7Ssk/34/2025

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca bol od 1. júna 2015 príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho služobným úradom bol Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava. Kvôli neplneniu služobných povinností jeho nadriadení podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov v služobnom hodnotení z 20. januára 2020 dospeli záveru, že žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore. Toto služobné hodnotenie potvrdil generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím z 1. apríla 2022, a preto nadobudlo právoplatnosť 6. apríla 2022. Žalobca ho napadol správnou žalobou, ktorú nakoniec zamietol správny súd rozsudkom sp. zn. 1 S 38/2024 z 3. októbra 2024; ten žalobca napadol kasačnou sťažnosťou. 2. Medzičasom riaditeľ ústavu na návrh bezprostredne nadriadeného personálnym rozkazom zo 6. apríla 2022, č. 135, prepustil žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. d) cit. zák. Na jeho odôvodnenie odkázal v podstate len na záver služobného hodnotenia z 20. januára 2022. Žalobca sa proti tomuto rozkazu odvolal, lebo služobné hodnotenie nepovažoval za objektívne. Generálny riaditeľ žalovaného však preskúmavaným rozhodnutím zo 17. júna 2022 zamietol toto odvolanie. V odôvodnení tiež odkázal na záver služobného hodnotenia, že žalobca stratil spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore. Tým boli naplnené podmienky § 192 ods. 1 písm. d) cit. zák. na jeho prepustenie. Na dôvažok uviedol, že v rámci tohto konania nemôže meniť záver služobného hodnotenia. 3. V správnej žalobe proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietol v podstate len to, že vychádza zo služobného hodnotenia, ktoré tiež napadol správnou žalobou, a treba vyčkať na výsledok konania o nej. Správny súd najskôr prerušil konanie do rozhodnutia vo veci sp. zn. 1 S 38/2024, potom však správnu žalobu zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. TN-13S/66/2022-100. Rovnako zamietol aj návrh, aby konanie znova prerušil do rozhodnutia o žalobcovej kasačnej sťažnosti proti rozsudku sp. zn. 1 S 38/2024. Na odôvodnenie vysvetlil, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie zo 6. apríla 2022, nie služobné hodnotenie. To bolo právoplatne preskúmané v konaní sp. zn. 1 S 38/2024. Správny súd posúdil vec ako vec správneho trestania, a preto ju preskúmal aj v rozsahu ustanovenia § 195 SSP. Napriek tomu však nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 7. Predmetom prerokúvanej veci je otázka prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, pretože bol v služobnom hodnotení posúdený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Podľa § 192 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. sa policajt [ktorým sa podľa § 1 ods. 3 rozumie aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže] prepustí zo služobného pomeru, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe [ktorou sa podľa § 2 ods. 2 cit. zák. rozumie plnenie úloh Policajného zboru, ktorým sa podľa § 1 ods. 4 písm. a) cit. zák. rozumie aj Zbor väzenskej a justičnej stráže]. Služobné hodnotenie so záverom o tejto nespôsobilosti je tak nielen nutným, ale zároveň aj dostačujúcim dôvodom prepustenia. 8. Dôvody kasačnej sťažnosti sa v podstate vyčerpávajú v odkazoch na údajnú nezákonnosť služobného hodnotenia žalobcu z 20. januára 2020, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného z 1. apríla 2020. Podľa § 27 ods. 1 SSP však môže súd na návrh žalobcu posúdiť zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Služobné hodnotenie je samostatne preskúmateľné správnym súdom (napr.

rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 148/2009). Kasačný súd tak súhlasí so správnym súdom, že ak žalobca mohol dať (a aj dal, hoci bez úspechu) preskúmať svoje služobné hodnotenie v konaní sp. zn. 1 S 38/2024, nie je možné ho preskúmavať v tu prerokúvanej veci. Napokon, sám v kasačnej sťažnosti nepredstavil nijakú argumentáciu proti tomuto právnemu záveru (porov. § 440 ods. 2 SSP). 9. Kasačný súd sa však nestotožňuje s názorom, že v prerokúvanej veci ide o žalobu vo veciach správneho trestania. Podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním rozumie rozhodovanie o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. vymenúva kritéria, ktoré ovplyvňujú záver služobného hodnotenia o spôsobilosti hodnoteného príslušníka vykonávať funkciu. Jedným z kritérií je aj postoj hodnoteného k dodržiavaniu služobnej disciplíny. Jeho disciplinárna bezúhonnosť, povaha a ojedinelosť, prípadne recidíva páchania disciplinárnych previnení má vplyv na závery služobného hodnotenia. To ale neznamená, že záver o spôsobilosti na výkon menej zodpovednej funkcie alebo nespôsobilosti na výkon akejkoľvek funkcie je výsledkom jeho protiprávneho konania. Preto ani prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. d) cit. zák. ako právny následok negatívneho služobného hodnotenia nie je sankciou (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžo 24/2011). Tento nesprávny záver správneho súdu však nemal žiaden vplyv na práva žalobcu, a preto nemá vplyv ani na dôvodnosť jeho kasačnej sťažnosti.