7Ssk/35/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200292.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 29Sa/23/2020
- IČS
- 5020200292
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: L.. R. A., nar. XX.XX.XXXX, Q. Ž.I., Q.. P.. A. XXX/XX, právne zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47238232 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 49821-2/2020-BA zo dňa 14.05.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 29Sa/23/2020-64 zo dňa 23. marca 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 29Sa/23/2020-64 zo dňa 23. marca 2021 zamieta. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 29Sa/23/2020-64 zo dňa 23. marca 2021, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 49821-2/2020-BA zo dňa 14.05.2020, ktorým napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu vo výrokovej časti zmenila tak, že vypustila text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“. V ostatnom rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 700-1611769017-GC04/ 17 zo dňa 24.07.2017, podľa 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z., 152a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a §
178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z. predpísal žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009 poistné na nemocenské poistenie v sume 78,- Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 318,60 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 106,20 Eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 59,70 Eur spolu v sume 562,50 Eur. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný a rovnako ani žalovanému (§168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017 podľa § 178 ods. I písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe L.. A. R. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
30.06.2009. Uvedené rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie o zániku poistenia“) nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2017. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca voči rozhodnutiu o zániku poistenia v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodal, rovnako sa nedomáhal súdneho prieskumu uvedeného rozhodnutia formou všeobecnej správnej žaloby.
Medzi účastníkmi rovnako nebolo sporné, že žalobca v posudzovanom období január až jún 2009 nezaplatil poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 562,50 Eur.
3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. „461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2 písm. c), § 128 ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b/ v znení zákona č. 43/2004 Z. z. účinnom od 1. januára 2005, § 129 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinnom od 1. januára 2005, § 129 ods. 2 v znení zák. č. 659/ 2007 Z. z. účinného od. 1. januára 2009 do 31. decembra 2010, § 130 písm. c) zák. účinného od 1. januára 2004, § 131 ods. 1 písm. c) zákona účinného od 1.januára 2004, § 132 písm. c) zákona účinného od 1. januára 2004, § 137 písm. b) zákona v znení zák. č. 43/2004 Z. z. účinnom od 1. januára 2005, § 141 ods. 1 zákona, § 142 ods. 1 prvá veta, § 143 ods. 1 zákona
v znení účinnom do 31. decembra 2010, § 144 ods. 1 v znení zák. č. 266/2017 Z. z. účinnom od 1. januára 2018, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4, postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku citujúc najmä ust. § 27 ods. 1, § 131, § 132 ods. 1,2 a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
4. Krajský súd považoval v prejednávanej veci za podstatné zodpovedať na otázku, či môže správny súd v konaní o prieskum zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o predpise poistného skúmať zákonnosť záverov predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu vo veci samotného zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 30.06.2009 (resp. sa od nich odchýliť), a teda aj meritórne vyhodnocovať žalobné námietky.
5. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 172 ods. 5 ako i ust. § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom mal za nepochybné, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o tom, že povinné dôchodkové poistenie a povinné nemocenské poistenie zaniklo dňa 30.06.2009, rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka
Žilina rozhodnutím číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017. Otázka trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu bola preto uvedeným právoplatným rozhodnutím vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zániku poistenia nepodal (nevyčerpal totiž ani riadny opravný prostriedok), čím sa pripravil o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutie správnym súdom.
Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia v obdobných veciach napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/1/2015, resp. sp. zn. 9Sžsk/123/2018 zo dňa 27.07.2020. Dal do pozornosti, že posledne uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR bol vydaný až po prijatí rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019, na ktoré sa odvoláva žalobca. Konštatoval, že ani prípadná zmena judikatúry, resp. jej ustálenie nie je dôvodom pre to, aby sa nerešpektovala právoplatnosť prv vydaných rozhodnutí orgánu verejnej správy.
6. Krajský súd ďalej uviedol, že k prieskumu rozhodnutia o zániku poistného, resp. riešeniu otázok vzťahujúcich sa k danému už právoplatne ukončenému konaniu, správny súd neoprávňuje ani citované ust. § 131 SSP Žalobca bol toho názoru, že neobsiahnutie uvedeného typu rozhodnutia (rozhodnutie o zániku poistenia) v taxatívnom výpočte rozhodnutí uvedených zákonodarcom v citovanom ust. § 131 SSP umožňuje súdu podrobiť dané právoplatne rozhodnutie súdnemu prieskumu, resp. umožňuje správnemu súdu od daného rozhodnutia sa
odchýliť. Krajský súd však zdôraznil, že otázku viazanosti právoplatnými rozhodnutiami iných orgánov verejnej moci, než sú taxatívne uvedené v citovanom ust. § 131 SSP, upravuje citované ust. § 132 ods. 2 SSP, ktoré je však, a to považoval krajský súd v predmetnej veci za podstatné, potrebné vykladať v nadväznosti na citované ust. 27 ods. 1 SSP.
7. Krajský súd mal za to, že výklad ust. § 132 ods. 2 SSP v kontexte s citovaným ust. § 27 ods. 1 SSP umožňuje správnemu súdu odchýliť sa len od takého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré nevydal orgán verejnej moci uvedený v citovanom ust. § 131 ods. 1 SSP a ktoré súčasne napĺňa zákonné podmienky pre súdny prieskum zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza, t.j. žalobca vzniesol návrh na súdny prieskum takého rozhodnutia, preskúmavané rozhodnutie z takéhoto rozhodnutia vychádzalo a bolo preň záväzné, nebolo možné toto rozhodnutie samostatne preskúmať správnym súdom podľa 6 ods. 2 SSP.
8. V tejto súvislosti považoval krajský súd za potrebné poznamenať, že žalobca v žalobe (ani v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 183 SSP, v ktorej by mohol uplatniť zmenu rozsahu a dôvodov žaloby, t.j. do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd) nevzniesol výslovný návrh na zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017. Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti je v danej veci podstatné, aj keby bol žalobca vzniesol v žalobe takýto návrh, neboli by splnené podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 27 ods. 1 SSP pre prieskum právoplatného rozhodnutia o zániku poistenia žalobcu, nakoľko rozhodnutie o zániku poistenia bolo spôsobilé byť predmetom samostatného súdneho prieskumu, pričom žalobca nepodnikol kroky potrebné k realizácii tohto prieskumu, t. j. nepodal voči danému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok ako predpoklad následného správneho súdneho prieskumu na podklade všeobecnej správnej
žaloby. Nie sú preto splnené podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 27 ods. 1 SSP preto, aby si mohol správny súd učiniť v otázke (už právoplatne rozhodnutej iným orgánom verejnej správy) zániku poistenia žalobcu k 30.06.2009 odlišný názor. Na tomto závere nemôže, podľa názoru krajského súdu, nič zmeniť ani rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 1Vs/1/2019, pretože hoci bolo uvedené rozhodnutie rozhodnutím zásadného významu pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť správnych súdov ani viazanosť daným rozhodnutím nie je spôsobilá prelomiť zákonodarcom expressis verbis stanovené zákonné podmienky súdneho prieskumu súvisiacich právoplatných rozhodnutí iných orgánov verejnej správy (§ 131 ods. 2 SSP v nadväznosti na citované ust. 27 ods. 1 SSP)
9. Keďže v tomto konaní neboli splnené zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 27 ods. 1 SSP krajský súd všetky námietky žalobcu vzťahujúce sa k otázke samotného zániku poistenia žalobcu k 30.06.2009 vyhodnotil ako irelevantné.
10. Vo vzťahu k námietke žalobcu v zmysle ktorej správny orgán prvého stupňa neupovedomil žalobcu o začatí predmetného nedávkového konania, čím mu neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, túto vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú.
Uviedol, že posudzovaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu je v posudzovanom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
Zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Tak isto zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). Žalobca mal možnosť v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uplatniť svoje námietky, čo v danej veci využil. Žalovaný sa s jeho námietkami v rozhodnutí vysporiadal, a preto podľa názoru krajského súdu nedošlo k porušeniu zákonných práv žalobcu.
11. Taktiež krajský súd mal za to, že rozhodnutia žalovanej obsahujú všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 zákona o sociálnom poistení, t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení a v rozhodnutí žalovaného je daný poukaz na ust. § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňoval prvostupňový orgán zmeniť právoplatné rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia bez toho, aby bola nariadená obnova konania, krajský súd uviedol, že táto námietka je v konaní o prieskum zákonnosti rozhodnutia o predpísaní poistného irelevantná (z dôvodov podrobne obsiahnutých v bodoch 14-20 rozsudku), nakoľko mala byť uplatnená v odvolaní voči rozhodnutiu o zániku poistenia k 30.06.2019, resp. vo všeobecnej správnej žalobe voči právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho orgánu.
12. Za irelevantnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, v ktorej žalobca namietal že potom čo prvostupňovému správnemu orgánu oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného dôchodkového poistenia, povinného nemocenského poistenia SZČO k 31.08.2007, mal za to, keďže mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, že sa jeho podaniu vyhovelo v plnom rozsahu. Krajský súd uviedol, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017 o zániku poistenia žalobcu k 30.06.2019 bolo žalobcovi doručované v zmysle 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 14.06.2017, opakované doručenie dňa 15.06.2017, deň uloženia zásielky dňa 15.6.2017. V zmysle § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase doručovania sa rozhodnutie považuje za doručené uplynutím tretieho dňa odo dňa uloženia zásielky, aj keď sa adresát zásielky o jej uložení nedozvedel. Krajský súd pre úplnosť uviedol, že prostriedkom právnej ochrany účastníka, ktorý tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo doručené (v danom prípade napríklad preto, že neboli splnené zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pre doručenie písomnosti, napr. že sa adresát v mieste doručovania nezdržiaval), je osobitý prostriedok právnej ochrany - správna žaloba opomenutého účastníka (§ 179 SSP). Právny inštitút žaloby opomenutého účastníka je však potrebné uplatniť v zákonom stanovenej lehote troch rokov odo dňa vydania napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zániku poistenia k 30.06.2009, ktorého nedoručenie žalobca namieta, bolo vydané dňa 07.06.2017. Lehota na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka (ktorej zmeškanie nemožno odpustiť) žalobcovi márne uplynula dňom 07.06.2020. 13. Záverom dal krajský súd do pozornosti, že žalobca nerozporoval neuhradenie poistného v mesiacoch január až jún 2019, rovnako nenamietal voči samotnej výške predpísaného poistného a ani správny súd z úradnej moci (§ 203 ods. 2 SSP) žiadne pochybenie vo vzťahu k výpočtu výšky poistného nezistil. 14. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd časť žalobných námietok vyhodnotil ako irelevantnú (pokiaľ išlo o námietky vzťahujúce sa k samotnej otázke zániku poistenia žalobcu k 30.06.2019) a zvyšnú časť žalobných námietok ako nedôvodnú, pričom sám z úradnej moci nezistil dôvody, pre ktoré by mohol žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, žalobu žalobcu s poukazom na citované ust. § 190 SSP zamietol.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu
15. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.
Navrhoval, aby pôvodne najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/23/2020 zo dňa 23. 03. 2021 zmenil a to tak, že ruší rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 49821-2/2021-BA zo dňa 14.05.2020 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
16. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca vyslovil svoj nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany krajského súdu, keď vylúčil možný prieskum skôr vydaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017 o zániku povinného poistenia žalobcu, bez toho aby sa zaoberal obsahovým (meritórnym) prieskumom vyššie uvedeného rozhodnutia, poukazujúc na nesplnenie materiálnych podmienok pre jeho vykonanie v zmysle ust. § 27 ods. 1 zák.č_ 162/2015 Z.z. 17. Žalobca na podklade nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010 z ktorého citoval, nepochyboval o tom, že jednou zo základných úloh pri výklade aplikovaných právnych predpisov, je hľadanie ich zmyslu a účelu tzv. (ratia legis). Zároveň v prípade, ak aplikovaná právna norma nie je jednoznačná respektíve je možné z nej vyvodiť viacero záverov, má teleologický výklad prednosť pred výkladom gramatickým. (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III ÚS 271/2011 zo dňa 27.09.2011) Poukázal na to, že v zmysle
ust. § 132 ods. 1 a 2 SSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa ust. § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa ods. 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. V kontexte uvedenom mal žalobca za zrejmé, že zmyslom a účelom ustanovenia § 132 ods. 2 SSP je povinnosť všeobecných súdov prihliadnuť a následne sa náležitým spôsobom vysporiadať s rozhodnutím obsahujúcim prejudiciálnu otázku spôsobom, ktorý v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vytvorí jasný zrozumiteľný a nepochybný rámec, z ktorého následne možno pri posudzovaní meritórnej otázky vychádzať.
18. Žalobca dal do pozornosti, že správny súd sa v rámci napadnutého rozhodnutia prejudiciálnou otázkou, ktorá je (bola) svojim charakterom otázkou zásadného významu nevysporiadal ústavne konformným spôsobom, keď podľa jeho názoru absolútne rezignoval na materiálne naplnenie ust. § 132 ods. 2 SSP. V tomto smere nepovažoval žalobca ani argumentáciu krajského súdu v zmysle ktorej je nevyhnutné na ust. § 131 ods. 2 SSP nazerať v spojení s ust. § 27 ods. 1 SSP za obstojnú. 19. Žalobca ďalej uviedol, že zásadne platí, že právoplatné rozhodnutie správneho orgánu nie je pre správny súd záväzné (§131 „a contrario“) a teda neexistuje povinnosť správneho súdu sa pridŕžať tohto rozhodnutia. Táto premisa vyplýva z ústavnoprávnej konotácie, v zmysle ktorej je správny súd priorizovaný a v istom zmysle „nadradený“ orgán ochrany práva, i keď výklad tejto premisy nemôže byť bezbrehý a je žiadúce aby správny súd vychádzal primárne z rozhodnutí na to kompetentných orgánov. Avšak v prípade, ak rozhodnutie správneho orgánu trpí zásadnými procesnými (respektíve) právnymi vadami, je úlohou súdnej moci pristúpiť ako
„ultima rátio“ v odôvodnených prípadoch ku korekcii záverov iných kompetentných orgánov. (Baricova, J.Fečík M., Števček M.,Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár Praha: C.H_Beck, 2018, str 690) 20. Žalobca rozhodnutie o zániku povinného poistenia považuje za nezákonné a tým, že mu bolo iba ex post oznámené odňal právo žalobcovi uplatniť pred vydaním rozhodnutia všetky jeho návrhy resp. námietky, čím došlo k závažnému porušeniu práv sťažovateľa v konaní pred správnym orgánom vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR resp. z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
21. K nespornému zániku poistenia žalobcu došlo dňom 31.08.2007 vyznačení v spise, preto vo svetle týchto skutočností argumentáciu krajského súdu v odôvodnení rozhodnutia o tom, že došlo k doručeniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu za absolútne irelevantnú, keďže žalobcovi bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017 o zmene zániku povinného poistenia žalobcu doručované po takmer 10 rokoch od prijatia prvotného rozhodnutia vyznačením v spise. Uvedené rozhodnutie považuje žalobca za vadné, vo významnej miere zasahujúce do práv žalobcu ako účastníka administratívneho konania, v čoho dôsledku sú splnené všetky materiálne podmienky pre aplikovanie nevyhnutnej súdnej korekcie, ako najvyššej zákonom vymedzenej garancie ochrany
zákonnosti. 22. Žalobca sa taktiež nestotožnil s názorom krajského súdu, keď ten ako nedôvodnú vyhodnotil žalobnú námietku v zmysle ktorej prvostupňový správny orgán neupovedomil žalobcu o začatí predmetného nedávkového konania. Žalobca mal za to, že v danej veci musia platiť ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, pre všetky administratívne konania vedené správnymi orgánmi, a to vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania ako základného práva vyplývajúceho z čl. 48 Ústavy SR nielen pre konania súdne, ako aj práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia. Potreba zachovania týchto práv žalobcu je v danom prípade o to viac zvýraznená, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené nečakane a prekvapujúco, po takmer 8 rokoch. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019.
23. Záverom a poukazom na všetky dosiaľ uvedené skutočnosti považoval žalobca kasačnú sťažnosť za dôvodnú a opodstatnenú. Rozhodnutie žalovanej č. 49821-2/2020-BA zo dňa 14.05.2020 trpí zásadnými právnymi vadami, spôsobujúcich ich nezákonnosť, pričom správny súd aj v rozpore s najnovšou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, nesprávne právne posúdil zásadné otázky, ktoré žalobca predostrel v rámci svojej argumentácie uvedenej v žalobe v dôsledku čoho došlo k materiálnemu naplneniu kasačného dôvodu v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu
24. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila písomným podaním z 03.08.2021. Poukázala na to, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 49821-2/2020-BA, zo dňa 14.
mája 2020. 25. Vzhľadom na námietky žalobcu, ktoré výlučne smerujú k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalovaná upriamila pozornosť na skutočnosť, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 49821-2/2020-BA zo dňa 14. mája 2020, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla o predpísaní dlžného poistného na sociálne poistenie za obdobie január 2009 až jún 2009 a to až potom, ako bolo konanie vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia právoplatné skončené. Žalovaná zastávala právny názor, že ak Sociálna poisťovňa v samostatnom konaní rozhodla o zániku sociálneho poistenia žalobcu, je povinná v ďalšom konaní, t.j. v konaní vo veci predpísania poistného, prihliadať na právoplatné rozhodnutie, ktorým sa konečným spôsobom upravil status žalobcu na účely
sociálneho poistenia. Poukázala na to, že právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou. Z toho dôvodu nebolo podľa názoru žalovanej možné opätovne posudzovať status samostatne zárobkovo činnej osoby v následnom konaní, ktorým je konanie vo veci predpísania poistného na sociálne poistenie. Rozhodnutie č. 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017, vo veci zániku sociálneho poistenia, vydané kompetentným orgánom, nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2017, márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, a preto považovala žalovaná otázku zániku sociálneho poistenia žalobcu za právoplatne vyriešenú. V tejto súvislosti dala do pozornosti ust. § 132 ods. 2 SSP na základe, ktorého bol správny súd povinný na rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prihliadať. Na podporu poukázala žalovaná na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/5/2017 zo dňa 30.mája 2018 ako i rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/16/2017 zo dňa 26. júna 2017 a Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2Sa/18/2017 zo dňa 8. decembra 2017. 26. Žalovaná poukázala na to, že rozhodovacia prax kasačného súdu v konaniach, ktorých predmetom je súdny prieskum rozhodnutí vo veci predpísania poistného je ustálená v tom zmysle, že kasačný súd prihliada na právoplatné rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia povinného dôchodkového poistenia dotknutého žalobcu, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutí vo veci predpísania poistného, resp. penále (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/116/2018 zo dňa 29. januára 2020, sp. zn. 9Sžsk/128/2018 zo dňa 29. januára 2020, sp. zn. 9Sžsk/16/2019 zo dňa 29. januára 2020, sp. zn. 9Sžsk/53/ 2019 zo dňa 30 septembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/37/2019 zo dňa 25. novembra 2020) Keďže otázka zániku postavenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bola už raz právoplatne posúdená, žalovaná zastávala právny názor, ktorý je podložený aj judikatúrou najvyššieho súdu, že krajský súd sa v predmetnom konaní nemohol
opätovne zaoberať touto otázkou, ale postupoval správne a v súlade so zákonom, ak preskúmal zákonnosť a postup rozhodnutia žalovanej o predpísaní poistného, ktoré je predmetom tohto konania. 27. Taktiež žalovaná uviedla, že podľa jej právneho názoru pobočka Sociálnej poisťovne nekonala v rozpore s príslušnými ust. zák.č_ 461/2003 Z.z. v znení, ktoré upravujú konanie vo veciach sociálneho poistenia, ak žalobcovi osobitne neoznámila začatie konania vo veciach predpísania poistného, ktoré je prirodzeným zákonným následkom konania vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, ktoré mu prechádzalo.
V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, pričom súdna prax je v tomto právnom názore ustálená. Žalobca, ktorému bolo začatie konania oznámené v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia je oprávnený vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým jeden celok.
Tento právny názor vyslovil Najvyšší správny súd SR v uznesení sp. zn. 9Sžsk/94/2018 zo dňa 23. septembra 2019. 28. Uviedla, že žalobca mal právo uplatniť všetky práva, ktoré mu ako účastníkovi konania zák. č. 461/2003 Z. z. priznáva. Žalobca mal možnosť „obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy“ v rámci odvolacieho konania a zároveň mal podľa ust. § 190 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie vyhotoviť kópie. Žalobca dňa 14. augusta 2017 podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, avšak právo nahliadnuť do spisu, obsahujúceho podklady k rozhodnutiu, žalobca
nevyužil. V tejto súvislosti žalovaná považovala za potrebné tiež uviesť, že v prípade, ak by sme aj pripustili, že sa Sociálna poisťovňa dopustila procesných pochybení v konaní, poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 10. mája 2010, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 103/ 2011, z ktorého vyplýva, že „je neúčelné a nehospodárne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“. Za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.
Taktiež žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí k postupu správnych orgánov pri vydávaní rozhodnutí č. 6/2003, podľa ktorého môže byť dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Jedná sa o ustálenú súdnu prax.
29. V súdnom konaní, ktorého predmetom je rozhodnutie vo veci predpísania poistného nie sú podľa názoru žalovanej žalobné body týkajúce sa otázky zániku sociálneho poistenia relevantné. Žalobca ich mohol uplatniť v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, č. 31098-2/2017-ZA zo dňa 7. júna 2017, vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, preto krajský súd, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísania poistného, nemohol na tieto námietky prihliadať. Žalovaná sa záverom plne stotožnila s právnymi závermi krajského súdu vyjadrenými v napadnutom rozsudku a navrhla, aby pôvodne najvyšší súd kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodnú zamietol.
IV. Konanie pred kasačným súdom
30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.
31. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 32. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná. 34.
Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 29Sa/23/2020-64 zo dňa 23. marca 2021, ktorým krajský súd žalobu žalobcu zamietol. 35. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Sociálna poisťovňa ústredie č. 49821-2/2020-BA zo dňa 14.05.2020, ktorým napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu vo výrokovej časti zmenil tak, že vypustil text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“.
V ostatnom rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 700-1611769017-GC04/17 zo dňa 24.07.2017, podľa 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z., 152a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 178 ods. I písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z. predpísal žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009 poistné na nemocenské poistenie v sume 78,- Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 318,60 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 106,20 Eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 59,70 Eur spolu v sume 562,50 Eur.
36. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na
kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej
správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).
Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).
37. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
38. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil.
39. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného právneho predpisu postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné.
V. Právne posúdenie kasačným súdom
40. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 41. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
42. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 43. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.
Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 44.
V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd uvádza: „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu
textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú
nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. 45. Zákon o sociálnom poistení vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok (§ 1 ods. 1 zákon č. 461/2003 Z. z.).
46. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č_ 266/2017 Z.z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.
Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 47. Zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ustanovil podmienky, na základe ktorých fyzickej osobe majúcej status samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká povinnosť uhrádzať povinné sociálne poistenie a s citovanej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení vyplýva, že fyzická osoba majúca status samostatne zárobkovo činnej osoby je povinná uhrádzať povinné sociálne poistenie počas celého obdobia trvania poistenia.
Pokiaľ táto osoba si zákonnom stanovenú povinnosť nesplnila a neodviedla poistné vôbec, alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa jej dlžné poistné predpíše. 48. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a tohto zákona a § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009 poistné na nemocenské poistenie v sume 78,- Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 318,60 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 106,20,-Eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 59,70 Eur spolu v sume 562,50 Eur.
O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 49821-2/2020-BA zo dňa 14.05.2020, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, č. 49821-2/2020-BA zo dňa 14. 05. 2020 napadnuté odvolaním žalobcu zmenila tak, že z výrokovej časti vypustila text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“. V ostatnom Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, potvrdila. Uvedeným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobcovi predpísala dlžné poistné za obdobie január 2009 až jún 2009 predchádzalo rozhodnutie Sociálnej poisťovni o zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu.
Sociálna poisťovňa pobočka Žilina rozhodnutím č. 31098-2/2017-ZA zo dňa 07. júna 2017 rozhodla tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2009. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie nepodal a preto márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania prvostupňové rozhodnutie pobočky nadobudlo dňa 20. júla 2017 právoplatnosť.
49. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom formulovaným v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu, keď vylúčil možnosť prieskumu takto skôr vydaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017 o zániku povinného poistenia žalobcu v rámci prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného. Skutočnosť, či žalobcovi zaniklo povinné poistenie považoval žalobca za zásadnú prejudiciálnu otázku v tomto konaní a podľa jeho názoru krajský súd absolútne rezignoval na materiálne naplnenie ust. § 132 ods. 2 S.s.p. čím sa s uvedeným nevysporiadal ústavne konformným spôsobom. Kasačný súd sa preto v ďalšom konaní zameral na posúdenie tejto zásadnej kasačnej námietky žalobcu.
50. Podľa ust. § 132 ods. 1,2 SSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
51. Citovaným ustanovením právnej normy zákonodarca ustálil pojem prejudiciality, vzťahu dvoch rozhodnutí orgánu verejnej moci s účinkami ich vzájomnej kauzálnej podmienenosti. V zásade nadviazal na právnu úpravu ustanovenú v § 135 Občianskeho súdneho poriadku s jeho čiastočnou precizáciou, pričom z druhého odseku citovaného ustanovenia je zrejmé, že správny súd si nemôže vytvoriť názor na predbežnú otázku nezávisle od výsledku konania, ku ktorému dospel príslušný orgán. Teda pokiaľ príslušný správny orgán rozhodol v danej veci o zániku povinného poistenia žalobcu, správny súd sa nemôže od neho odchýliť, nakoľko je pre neho toto právoplatné rozhodnutie záväzné.
52. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že otázka právneho postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bola právoplatne posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania poistného. Pokiaľ právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté o zániku povinného sociálneho poistenia k určitému dňu, nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osobe na účely sociálneho poistenia, a preto otázka jeho statusu nemôže byť opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní dlžného poistného. 53.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu bolo zrejmé, že krajský súd sa pri prieskume žalobou napadnutého rozhodnutia zaoberal existenciou rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia žalobcu, pričom vylúčil možnosť prieskumu tohto skôr vydaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017 o zániku povinného poistenia žalobcu, pričom svoj právny názor aj dostatočne jasne v bode 15 a 16 rozsudku odôvodnil.
54. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na rozhodnutie správneho súdu v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP) Z uvedených dôvodov správny súd bol povinný prihliadať na skutočnosť, že vo veci určenia zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovni tak, že žalobcovi zaniklo povinné sociálne poistenie ku dňu
30. júna 2009. Z dôvodov prekážky rozhodnutej veci správny súd nebol oprávnený opätovne sa zaoberať otázkou zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu. V rámci konania súdneho prieskumu zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej bol správny súd viazaný rozsahom predmetu, o ktorom žalovaná rozhodla preskúmavaným rozhodnutím (číslo:
49821-2/2020-BA zo dňa 14. mája 2020). Z toho dôvodu správny súd mal právomoc preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej, žalobou napadnutým a v rámci súdneho prieskumu tohto rozhodnutia preskúmať, či žalovaná skutkovo správne a v súlade so zákonom predpísala žalobcovi dlžné poistné za rozhodné obdobie poistenia, súc viazaný skutkovou okolnosťou, že zákonné povinné sociálne poistenie žalobcovi zaniklo až dňom 30. júna 2009. (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7 Sžsk/68/2019 zo dňa 12.03.2021) Z uvedeného dôvodu považuje kasačný súd aj ďalšie kasačné námietky vzťahujúce sa ku konaniu o zániku povinného poistenia žalobcu za právne irelevantné. 55. Žalobca taktiež nesúhlasil s názorom krajského súdu ohľadne jeho námietky v zmysle ktorej prvostupňový správny orgán neupovedomil žalobcu o začatí nedávkového konania. Žalobca mal za to, že v danej veci musia platiť ústavne princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE.
Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019. 56. Rezolúcia (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom (schválená Výborom ministrov dňa 28. septembra 1977 na 275. zasadnutí zástupcov ministrov) vyjadruje minimálny štandard práv účastníkov správneho konania. Zásady v nej formulované sa dotýkajú ochrany fyzických a právnických osôb v správnom konaní, a to pri akýchkoľvek individuálnych opatreniach alebo rozhodnutiach prijatých pri výkone verejnej moci, ktoré priamo ovplyvňujú práva, slobody alebo záujmy týchto osôb. Jedná sa o tieto zásady; právo byť vypočutý, prístup k informáciám, pomoc a zastupovanie, odôvodnenie a uvedenie opravných prostriedkov. Táto rezolúcia slúži na podporu všeobecných princípov obsiahnutých vo vnútroštátnej právnej úprave. Je však potrebné zdôrazniť, že rezolúcia výnimočne pripúšťa modifikáciu procesných práv osoby napr. v určitých špecifických oblastiach verejnej správy, ale aj to iba za predpokladu dosiahnutia najvyššieho možného stupňa spravodlivosti. Kasačný
súd v tejto súvislosti poukazuje na verejnoprávny charakter konaní podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré majú vlastnú procesnú úpravu s vylúčením všeobecného predpisu o správnom konaní. Zákon o sociálnom poistení umožňuje začať Sociálnej poisťovni konanie na podnet organizačnej zložky, ktoré je v takomto prípade začaté urobením prvého úkonu voči účastníkovi konania. Zákon o sociálnom poistení bližšie nešpecifikuje, o aký úkon má ísť. Nevylučuje teda, aby prvým úkonom bolo aj doručenie rozhodnutia.
Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní vychádzala iba z údajov zistených od iných osôb ako je účastník konania, pokiaľ rozsah získaných údajov postačoval na závery vyslovené v jej rozhodnutí, podľa názoru kasačného súdu nemožno považovať za porušenie práva účastníka konania. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni upovedomiť účastníka o začatí správneho konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon o
sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie. Rovnaký právny názor prijal aj najvyšší súd v uznesení sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24.02.2011.
Tento princíp sa uplatní aj v konaní o predpísaní poistného, resp. penále. Záver veľkého senátu v rozhodnutí 1Vs/1/2019 sa vyslovene vzťahuje iba na konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. (t.j. konanie o zániku sociálneho poistenia v spornom prípade). V danom prípade účastník konania, ktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, je oprávnený vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým konaním jeden celok. Prvostupňový správny orgán má možnosť oboznámiť sa s námietkami a tieto vyhodnotiť a v prípade dôvodnosti sám o odvolaní rozhodnúť podľa §
217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Pokiaľ tak prvostupňový orgán neurobí, postúpi odvolanie na rozhodnutie druhostupňovému orgánu, ktorý je povinný sa s námietkami účastníka riadne vysporiadať. 57. Zo skutkových okolností v danej veci je zrejmé, že v konaní o predpísaní dlžného poistného žalobcovi, mal, žalobca priestor na to, aby uplatnil svoje procesné práva účastníka konania, čo aj využil preto kasačný súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že v danom konaní nedošlo k popretiu procesných práv žalobcu. 58. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd dôvody, žalobcom vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods.1, písm. g/ SSP, vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 59. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v tomto konaní (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP) 60. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. septembra 2022