7Ssk/35/2025

1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že na žiadosť žalobkyne jej pobočka v Spišskej Novej Vsi rozhodnutím z 13. januára 2023 priznala nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti od 12. decembra 2022, odkedy bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Pretože jej od 7. decembra 2022 do 13. januára 2023 patrilo ošetrovné, ďalším rozhodnutím z 8. februára 2023 pobočka na toto obdobie zastavila výplatu dávky v nezamestnanosti. Neskôr sa pobočka dozvedela, že od 1. februára 2023 sa žalobkyni vyplácal rodičovský príspevok, a preto rozhodnutím z 2. augusta 2023 vyslovila, že od 1. februára do 27. júna 2023 nemala nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti a ďalšiu výplatu zastavila. V odôvodnení odkázala na ustanovenie § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Odvolanie žalobkyne zamietlo ústredie žalovanej svojím rozhodnutím z 9. októbra 2023, v ktorom zdôraznilo, že o výplate rodičovského príspevku sa žalovaná dozvedela až 20. júla 2023, teda až po vyplatení dávky v nezamestnanosti. 2. Prípisom z 3. augusta 2023 pobočka vyzvala žalobkyňu, aby vrátila vyplatenú dávku v nezamestnanosti. Tá namietla, že o rodičovský príspevok požiadala až po skončení obdobia, za ktoré jej bola vyplatená dávky, a nevedela, že sa jej automaticky prizná spätne. Pobočka však rozhodnutím z 26. októbra 2023 aj tak uložila žalobkyni, aby vrátila vyplatenú dávku v sume 2.155,70 €. V odôvodnení odkázala na § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. a uzavrela že vyplatením rodičovského príspevku sa dávka v nezamestnanosti stala neprávom vyplatenou. Po odvolaní žalobkyne ústredie tu preskúmavaným rozhodnutím z 24. januára 2024 zmenilo rozhodnutie pobočky tak, že tú istú povinnosť uložilo podľa § 236 ods. 1 písm. b) cit. zák. Na odôvodnenie zdôraznilo, že v čase, kedy žalobkyňa požiadala o rodičovský príspevok, už musela vedieť, že jej bola vyplatená dávka v nezamestnanosti a že výplatou rodičovského príspevku zanikne nárok na jej výplatu. Rovnako upozornilo, že výplatu rodičovského príspevku zabezpečuje iný orgán, ktorého informačný systém nie je prepojený so systémom žalovanej. 3. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 8 Sa 2/2024-46 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie. V odôvodnení vytkol žalovanej, že v ňom chýba úvaha, z akých konkrétnych skutkových okolností vyvodila žalobkyninu vedomosť alebo povinnosť vedieť, že vyplatením rodičovského príspevku sa stáva dávka v nezamestnanosti neoprávnene vyplatenou. Samotný časový sled týchto udalostí nie je dostatočný. Nie je vylúčené, že túto vedomosť môže založiť aj okolnosť, ktorá vznikla až po výplate, ale musí byť predvídateľná a určiteľná už v čase poberania dávky. Žalovaná však v rozhodnutí nepreukázala, z čoho konkrétne žalobkyňa mala tieto následky predvídať. Rovnako správny súd vyčítal žalovanej, že nevysvetlila, ako vypočítala sumu, na ktorej vrátenie zaviazala žalobkyňu. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia tak nevyhovuje ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

vyplatila neprávom. Z formulácie citovanej časti tohto ustanovenia (keďže zvyšná časť nie je v prerokúvanej veci podstatná) je zrejmé, že povinnosť príjemcu dávky vrátiť ju je viazaná na tri podmienky: 1. príjemcovi dávka nepatrila, no napriek tomu sa mu vyplatila; 2. vedomosť príjemcu alebo aspoň jeho povinnosť z okolností predpokladať, že sa mu vypláca dávka, ktorá mu nepatrí; 3. presiahnutie min. sumy 5 €. Samotné neoprávnené prijímanie dávky je len jednou nutnou, nie však postačujúcou podmienkou aplikácie § 236 ods. 1 písm. b) cit. zák. Ďalšou podmienkou je ešte aj vedomosť príjemcu alebo aspoň jeho povinnosť z okolností predpokladať, že sa mu vypláca dávka, ktorá mu nepatrí (porov. rozsudky tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 32/2024 alebo 7 Ssk 47/2024).

nedá priamo dokazovať. Na tento stav možno usudzovať len z vonkajších prejavov, ktorú budú svedčať o jeho vedomosti (napr. jeho vlastné vyjadrenia o tom, že sa mu podarilo niečo vylákať, a pod.), alebo z rôznych nepriamych dôkazov (porov. napr. pre dokazovanie úmyslu obdobne rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 10/2020). Naopak, pre záver, že príjemca musel z okolností predpokladať, že sa mu dávka vypláca neprávom, postačuje poznanie takých okolností, ktoré sú spôsobilé v ňom vzbudiť rozumné pochybnosti o tom, či má právo na dávku (napr. rozsudok sp. zn. 6 Ssk 48/2023).

9. O vrátení neprávom vyplatenej dávky rozhodujú organizačné zložky žalovanej v tzv. nedávkovom konaní (porov. § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.), na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 172 a nasl. cit. zák. Náležitosti rozhodnutia v týchto konaniach upravuje § 209 cit. zák., podľa ktorého musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (odsek 2). V odôvodnení organizačná zložka uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala (odsek 4). Organizačná zložka tak musí v odôvodnení rozhodnutia vysvetliť, akými konkrétnymi skutočnosťami mala naplnené jednotlivé znaky skutkovej podstaty (hypotézy) právnej normy, podľa ktorej rozhodovala. Ak teda rozhodla podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., mala odôvodniť, akými skutočnosťami je preukázaná vedomosť príjemcu alebo jeho povinnosť predpokladať, že sa mu dávka vyplácala

Tým je však vysvetlené len neoprávnené prijímanie dávky; v rozpore s cit. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. však chýba úvaha, z čoho žalovaná vyvodila, že žalobkyňa o týchto následkoch vedela alebo ich aspoň musela predpokladať. Hoci žalovaná sa ju snažila doplniť v kasačnej sťažnosti, takýto postup nemôže nahradiť chýbajúce odôvodnenie (porov. napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžk 6/2018 a tam citovanú judikatúru).