7Ssk/34/2021

1. Krajský súd v Bratislave ako správny súd rozsudkom č.k. 2S/108/2019-60 zo dňa 28.4.2021zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného SPOU-PO- PK-16/2019 zo dňa 11.4.2019. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č. 52 zo dňa 21.12.2018, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru na tom skutkovom základe, že žalobca v čase okolo 12:20 hod. mimo výkonu štátnej služby na Q. W. I. G. - K. v blízkosti materskej školy rukou vsunutou v krátkych nohaviciach masturboval. Uvedené konanie svojimi zmyslami vnímala náhodná chodkyňa S. S. L. G., ktorá vzápätí túto skutočnosť oznámila na políciu, pričom uviedla aj popis pre ňu neznámeho muža. V reakcii na toto oznámenie bola na miesto vyslaná hliadka OO PZ

2. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol, že skutkový stav, ako ho zistil prvostupňový správny orgán bol zistený riadne bez akýchkoľvek pochybnosti. Posúdil taktiež všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné. Vyhodnotil svedecké výpovede zasahujúcich policajtov Z. E. M. F. K., ako aj obsah výpovede svedkyne S. S. a ustálil, že žalobca na inkriminovanom mieste rukou vsunutou v krátkych nohaviciach masturboval. Námietke, že svedkyňa S. nebola vyslúchnutá v rámci správneho konania uviedol, že táto v rámci správneho konania odmietla vypovedať, a preto bol zabezpečený obsah jej svedeckej výpovede z trestného konania. Samotnú obranu žalobcu, že sa snažil na ulici Q. I. G. niekoľkokrát vymočiť a to sa mu nepodarilo z dôvodu väčšieho počtu ľudí, vyhodnotil žalovaný ako konanie nepravdepodobné. Jeho tvrdenie je nelogické vzhľadom na to, že oznámenie o onanujúcom mužovi S. S. bolo nahlásené na tiesňovom čísle 112 v čase o 12:17 hod, hliadka sa na miesto preverenia oznámenia dostavila o 12:28 hod a odvolateľ sa podľa jeho výpovede zaznamenanej v zápisnici o výsluchu obvineného vymočil až v

3. Krajský súd v Bratislave zamietol správnu žalobu vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného. Konštatoval, že z listín založených v administratívnom spise nepochybne vyplýva, že konanie žalobcu bolo preukázané. Spochybňovanie vierohodnosti výpovede označených svedkov správny súd vyhodnotil ako obranu žalobcu bez právnej relevancie, spojenú s absenciou adekvátnych dôkazov, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť skutkové závery žalovaného správneho orgánu. Orgány verejnej správy oboch stupňov na základe priamych a nepriamych dôkazov nadobudli ucelený obraz o konaní žalobcu, ktoré bolo situované do istého časového rámca a potvrdené na seba nezávislými výpoveďami svedkyne a príslušníkov PZ.

prepustenia. Správny orgán nemusí počkať na závery trestného konania a to ani vtedy, ak je skutok podmieňujúci obe konania totožný. V konaní o prepustení zo služobného pomeru neplatí ani zásada v pochybnostiach v prospech obvineného, ktorá platí len pri trestnom stíhaní. Taktiež posudzovanie miery pravdepodobnosti preukazovanej skutočnosti je zásadne odlišné v administratívnom a trestnom procese, kde o vine žalobcu by nesmela byť takmer vôbec žiadna pochybnosť. 4.

Namietal teda záver vyslovený v napadnutom rozsudku týkajúci sa zistenia skutkového stavu a hodnotenia dôkazov. Ďalej namietal nedostatok dôvodov v napadnutom rozsudku, ktorý podľa neho neposkytuje sťažovateľovi odpovede na žiadny z ním predneseným argumentov odôvodňujúcich záver o zamietnutí žaloby. Správny súd nechal bez povšimnutia zásadné námietky sťažovateľa uvedené v správnej žalobe týkajúce sa vykonaného dokazovania v správnom konaní, napr. že správne orgány nevykonali vlastné dokazovanie, že nedisponovali takým dôkazom, ktorý by usvedčoval sťažovateľa z konania, ktoré mu je kladené za vinu, že v administratívnom konaní nebolo jasne preukázané, že by sťažovateľ vykonával sexuálny exhibicionizmus. V súvislosti s námietkou, že správne orgány nevykonali vlastné dokazovanie namietal, že správne orgány boli povinné predvolať kľúčových svedkov a tak umožniť sťažovateľovi prítomnosť na výsluchoch a umožniť im klásť otázky, čo však neurobili.

výrokom napadnutého rozsudku a žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP) a súdnym a administratívnym spisom zistil, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná z nasledovných dôvodov:

Skutkovým základom bolo, že žalobca dňa 13.6.2018 v čase okolo 12:20 hod. mimo výkonu štátnej služby na Q. W. I. G. - K. v blízkosti materskej školy rukou vsunutou v krátkych nohaviciach masturboval. Správne

S. (oblečený v tmavom, mal „kraťasy“ so zelenými pásikmi a čierny ruksak na chrbte) riadne identifikoval, pričom z bočného pohľadu na osobu videl, ako osoba, na ktorú sedel popis, vykonávala pohyby v oblasti rozkroku smerom dopredu a dozadu, vykonávala ich pravou rukou. Prsty ruky mal nad „kraťasmi“ a gumu nohavíc mal pod rukou. Prirodzenie nevidel. Z výpovede svedka K. vyplýva, že tento bol taktiež súčasťou hliadky, ktorá bola vyslaná na miesto okolo 12:20 hod. Pri príchode na miesto spozorovali osobu totožnú s popisom v oznámení, ako ide po chodníku a ruku má strčenú v „kraťasoch“ v oblasti pohlavného údu a opakovanými pohybmi ruky sa uspokojovala. Nevidel, že by mala osoba pohlavný úd von z

8. K správnej žalobe ako dôkaz žalobca predložil uznesenie Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 3Kv 31/19/1100-10 zo dňa 23.4.2019, ktorým bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku trestné stíhanie žalobcu ako obvineného za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, prakticky vedený na tom skutkovom základe, že mal ruku strčenú v krátkych nohaviciach a opakovanými pohybmi sa masturbujúc sexuálne uspokojoval, pričom počas toho niekoľkokrát vytiahol penis zo svojich nohavíc, zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 238 ods. 4 cit. zákona oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 10. Žalobca svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil najmä tým, že rovnaké dôkazy orgán činný v trestnom konaní vyhodnotil inak ako správne orgány v konaní o prepustení zo služobného

11. V správnom konaní však bolo preukázané, že žalobca masturbovanie žalobca vykonával rukou vsunutou v krátkych nohaviciach. Uvedenú praktiku potvrdili osoby vypočuté v trestnom konaní, svedkovia S., K. F. K. a J. Z. E.. Tieto svedecké výpovede navzájom obsahovo

12. Pokiaľ sa teda v trestnom konaní nepreukázalo, že skutok obvineného napĺňa Trestným zákonom vyžadovaný znak skutkovej podstaty výtržníctva a trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, uvedené nebráni rozhodnúť správnym orgánom o prepustení zo služobného pomeru, ak preukázaný skutok napĺňa niektorý z dôvodov prepustenia zo služobného pomeru. Tak tomu bolo aj v danom prípade. Žalobca svojím konaním síce nenaplnil znaky skutkovej podstaty výtržníctva, avšak jeho konanie (aj bez toho, aby bolo preukázané, že vytiahol penis z nohavíc) napĺňa dôvod na prepustenie zo služobného pomeru.

nie je v rozpore s uznesením o zastavení trestného stíhania žalobcu, ktoré pre pokračovanie v trestnom stíhaní vyžadovalo preukázanie ďalších skutočností, ktoré však vykonaným dokazovaním v trestnom konaní neboli preukázané. 13. V tejto súvislosti správny súd správne poukázal ustálenú judikatúru NS SR, napr. na rozsudok NS SR sp.zn. 2Sžo/189/2010, podľa ktorého: V konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny z trestnoprávneho hľadiska, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z.z.

v znení neskorších predpisov. Súd teda v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru nie je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou a sankciou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu.

Podľa názoru kasačného súdu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nevybočil z medzí zákona, keď v preukázanom konaní žalobcu videl tak závažné a hrubé porušenie služobnej prísahy, ktoré odôvodňuje prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Masturbovaním na mieste verejnosti prístupnom sa aj podľa názoru kasačného súdu žalobca dopustil závažného konania, ktoré je v hrubom rozpore s obsahom služobnej prísahy a bez akýchkoľvek pochybností je spôsobilé narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru verejnosti v tento zbor. 15. Čo sa týka námietky, že napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatku dôvodov, čím mal byť daný sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, kasačný súd poukazuje na to, že žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie jeho námietok týkajúcich sa výlučne vykonaného dokazovania prvostupňovým orgánom, teda v konečnom dôsledku zistenia skutkového stavu s pre neho nepriaznivým výsledkom.

Stotožnil sa s hodnotením výpovede žalobcu zo strany správnych orgánov, že bolo nezmyselné, aby namiesto toho, aby žalobca prešiel vyššie uvedenú krátku vzdialenosť smerom domov a vykonal tam uvedenú malú potrebu, zdržiaval sa na mieste viac ako 10 minút hľadaním voľného miesta, pričom potrebu mal následne vykonať po viac ako 40tich minútach.

16. Správny súd dostatočným spôsobom vyhodnotil základnú žalobnú námietku a to tvrdený nedostatok dôvodov v rozhodnutí žalovaného. Správny súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva úsudok žalovaného o tom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod na prepustenie zo služobného pomeru.

Spochybňovanie vierohodnosti výpovedí označených svedkov správny súd vyhodnotil ako obranu žalobcu bez právnej relevancie spojenú s absenciou adekvátnych dôkazov, ktoré boli spôsobilé vyvrátiť skutkové závery žalovaného správneho orgánu. Konkrétne žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že tvrdenie odvolateľa, že dôkazy, ktoré si prvostupňový orgán zadovážil z prebiehajúceho trestného konania nemožno považovať za hodnoverné dôkazy, nie je opodstatnené, keďže zákon v § 238 pripúšťa použitie aj dôkazného materiálu zadováženého z prebiehajúceho trestného konania. Žalovaný reagoval aj na ďalšie námietky uvedené v odvolaní, napr. na námietku, prečo nebola v správnom konaní osobne vypočutá svedkyňa S.. Uviedol, že táto svedkyňa odmietla v správnom konaní vypovedať, o čom bol spísaný úradný záznam. Vzhľadom na to, že nebolo možné vynútiť jej výpoveď v rámci konania o odvolateľovom prepustení zo služobného pomeru, nadriadený požiadal o súčinnosť SKIS MV SR, konkrétne o informáciu k obsahu jej výpovede v rámci trestného konania, ktorá mu bola poskytnutá a z ktorej vychádzal. V tejto súvislosti kasačný súd

žalobca. 17. Žalobcove námietky v kasačnej sťažnosti ohľadne nedostatku dôvodov v napadnutom rozsudku sú vo svojej podstate námietkami proti zistenému skutkovému stavu správnych orgánov. Tieto námietky správny súd vyhodnotil ako plne irelevantné, keď uviedol, že získaný dôkazový materiál obsiahnutý v administratívnom spise dostatočne podporil záver žalovaného o protiprávnosti konania žalobcu, ktorý svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, a teda jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď traja nezávislí svedkovia vnímali a reprodukovali skutkový priebeh tak, že žalobca sa uvedeného konania dopustil. Nebolo teda možné konštatovať, že by žalovaný nevykonal dôsledné prešetrenie veci. Pokiaľ dôkazy získané v administratívnom konaní neboli vyhodnotené správnym súdom podľa predstáv žalobcu, to neznamená, že uvedené predstavuje procesnú vadu konania pred súdom.

19. V danom prípade je teda potrebné konštatovať, že správny súd dostatočným spôsobom odôvodnil prijaté rozhodnutie vo vzťahu k všetkým základným žalobným námietkam žalobcu. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn.

Kasačný súd konštatuje, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok takéto podmienky spĺňa. Súčasťou jeho odôvodnenia sú odpovede na všetky otázky nastolené žalobcom, ktoré majú pre vec podstatný význam. Nebolo potrebné, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, ale postačuje, aby reagoval na argumenty rozhodujúce. Ako už bolo vyššie uvedené, argumenty žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku sú v podstate argumentmi o nedostatočnom, resp. nesprávnom zistení skutkového stavu správnymi orgánmi, s ktorým názorom sa správny súd nestotožnil, však neznamená, že by z tohto dôvodu mal byť rozsudok správneho súdu nepreskúmateľný.

22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.