7Ssk/34/2022

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 7S/1/2019-40 zo dňa 30.06.2021 Krajský súd v Košiciach ako správny súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/5998, O-591/2018 zo dňa 15.11.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 17. 09. 2018 č. k.: 196/18/O (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. Správny súd dospel k záveru, že v administratívnom konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa spáchala predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobkyne a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku, spísanou v uvedený deň s menovanou osobou, videozáznamom o priebehu výkonu inšpekcie a ďalšími listinami, obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých nepochybne vyplýva, že táto osoba vykonávala pre žalobkyňu ňou špecifikovanú prácu v uvedený deň už od 10:15 hod., t. j. aj v čase inšpekcie práce, bez akejkoľvek zmluvy uzavretej v zmysle Zákonníka práce. V danom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 2a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, keďže neboli splnené podmienky na jeho uplatnenie, touto otázkou sa žalovaný zaoberal vychádzajúc z argumentácie žalobkyne.

Zápisnica zo dňa 15.05.2018 o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku spísaná v uvedený deň s W. I. bola vyhotovená v zmysle platnej právnej úpravy v rámci výkonu inšpekcie práce. Uvedená osoba bola pred podaním vysvetlenia riadne poučená o jej právach a povinnostiach, bola požiadaná o vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti na pracovisku, ktorý ako to vyplýva z jej obsahu, spontánne, bez dohody so žalobkyňou vysvetlila a po oboznámení sa s jej obsahom na znak súhlasu s týmto zápisnicu aj vlastnoručne podpísala, bez akýchkoľvek

5. Za irelevantnú považoval správny súd aj argumentáciu žalobkyne, týkajúcu sa nenaplnenia znakov závislej práce v danom prípade (najmä absencia vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, pokynu zamestnávateľa a ďalšie namietané iba vo všeobecnosti), pretože uvedené nepochybne vyplýva z vyjadrenia W. I. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku, čo sa primeraným spôsobom premietlo aj do odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov. Správny súd uviedol, že pokiaľ by menovaná osoba bola žalobkyňou zaučená, lebo ju mala v budúcnosti zamestnať, tejto nič nebránilo, aby túto skutočnosť v rámci svojho vyjadrenia uviedla. Navyše, ak účelom jej prítomnosti na predmetnom pracovisku žalobkyne malo byť iba prevzatie tovaru, ktorý mal byť v čase neprítomnosti žalobkyne na prevádzku dodaný, táto by v prevádzke žalobkyne nevykonávala činnosti ako predavačka, t. j. činnosti, ktoré vyplynuli z jej vyjadrenia i videozáznamu (predaj tovaru, blokovanie, prijímanie hotovosti za predaný tovar). Vychádzajúc z uvedeného správny súd považoval túto argumentáciu žalobkyne za účelovú. V danom prípade dôkazy, obsiahnuté v administratívnom

Vo veci konajúce správne orgány pri určení jej výšky vyhodnotili všetky kritériá, uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Za priťažujúcu okolnosť považovali to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok závažné sociálne dopady. V prospech žalobcu bolo vyhodnotené predovšetkým to, že išlo o porušenie týkajúce sa jedného zamestnanca, že z jeho strany išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a toto porušenie trvalo krátky čas. Zohľadnený bol aj účel, ktorý má sankcia splniť na úseku všeobecnej generálnej prevencie. Podľa názoru súdu správna úvaha správnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca platnej právnej úpravy a uložená sankcia je závažnosti a povahe skutku primeraná, táto bola uložená na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia (2000 - 200000 eur) so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. 7.

8. Sťažovateľka namietala, že sa krajský súd nevysporiadal s jej argumentáciou vo vzťahu k absencii závislosti práce, k absencii pokynov sťažovateľky na výkon práce vo vzťahu k W. I.. Žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie zamerané na preverenie tvrdení sťažovateľky ohľadne dôvodu prítomnosti menovanej osoby na jej prevádzke a ani k údajným pokynom vo vzťahu k nej. Tvrdenia sťažovateľky neboli s menovanou osobou konfrontované a nebolo vykonané ani iné dokazovanie. Sťažovateľka pritom uviedla, že sesternici - W. I. v daný deň 15.05.2018 nehovorila, aby vykonávala nejaké práce na prevádzke v čase jej neprítomnosti a menovaná tak robila bez pokynu sťažovateľky. Žalovaný však okrem výsluchu menovanej osoby nevykonal žiaden iný dôkaz a nezískal ani žiaden dôkaz na vyvrátenie tvrdení sťažovateľky. Sťažovateľka vyjadrila názor, že na zistenie skutkového stavu bola nevyhnutná konfrontácia medzi ňou a menovanou osobou. Keďže žalovaný toto dokazovanie nevykonal, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Sťažovateľka namietala, že zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce pre jej riadne posúdenie. Sťažovateľka namietala

Stotožnil sa s rozsudkom krajského súdu, považuje ho za vecne správny a zákonný. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je v celom rozsahu nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov:

12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom k 15.05.2018 právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať

pomer podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcii práce v znení účinnom k 15.05.2018 inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

17. Podľa § 19 ods. 6 cit. zákona ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ 1. bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

19. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sa v ňom nachádza podnet zo dňa 30. 04. 2018, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa zamestnáva načierno brigádnikov a nevydáva bloky o nákupe na prevádzke Pohostinstvo Nacina Ves č. 225. Následne bola dňa 15.05.2018 na tejto prevádzke vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Toto je jej prevádzka. Som tu od cca 10:15 hod, vydávam tovar, predávam a blokujem na registračnej pokladni. Ona mi povedala, ako to tu chodí, zaučila ma. Nemám s ňou uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, je to moja sesternica. Zastupujem ju tu, kým príde.

Nehovorila menovanej, aby vykonávala nejaké práce, požiadala ju ako rodinu o výpomoc, aby bol doručený tovar. Má za to, že jej prítomnosť nemohla spĺňať znaky závislej práce pri absencii vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, pri absencii pokynov žalobkyne na výkon práce. Nemala v úmysle nelegálne ju zamestnávať, bola tam len kvôli doručeniu tovaru, kým sa vráti od lekára.

informácie. Tieto skutočnosti zamestnankyňa uviedla spontánne, bez možnosti dohody na obsahu s účastníčkou konania. Správny orgán vyhodnotil, že predaj v konkrétnej prevádzke je možné vykonávať iba podľa pokynov vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nakoľko zamestnanec si nemôže sám stanoviť, kedy a aký tovar bude predávať, za aké ceny a pod. Zo zápisnice o podaní informácie jednoznačne vyplýva, že pokyny zamestnankyňa dostala. Pri uložení pokuty 2000 eur prihliadol na to, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením povinnosti, prihliadol však na celkový počet zamestnancov zamestnávateľa (dvaja) a vyššia pokuta by mohla mať negatívny vplyv na chod podnikania. Nelegálne zamestnávateľ zamestnával len jednu osobu, išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a protiprávny stav trval iba krátku dobu.

Tento záver vyplýva najmä zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 15. 05. 2018, spísanej s W. I.. Túto zápisnicu považuje za zákonne získaný dôkaz. Tento záver podporuje skutočnosť, že pred podaním informácie bola menovaná, ktorá vykonávala na pracovisku činnosť, poučená, že je povinná poskytnúť na požiadanie inšpektora práce informácie potrebné na výkon inšpekcie, vrátane následkov za nepravdivé, resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Fyzická osoba všetky skutočnosti uviedla spontánne, bez možnosti dohody na obsahu so žalobkyňou. 23. Žalovaný odmietol námietku o obmedzení osobnej slobody menovanej osoby, s poukazom na ust. § 183 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon konštatoval, že z tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa jednalo o obmedzovanie osobnej slobody v čase, keď inšpektor práce len napomenul kontrolovanú fyzickú osobu, aby počas spisovania zápisnice nezdvíhala telefón, o čom svedčí videozáznam.

25. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že sesternica žalovanej W. I. vykonávala dňa 15.05.2018 v prevádzke žalobkyne prácu, pričom jej prítomnosť na prevádzke bola dôsledkom pokynu sťažovateľky, ktorá menovanú v čase otváracích hodín prevádzky v čase od 10:15 poverila samostatným zabezpečením prevzatia dodávky tovaru na tejto prevádzke (toto poverenie sťažovateľka opakovane sama potvrdila), pričom menovaná na prevádzke zabezpečovala aj ďalšie činnosti, na ktoré bola zaškolená sťažovateľkou, napr. blokovanie do registračnej pokladnice, vydávanie tovaru, ale ako vyplýva z video záznamu, napr. aj uchovávanie bločkov z registračnej pokladnice. Tieto činnosti zabezpečovala menovaná osoba v mene (na ekonomický prospech aj ťarchu) sťažovateľky.

Vyjadrenie menovanej osoby je hodnoverným dôkazom, podporeným videozáznamom z kontroly, preto správne z neho správne orgány vychádzali. W. I. bola žalobkyňou riadne zaučená, predávala tovar, preberala hotovosť, blokovala v registračnej pokladni. To, že ju zaučila žalobkyňa, nebolo sporné, avšak podľa žalobkyne ju mala zaučiť pre prácu v budúcnosti. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 15.05.2018 otvárala prevádzku o 10:00 hod, prišla za ňou sesternica a asi po 15 minútach dostala astmatický záchvat a musela ísť k lekárovi, preto poprosila sesternicu, aby na prevádzke počkala, kým doručia tovar, ktorý mal prísť dopoludnia, pričom ju nemala v úmysle v ten deň zamestnať. Takáto obrana žalobkyne sa javí ako účelová a ťažko uveriteľná, pretože pokiaľ by žalobkyňa mala skutočne úmysel nepoveriť W. I. obsluhou prevádzky, neponechala by prevádzku otvorenú počas jej neprítomnosti tak, aby ju mohli navštevovať zákazníci, ktorých zákonite niekto musel obsluhovať. Naopak, je logický taký skutkový priebeh, ktorý ozrejmila W. I., teda že v prevádzke žalobkyne pracovala aj v deň kontroly.

27. Čo sa týka typu zodpovednosti, kasačný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že tzv. zmiešané správne delikty fyzických osôb - podnikateľov sa v zmysle teórie správneho práva (doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. -Všeobecné správne právo - 5. aktualizované vydanie

28. Kasačný súd dodáva, že výška obligatórne ukladanej pokuty podľa § 19 zákona o inšpekcii práce bola ustanovená primerane vzhľadom na nebezpečnosť konania a význam chráneného spoločenského záujmu, vo výške 2000 eur, teda v minimálnej výške na spodnej hranici sankčného rozpätia. K námietke sťažovateľky, že sa krajský súd nevysporiadal s jej námietkou o absencii znakov závislej práce, kasačný súd konštatuje, že s touto námietkou sa správny súd dostatočne vysporiadal v bode 40 odôvodnenia.

30. Kasačný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa nestotožnila s právnym názorom žalovaného a krajského súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd ako nedôvodnú zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP.

32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.