7Ssk/33/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobkyne: I.. M. Š., U.., M.. X. L. XXXX, N. XXX/X, B., zastúpenej: Mgr. Paskal Milata, advokát, Hviezdoslavova 3, Rožňava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 27. októbra 2021, č. XXX XXX XXXX, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-5Sa/4/2022-153 z 9. októbra 2023 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-5Sa/4/2022-153 z 9. októbra 2023 sa zrušuje v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá žaloba v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zakázať žalovanej zaťažovať ju kontrolnými lekárskymi prehliadkami, a v tomto rozsahu sa mu vec vracia na ďalšie konanie. II. Vo zvyšku sa kasačná sťažnosť zamieta.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

terapiu. V jej rámci sa v septembri 2020 liečila v kúpeľoch, odkiaľ bola na záver prepustená ako pokojná a apsychotická. Novšie psychiatrické vyšetrenie v tom istom mesiaci však potvrdilo opätovné zhoršenie jej stavu aj kvôli partnerským nezhodám; keďže v Českej republike nemala rodinné zázemie, lekár vyslovil odporúčanie, že jej stavu by prospel návrat do Slovenskej republiky k rodine. Preto sa presťahovala na Slovensko a od novembra 2020 tu bola tiež v starostlivosti psychiatra, ktorý jej stav posúdil ako akútnu stresovú reakciu.

2. Medzičasom žalobkyňa požiadala žalovanú o invalidný dôchodok. Jej zdravotný stav posúdila posudková lekárka pobočky v Košiciach, ktorá svoje závery vyjadrila v odbornom posudku o invalidite z 20. apríla 2021. V ňom zhrnula správy z hospitalizácie v kúpeľoch zo septembra 2020, ako aj správy psychiatra z januára, septembra, novembra, decembra 2020, februára a apríla 2021, psychológa z decembra 2020, neurológa z novembra 2020 a februára 2021 a fyziatra z decembra 2020. Po ich zhodnotení dospela k záveru, že žalobkyňa „s vysokoškolským vzdelaním, pracuje v Českej republike“, jej zdravotný stav je od januára 2020 posudzovaný ako reakcia na stres s protrahovanou depresívnou reakciou, od novembra 2020 ako akútna stresová reakcia s nastavenou liečbou, no jej „neurologický nález je negatívny“.

Tomu priradila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 % (z rozpätia 15 až 20 %), teda na dolnej hranici, pretože ochorenie bolo akútne a vyžadovalo si ďalšiu liečbu. Na základe toho ústredie žalovanej rozhodnutím z 18. júna 2021 zamietlo žiadosť žalobkyne, pretože nebola invalidná v zmysle § 71 ods. 1 cit. zák. 3. Žalobkyňa sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala, a tak jej zdravotný stav posúdila posudková lekárka ústredia žalovanej (pracovisko v Košiciach). Tá si od žalobkyne výslovne vyžiadala aj všetky správy psychiatra po júni 2021. Následne okrem už uvedených odborných nálezov vyhodnotila aj správy psychiatra z mája, júna, augusta 2021 a neurológa z apríla a mája 2021 a v odbornom posudku z 9. septembra 2021 ustálila, že od mája 2021 je žalobkyňa okrem akútnej stresovej reakcie liečená aj pre inú depresívnu epizódu, ktorú potvrdili aj kontrolné vyšetrenia a ktorú hodnotila ako stredne ťažkú formu. Naopak, za posudkovo nevýznamný považovala stav opísaný v správach neurológa, pretože jeho nález bol negatívny a „v objektívnom klinickom obraze“ nezistil známky dráždenia nervov a svalov, ani úbytok

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa obsiahlu správnu žalobu, v ktorej závere sa domáhala celkovo deviatich výrokov: I. upraviť rozhodnutie tak, že sa invalidný dôchodok prizná od 21. apríla 2021, II. upraviť rozhodnutie tak, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa zvýši na 80 %, III. potvrdiť, že jej invalidita je dôsledkom pracovného úrazu, IV. uložiť žalovanej ušetriť ju zbytočnej záťaže kontrolnými lekárskymi prehliadkami, V. uložiť žalovanej doplniť do odborného posudku meno posudkového lekára, VI. uložiť žalovanej doručiť žalobkyni potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti od 20. júla do 4. augusta 2021, VII. uložiť žalovanej zaslať jej ospravedlnenie presného znenia, VIII. zaviazať žalovanú na zaplatenie jej 9.003 Kč s úrokom z omeškania ako náhradu škody, IX. zaviazať žalovanú na zaplatenie 100.000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy. Správny súd predvolal žalobkyňu na informatívny výsluch 30. mája 2022, kde zotrvala na všetkých týchto petitoch, a preto 16. júna 2022 postúpil vec v časti nárokov pod VII až IX Okresnému súdu Košice I. Následne správny

Posudok o invalidite z 9. septembra 2021 považoval za presvedčivý a zodpovedajúci zákonu. Jeho vydanie v neprítomnosti žalobkyne dovoľovala právna úprava v čase pandemickej situácie. Žalovaná sa riadila predloženými lekárskymi správami a posudok vypracoval lekár so špecializáciou posudkové lekárstvo. Lekárske správy predložené žalobkyňou neodôvodňovali

Určenie doby vzniku invalidity je odbornou medicínskou otázkou, ktorú posudkový lekár riadne posúdil v odbornom posudku. Naopak, žalovaná podľa správneho súdu nie je zodpovedná za vystavenie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. K námietke,

K žiadosti ušetriť žalobkyňu ďalších kontrolných prehliadok správny súd „s dovolením“ pripomenul, že „bez jej účasti, nie je možné zaručiť jej úplnú spokojnosť vzhľadom na výhrady ku napadnutému rozhodnutiu, ako aj s týmito súvisiacimi úkonmi“ (ods. 59). Z administratívneho spisu podľa súdu vyplýva aj meno posudkových lekárov, ktoré žalobkyňa sama vedela. Správny súd sa v závere stotožnil s názorom posudkového lekára, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % a vznikla od 4. augusta 2021 z dôvodov, ktoré tento lekár uviedol.

nerešpektoval jej špecifické potreby podľa § 199 ods. 2 SSP, ak jej určil lehotu na repliku 10 dní; (4) keďže žalovanej dal lehotu 30 dní, nerešpektoval rovnosť účastníkov podľa § 5 ods. 9 a § 53 SSP, ale zároveň tým žalobkyni spôsobil prekážku v prístupe k spravodlivosti ako osobe so zdravotným postihnutím v rozpore s čl. 13 ods. 1, čl. 4 ods. 1 písm. d) a e) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 40 a čl. 46

upovedomiť písomne, čím by si usporila trovy na cestovné, o ktorých náhrade napriek jej žiadosti správny súd nerozhodol; (6) neinformoval ju o zmene zákonných sudcov, ktorí navyše vo veci spôsobili zbytočné prieťahy; (7) nedôvodne prihliadol na podanie advokáta, ktorý už oznámil zánik zastúpenia; (8) akceptoval úkony advokáta, ktorému žalobkyňa neudelila

vložený do elektronického súdneho spisu ani na dodatočnú žiadosť právneho zástupcu, čím bola žalobkyňa ukrátená na možnosti oboznámiť sa s priebehom pojednávania; (12) napriek predĺženiu lehoty na vypracovanie rozsudku do 15. decembra 2023 (hoci dôvody bolo možné považovať za závažné) ho sudkyňa v rozpore s § 142 ods. 3 SSP podpísala až 18. decembra 2023; (13) správny súd odmietol návrh právneho zástupcu na vykonanie dokazovania znalcom,

zákonné ustanovenia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.); (2) žalovaná v rozpore s vlastným metodickým usmernením do šiestich pracovných dní od doručenia formulára nekontakovala žalobkyňu za účelom spísania žiadosti o dôchodok, čím porušila čl. 19 ods. 2 ústavy a § 6 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; žalovaná nekomunikovala so žalobkyňou elektronicky

príslušnej inštitúcii Českej republiky spolu so svojím neprávoplatným rozhodnutím, čím ju podľa žalobkyne nabádala na diskrimináciu, no následné nové rozhodnutie o priznaní jej nepostúpila; (5) žalovaná nedodala žalobkyni lekárske správy, odborný posudok o invalidite je neúplný (chýba údaj o práceneschopnosti a pracovná anamnéza) a neobsahuje meno posudkového lekára, čo odporuje zákonu, navyše posudková lekárka pobočky ani nemá špecializáciu na posudkové lekárstvo; správny súd nesprávne uviedol, že posudok obsahuje meno lekára, a odmietol zaviazať žalovanú, aby ho doplnila; (6) odborný posudok je diskriminačný, lebo posudzoval žalobkyňu na základe veku, no neuvádza jej pracovné pozície, ani nezmieňuje, že jej stav je dôsledkom pracovného úrazu (§ 8 zákona č. 461/2003 Z. z.), hoci sa žalobkyňa domáhala, aby to správny súd uložil žalovanej; (7) posudková lekárka pobočky poškodzovala žalobkyňu aj pri potvrdzovaní jej práceneschopnosti, pri čom nezákonne ovplyvňovala jej ošetrujúceho lekára, aby zakryla stopy pochybení žalovanej; (8) žalovaná

vykonal dokazovanie, čím porušil čl. 47 ods. 3 ústavy, pretože tvrdenia žalovanej v posudkoch povýšil nad tvrdenia žalobkyne; lekársky posudok úradu práce z 20. decembra 2023 (vydaný lekárom so špecializáciou na posudkové lekárstvo) potvrdzuje, že zdravotný stav žalobkyne je chronický s trvalým poškodením; správny súd sa v tejto súvislosti bezdôvodne nezaoberal jej návrhom, aby ju žalovaná nezaťažovala kontrolnými prehliadkami, a tiež návrhom vysloviť, že invalidita je dôsledkom pracovného úrazu; žalovaná ďalej za posudkovo nevýznamné považovala bolesti chrbtice, hoci posudok z 20. decembra 2023 ich hodnotil ako ťažké zdravotné postihnutie, a nevyhodnotila pokles zárobkovej činnosti vo vzťahu k žalobkyňou vykonávaným pozíciám; (11) žalovaná rozhodla po lehotách ustanovených v § 210 zákona č. 461/2003 Z. z., teda so zbytočnými prieťahmi; (12) žalovaná už 30. novembra 2021 uviedla v informačnom systéme, že žalobkyni priznala invalidný dôchodok, hoci rozhodnutie ešte nebolo právoplatné, na základe čoho úrad práce prestal vyplávať žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi,

doručuje rozhodnutia „obyčajnou zásielkou“, čím dochádza aj k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov v rozpore s nariadením č. 2016/679; (14) z uvedených dôvodov správny súd vec nesprávne právne posúdil, lebo namiesto zákonnosti rozhodnutia sa zaoberal zdravotným stavom, na čo nemá odborné znalosti, no odmietol vykonať dôkaz znaleckým posudkom; postupoval v rozpore s § 135 SSP, lebo sa zaoberal budúcim vývojom, pričom sám uznal, že skutočnosti uvádzané v žalobe môžu viesť k zmene rozhodnutia žalovanej; (15) zákonná sudkyňa niektorými formuláciami rozsudku (podľa žalobkyne invektívnami) zasiahla do práva

zákonná sudkyňa tak postupovala v rozpore s čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, § 5 ods. 2 a § 123 SSP, čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14

rozhodovacej praxe kasačného súdu. 6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, keďže rozhodnutie správneho súdu považovala za správne.

III. A Námietky porušenia procesných práv

poriadku. Naopak, podstatné je, aby poučenie bolo účelné a prispôsobené procesnej situácii. Žalobkyňa také poučenie dostala pri doručení vyjadrenia, predvolania a rozsudku. Nahliadanie do administratívneho spisu je podľa § 81 ods. 1 a § 82 ods. 3 SSP právom účastníka, zo žiadneho ustanovenia však nevyplýva povinnosť správneho súdu účastníkovi aktívne ponúkať túto možnosť. Žalobkyňa pritom netvrdí, že by sa nahliadnutia domáhala a správny súd by jej ho bol odoprel. Nie je zrejmé, ako 10dňová lehota na repliku (§ 106 ods. 1 SSP) nerešpektovala špecifické potreby žalobkyne a z čoho mal súd vyvodiť, že určenie takejto (napospol obvyklej) lehoty bude pre žalobkyňu nesplniteľné. Navyše nie je jasné, ako to malo sťažiť uplatňovanie jej procesných práv, keď správny súd nebol podľa § 203 ods. 2 SSP vôbec viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a tak mohla žalobkyňa prednášať k veci čokoľvek až do vyhlásenia rozsudku. Ak žalobkyňa kontrastuje túto lehotu s 30dňovou lehotou, ktorú dal súd žalovanej na vyjadrenie, tak jej uniká, že vyjadrenie k žalobe podľa § 105 písm. a) SSP

zdravotným postihnutím. 10. Nedôvodné sú podľa správneho súdu aj námietky žalobkyne smerujúce proti jej informatívnemu výsluchu 30. mája 2022. Predovšetkým, podľa § 60 SSP správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Žalobkynina žaloba - podobne ako kasačné sťažnosť - takisto spočívala v pomerne detailnom opísaní rôznych nedostatkov v postupe žalovanej a kumulovalo sa v nej celkovo deväť petitov pestrého obsahu. Správnemu súdu tak nemožno vytýkať, ak za týchto okolností považoval za rozumnejšie žalobkyňu predvolať a vysvetliť jej nedostatky jej petitov, než jej to siahodlho vysvetľovať písomnou korešpondenciou. Oprávneniu súdu podľa § 60 SSP zodpovedá povinnosť (bremeno) účastníka strpieť takýto výsluch; nie je zrejmé, ako mohol správny súd predpokladať, čo bude žalobkyňa pri tom prežívať. Navyše je jasné, že napriek výsluchu svoju žalobu nevzala späť, a súd o nej riadne rozhodol v tom rozsahu, v akom ostala predmetom konania pred ním (teda okrem petitov VII až IX).

11. Možno súhlasiť s výhradami žalobkyne, ktoré sa týkali rešpektovania voľby a ukončenia jej zastúpenia advokátmi. Správnemu súdu bolo totiž 21. decembra 2022 predložené splnomocnenie na zastupovanie pre advokáta Mgr. Matúša Nestora (č. l. 109), čím v zmysle § 92 ods. 1 CSP (použiteľného podľa § 25 SSP aj v správnom súdnictve) dala najavo jeho

Súd tak tohto advokát nemal považovať za zástupcu (pre celé konanie) a nemal mu sprístupniť spis, ani doručovať písomnosti s účinkami pre žalobkyňu podľa § 73 ods. 1 SSP, a to ani predvolanie na pojednávanie 9. októbra 2023 (č. l. 128). Už 27. júla 2023 však bolo správnemu súdu predložené splnomocnenie pre advokáta JUDr. Tomáša Taubera (č. l. 138), ktorého súd riadne predvolal na pojednávanie, rovnako ako osobne predvolal aj žalobkyňu (č. l. 121).

12. Pokiaľ ide o zvukový záznam z pojednávania z 9. októbra 2023, možno súhlasiť s tým, že v zmysle § 117 ods. 1 SSP mal byť k spisu pripojený „po skončení pojednávania“, teda v zásade bez zbytočného odkladu po ňom. Táto lehota je však len lehotou procesnou a jej nedodržanie samo osebe neznamená porušenie práva účastníka na spravodlivý proces; z obsahu spisu (záznam na č. l. 148) napokon plynie, že zvukový záznam doň bol založený 27. októbra 2023, takže ho žalobkyňa mohla mať k dispozícii počas celej lehoty na spísanie kasačnej sťažnosti a ani sama netvrdí, že by jej spísanie kvôli tomu mala sťažené. Účastník má na základe čl. 48 ods. 2 ústavy právo zúčastniť sa na pojednávaní osobne; ak sa však z akéhokoľvek dôvodu nezúčastní, ani ústava, ani Správny súdny poriadok mu nezaručujú právo následne sa „oboznámiť s jeho priebehom“ zo zvukového záznamu, ako sa to snaží konštruovať žalobkyňa. Námietka nedodržania predĺženej lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku z 9. októbra 2023 je síce vecne správna, keďže predseda súdu predĺžil túto lehotu

13. Kasačný súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobkyne, že nevykonaním ňou žiadaného znaleckého posudku porušil zásadu rovnosti účastníkov. Podľa § 119 SSP totiž správny súd zásadne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach [akou je aj prejednávaná vec - porov. § 199 ods. 1 písm. a) SSP] podľa § 204 SSP aj bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Takéto dokazovanie však zásadne prichádza do úvahy len vtedy, ak obsah administratívneho spisu (vrátane odborných posudkov lekárov žalovanej) je rozporný, prípadne odporuje skutkovému stavu ustálenému v preskúmavanom rozhodnutí. Skutkový stav zistený orgánom verejnej správy v tomto rozhodnutí totiž nie je len „tvrdením“ tohto orgánu v správnom súdnom konaní, ale výsledkom jeho zákonom ustanoveného postupu ako orgánu verejnej moci. Podľa už cit. § 119 SSP súd z tohto skutkového stavu zásadne vychádza a môže doň zasiahnuť

III. B Námietky voči odôvodneniu napadnutého rozsudku

Toto ustanovenie nadväzuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá právo na riadne odôvodnenie považuje za súčasť práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Hoci žalobkyňa v nedostatkoch odôvodnenia rozsudku vidí nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, nemožno tieto dva dôvody stotožňovať. Pre správnosť posúdenia veci je podstatné, či súd správne aplikoval právne normy (teda správne ich našiel, vyložil a použil na danú vec) a nie to, či v odôvodnení rozsudku uviedol všetko to, čo si žalobkyňa predstavovala. Pretože však žalobkyňa obe otázky zmiešava, bude sa kasačný súd príslušnou námietkou zaoberať spravidla na jednom mieste z jedného aj druhého hľadiska.

odôvodnenia. So žalobkyňou možno súhlasiť, že niektoré formulácie rozsudku nie sú najšťastnejšie, kasačný súd však nesúhlasí s tým, že by tieto formulácie, ako napr. odporúčanie zmeniť intelektuálnu činnosť (ods. 57) alebo konštatovanie, že sa žalobkyňa nepodrobila odporúčanej liečbe, boli zásahom do jej osobnostných práv a spôsoboval rozpor odôvodnenia rozsudku s § 139 ods. 2 SSP. Odkaz na nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu v prerokúvanej veci správny súd doplnil aj citáciou jeho podstatných záverov a tie sú podstatné pre posúdenie presvedčivosti aj správnosti jeho rozhodnutia. 16. Žalobkyňa obsiahlo vyčítala žalovanej porušenie rôznych jej metodických pokynov pri komunikácii s ňou (podanie a následné dopĺňanie žiadosti). Podľa § 6 ods. 1 SSP však správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť tam uvedených aktov verejnej správy, medzi nimi aj rozhodnutí žalovanej. Podľa judikatúry sú rôzne vnútorné usmernenia a metodické pokyny internými normatívnymi aktami (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžk 16/2019), ktoré sú záväzné iba pre subjekt, ktorý ich vydal, a z ktorých práva a

nevyrovnal. 17. Správny súd ďalej zrozumiteľne odpovedal na námietku neuvedenia mena posudkového lekára (ods. 60 napadnutého rozsudku). Kasačný súd sa stotožňuje s názorom, že zákon č. 461/ 2003 Z. z. neupravuje žiadne osobitné náležitosti tohto posudku (a teda ani požiadavku uviesť meno lekára), a preto jeho neuvedenie samo osebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a správny súd celkom správne nezaviazal žalovanú na jeho doplnenie. Prípadné prieťahy v konaní žalovanej pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne takisto samy osebe nezakladajú nezákonnosť jej rozhodnutia, pretože podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na výplatu dávky vzniká už uplatnením nároku, teda zásadne podaním žiadosti, a priznať ho možno až tri roky spätne (§ 112 ods. 1 cit. zák.). To isté platí aj pre námietku, že žalovaná rozhodla po lehotách ustanovených v § 210 cit. zákona. Oneskorenie výplaty invalidného dôchodku, teda oneskorená realizácia vlastného rozhodnutia zo strany žalovanej, takisto nepredstavuje dôvod nezákonnosti tohto rozhodnutia (porov. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 37/2023).

vyšetrení a ich záverov (odsek 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (odsek 5) a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (odsek 6).

Ani tento pokles sa neurčuje porovnaním doteraz vykonávaného zamestnania s následnými schopnosťami; pokles na účely invalidity sa určuje porovnaním schopností poistenca so schopnosťami zdravých osôb. Tým sa odlišujú od dávok úrazového poistenia, ktoré sú určené na krytie následkov pracovných úrazov (a chorôb z povolania) poškodeným (§ 83 zákona č. 461/2003 Z. z.). Na krytie poklesu pracovnej schopnosti slúži úrazová renta podľa § 88 cit. zák. a podľa odseku 1 a 3 tohto paragrafu sa práve tento pokles posudzuje vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca. Inak povedané, kým podmienkou invalidity je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako takú, podmienkou úrazovej renty je pokles schopnosti vykonávať doterajšie pracovné úlohy. Žalobkyňa však neuplatnila nárok na výplatu úrazových dávok, ale invalidného dôchodku, a preto nemožno vyčítať žalovanej, ak sa v súlade s cit. ustanoveniami nezaoberala ani otázkami pracovného úrazu, ani poklesom schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie. Rovnako podmienkou invalidity nie je (sama osebe) uznaná práceneschopnosť, pretože tá je podmienkou priznania nemocenského (§ 33 ods. 1 zákona č.

20. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5 cit. zák. posudkoví lekári pobočky a posudkoví lekári ústredia žalovanej za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015, ale aj rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a 7 Ssk 67/

21. Správny súd v napadnutom rozsudku postupoval v zhode s citovanými ustanoveniami, keď posudzoval náležitosti a obsah odborného posudku posudkovej lekárky ústredia z 9. septembra 2021. Ako už bolo vysvetlené, tento odborný posudok je súčasťou administratívneho spisu, na ktorom sa zakladá skutkový stav zistený žalovanou (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % od 4. augusta 2021).

správy. Podľa kasačného súdu je zrozumiteľné aj jeho vysvetlenie, že až do mája 2021 bola žalobkyňa liečená pre akútne stresové reakcie a až potom sa u nej diagnostikovala iná depresívna epizóda, ktorej pretrvávanie sa potvrdilo aj v auguste 2021. Podľa už cit. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa je dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom až taký stav, ktorého zlepšenie podľa poznatkov lekárskej vedy nemožno očakávať aspoň jeden rok. Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že ani samotné trvanie určitej choroby jeden rok nepostačuje, ak nebolo možné predpokladať, že by také obdobie trvala. Žalobkyňa síce bola od januára 2020 v starostlivosti psychiatra, ale po kúpeľnej liečbe sa jej stav prechodne zlepšil a zhoršil sa znova následne kvôli partnerským nezhodám a izolácii. Záver, že zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne, nepriaznivého v dôsledku depresie, sa nedalo očakávať až potom, čo jej bola opakovane diagnostikovaná, je podporený obsahom administratívneho spisu. 22.

Ten vypracovala posudková lekárka ústredia žalovanej (pracoviska v Košiciach), ktorá má špecializáciu na posudkové lekárstvo. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, takéto rozhodnutie je však vecou samotného posudkového lekára. Citované ustanovenie nepredpokladá, že by o takéto posúdenie mohol žiadať poistenec, ani neustanovuje prípady, kedy by takéto posudzovanie bolo povinné.

23. Už správny súd odkázal žalobkyňu na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého je pre súd zásadne rozhodný stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu nemôžu obstáť odkazy žalobkyne na lekársky posudok úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 20. decembra 2023, teda viac než dva roky po vydaní rozhodnutia žalovanej z 27. októbra 2021. Odborný posudok o invalidite z 9. septembra 2021 totiž zrozumiteľne vysvetľuje, že napriek určitým začínajúcim zmenám na chrbtici je neurologický nález negatívny, bez prejavov dráždenia nervov, úbytku svalovej hmoty alebo zmeny citlivosti. Tieto závery pritom majú oporu v obsahu správ neurológa, ktoré sú súčasťou administratívnych spisov. Preto sa kasačný súd nestotožňuje ani s námietkami žalobkyne, že by lekársky posudok úradu práce dosvedčoval nesprávnosť odborného posudku žalovanej o

Podľa § 227 ods. 2 písm. c) cit. zák. je poistenec zásadne povinný zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok. Posudzovanie zdravotného stavu, pokiaľ prebieha za osobnej účasti poistenca a ten je povinný sa ho zúčastniť, je v podstate faktickým postupom posudkového lekára žalovanej. Žaloba žalobkyne tak v tejto časti smerovala v zásade k tomu, aby sa žalovanej zakázalo podrobovať ju tomuto faktickému

Z úvah uvedených v ods. 59 napadnutého rozsudku je zjavné, že správny súd sa žiadnou z týchto otázok nezaoberal, čo žalobkyňa opodstatnene namieta vo svojej kasačnej sťažnosti.