmenil dátum odhlásenia na 24.03.2014, t. j. ku dňu zrušenia registrácie v registri daňových subjektov. - Rozhodnutím zo dňa 20.06.2016 (v administratívnom spise bez vyznačenia právoplatnosti)
bol sťažovateľovi odňatý predčasný starobný dôchodok od 12.07.2016. - Sťažovateľ bol držiteľom Osvedčenia o zápise do evidencie SHR od 29.09.1993 do 16.11.2015. - Príjem sťažovateľa z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti bol v roku 2012 a 2013 vyšší ako zákonom o sociálnom poistení ustanovená suma za rok 2012 a za rok 2013.
20. V prvom rade bolo potrebné vyriešiť právnu otázku, či ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku bola splnená negatívna podmienka na jeho výplatu v podobe povinného poistenia sťažovateľa. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ mal ku dňu 18.01.2014, t. j. ku dňu, od ktorého si uplatnil nárok na predčasný starobný dôchodok, postavenie povinne poistenej SZČO. Sťažovateľ mal postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2013 v spojení s § 293cu cit. zákona, splnil podmienku veku a zároveň bol registrovaný v registri daňových subjektov podľa osobitného predpisu [aktuálne zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)]. K zrušeniu registrácie došlo až ku dňu 24.03.2014 odhláškou zo dňa 03.10.2014, t. j. až po dátume, od ktorého si sťažovateľ nárok na predčasný starobný dôchodok uplatnil. Zároveň sťažovateľ v rozhodnom období (rok 2012) dosiahol príjem z podnikania
podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona, ktorý prevyšoval zákonom ustanovenú hranicu, čím boli splnené podmienky pre trvanie povinného poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Pri príjme z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia na výkon
činnosti. Sú teda plne neopodstatnené námietky sťažovateľa, že nie je zrejmé, či mal k tomuto dátumu postavenie SZČO. 21. Podmienky nároku na predčasný dôchodok upravuje § 67 zákona č. 461/2003 Z.z., a to jednak vznik nároku na dávku a jednak vznik nároku na výplatu predmetnej dávky.
V prípade sťažovateľa boli splnené podmienky pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, nevznikol mu však nárok na jeho výplatu z dôvodu, že bol v čase jeho priznania povinne dôchodkovo poistený ako SZČO. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že sťažovateľovi nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od 18.01.2014 nevznikol a vyplatená dávka mu
nepatrila. 22. Žalovaná uložila žalobcovi vo výroku preskúmavaného rozhodnutia povinnosť vrátiť mu nepatriacu dávku podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona o soc. poistení. Podľa týchto ustanovení v prípade, ak dávka jeho príjemcovi vôbec nepatrila, je tento povinný dávku vrátiť odo dňa, od ktorého mu nepatrila, ak si nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom o sociálnom poistení alebo ak dávku prijal, hoci vedel alebo z okolností musel predpokladať, že sa mu vyplatila neprávom.
Skutková podstata podľa § 236 ods. 1 písm. a) je samostatnou skutkovou podstatou založenou na objektívnej zodpovednosti, na rozdiel od skutkovej podstaty podľa § 236 ods. 1 písm. b), pri ktorej sa vyžaduje určitá miera zavinenia (ide o zodpovednosť subjektívnu). Žalovaná uložila žalobcovi vo výroku preskúmavaného rozhodnutia povinnosť vrátiť dávku podľa oboch písmen, mali by tak byť naplnené obe skutkové podstaty.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že sťažovateľ si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 227 ods. 3 a § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a prijímal predčasný starobný dôchodok v období od 18.01.2014 do 11.07.2016, hoci musel predpokladať, že z dôvodu trvania dôchodkového poistenia mu bol predčasný starobný dôchodok priznaný neprávom, preto mu bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú čiastku na predčasnom dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalovaná síce vo výroku rozhodnutia určila povinnosť vrátiť vyplatenú čiastku podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona, ale v odôvodnení sťažovateľovi určila povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú čiastku výslovne len podľa § 236 ods. 1 písm. b) cit. zákona.
23. Pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstavy podľa vyššie citovaného § 236 ods. 1 písm. b), pri tejto skutkovej podstate je chránený príjemca, ktorý dávku prijímal v dobrej viere, že mu patrí. Žalovaná musí mať preukázané, že príjemca vedel alebo musel z okolností predpokladať, že dávka sa vyplatila neprávom. 24. Žalovaná vrátenie vyplatenej dávky podľa tejto skutkovej podstaty v prvom rade odôvodila tým, že sťažovateľ musel priznanie dávky neprávom predpokladať z dôvodu, že trvalo jeho dôchodkové poistenie. S týmto názorom sa kasačný súd nestotožňuje, pretože táto formulácia je veľmi všeobecná a sťažovateľovi neboli konkrétne vysvetlené všetky podmienky (aj negatívne) vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu.
25. Nebolo preukázané, že by bol žalobca poučený o tom, že výplata dávky by mu nepatrila v prípade vzniku povinného dôchodkového poistenia. V rozhodnutí zo dňa 03.04.2014, ktorým bol sťažovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok, bol sťažovateľ poučený len o jeho povinnosti podľa § 227 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, a to do ôsmich dní písomne oznámiť žalovanej zmenu mena, priezviska a adresy, na ktorej sa zdržiava.
Rovnako zo žiadosti o predčasný starobný dôchodok zo dňa 17.01.2014 nevyplýva poučenie sťažovateľa o podmienkach priznania a trvania nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu, teda ani to, že vznikom (trvaním) povinného dôchodkového poistenia nárok na jeho výplatu v zmysle § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nevzniká. Sťažovateľ nebol v administratívnom konaní predchádzajúcom vydaniu preskúmavaného rozhodnutia poučený ani o tom, že každú zmenu skutočností rozhodujúcich na vznik, trvanie alebo zánik nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu je potrebné písomne oznámiť žalovanej v lehote do ôsmich dní. Tvrdenie žalovanej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že sťažovateľ bol pri spisovaní žiadosti poučený o tom, že výplata predčasného starobného dôchodku sťažovateľovi nepatrí v prípade vzniku dôchodkového poistenia, tak nemá oporu v administratívnom spise.
26. Aj keď zo samotného zákona o soc. poistení podmienky na priznanie a výplatu predčasného starobného dôchodku vyplývajú, len z tohto dôvodu nie je možné vysloviť záver, že sťažovateľ bol pri jeho prijímaní nedobromyseľný. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok NS SR 3So/253/2001 (týkajúci sa obdobného § 107 ods. 1 z. č. 100/1988 Zb.), podľa ktorého tvrdenie odporkyne nie je opodstatnené ani v tom, že s poukazom na § 2 zákona č. 1/1993 Z.z., podľa ktorého platí nevyvrátiteľná domnienka, že všetko, čo bolo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnené, sa dňom uverejnenia stalo známym každému, koho sa týka, a preto musela navrhovateľka predpokladať, že jej dôchodok patril v nižšej sume. Ak by totiž bezvýhradne platil výklad použitý odporkyňou, potom by nemala opodstatnenie ochrana dobromyseľného požívateľa dávky, ktorá je nepochybne v § 107 ods. 1 zákona č. 100/ 1988 Zb. obsiahnutá, lebo pri výklade použitom odporkyňou by žiadny príjemca dávky, ktorá bola vyplatená neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila, nemohol byť dobromyseľný.
27. Žalovaná vrátenie dávky podľa § 236 ods. 1 písm. b) odôvodnila ďalej tým, že si sťažovateľ nesplnil povinnosť ustanovenú v § 227 ods. 3 a § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Kasačný súd považuje za preukázané, že sťažovateľ nebol poučený o povinnosti oznámiť príslušnej organizačnej zložke žalovanej zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Sťažovateľ najprv oznamovaciu povinnosť o zániku poistenia splnil nesprávne, k nesprávnemu dátumu - predčasne k 17.01.2014, a následne k správnemu dátumu, avšak po lehote ustanovenej zákonom o sociálnom poistení - k 24.03.2014 odhláškou podanou dňa 03.10.2014, t. j. žalovaná minimálne od 03.10.2014 vedela, že nárok na výplatu dávky je sporný; o jej odňatí však rozhodla až od 12.07.2016 rozhodnutím zo dňa 20.06.2016. Nemožno preto vyčítať sťažovateľovi, že mal predpokladať neoprávnené priznanie a vyplácanie dávky, keď s ohľadom na okolnosti sama žalovaná predčasný dôchodok sťažovateľovi naďalej vyplácala aj po tom, ako sťažovateľ deklaroval zmenu trvania jeho povinného poistenia do 24.03.2014. Kasačný
súd konštatuje, že nedodržanie lehoty spojenej s plnením oznamovacej povinnosti tak nemá za následok zodpovednosť za neprávom prijatú dávku tak, ako ju formulovala žalovaná, keď nesplnenie povinnosti podľa § 227 ods. 3 a § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení subsumovala len pod skutkovú podstatu podľa ust. § 236 ods. 1 písm. b) cit. zákona, teda ako vedomé prijímanie jemu nepatriacej dávky. Sťažovateľ tak, ako mu to vytýka preskúmavané rozhodnutie, o nesprávnom vyplácaní dávky nevedel a s prihliadnutím na okolnosti prípadu (absencia relevantného poučenia, vyplácanie dávky aj po zmene trvania povinného poistenia, prijatie jeho odhlášky dňa 17.01.2014) ani to z okolností nepredpokladal.
Právne posúdenie zodpovednosti sťažovateľa na vrátenie dávky žalovanou je tak nesprávne, čo bol dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 28. Okrem toho odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia nie je v súlade s jeho výrokom, v ktorom žalovaná zaviazala sťažovateľa vrátiť vyplatenú dávku aj podľa § 236 ods. 1 písm. a) cit. zákona, avšak v odôvodnení pod toto ustanovenie nesubsumovala žiadne zo skutkových
zistení. V tomto smere sú sťažnostné námietky opodstatnené. Kasačný súd dodáva, že je povinnosťou žalovanej rozlišovať medzi skutkovými podstatami, ktoré stanovujú povinnosť príjemcu neprávom vyplatenú dávku vrátiť a subsumovať konkrétne skutkové okolnosti pod priliehavú skutkovú podstatu. Táto vada mala byť dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
29. Napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú, tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol naplnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
30. Vzhľadom na enormnú neprehľadnosť spisu žalovanej, ktorý bol kasačnému súdu predložený v nezviazanej forme, s absentujúcou žurnalizáciou, bez vecného a chronologického zoradenia dokumentácie, dáva kasačný súd žalovanej do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/40/1997 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/1998 (cit. „pojmom spis správneho orgánu sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí“) a naň nadväzujúce početné rozhodnutia, napr. 2Sžo/259/2008, 3Sžp/12/2011, 8Sžo/18/2011.
31. O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 2 SSP. Žalobca bol v súdnom konaní úspešný, preto mu patrí právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym aj kasačným súdom. 32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. januára 2025