7Ssk/36/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200552.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-16Sa/42/2022
- IČS
- 5022200552
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX/X, G. (právny nástupca pôvodného žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX), proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.07.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-16Sa/42/2022-127 zo dňa 28.06.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Predmet konania 1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. ZA-16Sa/42/2022-127 zo dňa 28.06.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.07.2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo:
XXX XXX XXXX X. zo dňa 10. marca 2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Administratívne konanie 2. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 611,40 € mesačne od 11.01.2022. Starobný dôchodok
priznala aj podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej „základné nariadenie“) a podľa článku 50 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej „vykonávacie nariadenie“). 3. Žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že žalobca dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov a desiatich kalendárnych mesiacov 11.01.2022 podľa § 65 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení. K tomuto dátumu získal 9484 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Sumu starobného dôchodku je podľa článku 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII časť základného nariadenia možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ďalej žalovaná podrobne vysvetlila spôsob výpočtu starobného dôchodku podľa tohto ustanovenia. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 1,4338, avšak na výpočet starobného dôchodku sa podľa § 75 a citovaného zákona použil priemerný osobný mzdový bod
1,5355, z ktorého bol vypočítaný jeho invalidný dôchodok, pretože tento je vyšší. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 11.01.2022 je podľa § 64 ods. 6 citovaného zákona 15,1300 €. Suma starobného dôchodku je tak po vynásobení základných veličín 603,70 € mesačne.
Podľa zákona č. 100/1988 Zb. by mal nárok na starobný dôchodok vo výške 195,00 € mesačne, preto mu patrí suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení, ktorá je vyššia. Tento starobný dôchodok sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšoval o valorizácie na 611,60 € mesačne
4. Generálny riaditeľ žalovanej v preskúmavanom rozhodnutí vydanom na základe odvolania žalobcu sa stotožnil s výpočtom sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení v celom rozsahu. Doplnil, že sumu starobného dôchodku podľa článku 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII základného nariadenia bolo možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
Nakoľko splnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia len z obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, prvostupňovým rozhodnutím mu bol priznaný starobný dôchodok od 11.01.2022 v sume 611,60 € mesačne.
V rozhodujúcom období (roky 1993 - 2015, 2019) získal 20,9507 rokov dôchodkového poistenia. Od 01.01.1993 ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, 11. januára 2022, získal 25,9836 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Súčin aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 11.01.2022, priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého bol vypočítaný jeho invalidný dôchodok a obdobia dôchodkového poistenia od 01.01.1993 do 11.01.2022 predstavuje sumu 603,70 €. Pretože suma starobného dôchodku vypočítaná podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je nižšia ako suma starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, patrí mu táto vyššia suma, ktorá bola ďalej zvyšovaná podľa § 82 citovaného zákona na sumu 611,60 € mesačne. 5. Ďalej sa žalovaná vyjadrila k jeho odvolacej námietke, že do obdobia dôchodkového poistenia mu nebola započítaná doba pred 01.01.1993. Podľa potvrdenia nositeľa poistenia Českej republiky podľa právnych predpisov Českej republiky získal 6191 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom
zabezpečení, keďže pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ďalej „ČSFR“) bol naposledy zamestnaný u zamestnávateľa Přerovské strojírny, a. s., Přerov, ktorý mal sídlo na území ČR, všetky doby zamestnania získané pred 01.01.1993 (vrátanie dôb zamestnania získaných na území SR), sa považujú za doby zabezpečenia ČR.
K výpočtu starobného dôchodku v zmysle základného nariadenia uviedla, že zhodnotením doby poistenia a započítaním hrubých zárobkov získaných do 31.12.1992 bola suma starobného dôchodku určená aj podľa článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, a to ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR a celkovým obdobím poistenia získaným aj podľa právnych predpisov ČR.
Teoretická suma starobného dôchodku je pritom suma starobného dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov ČR považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR.
Suma starobného dôchodku určená podľa uvedeného článku je 601,10 € mesačne. Vzhľadom na to mu patrí starobný dôchodok v sume určenej v prvostupňovom rozhodnutí. Konanie na správnom súde 6. Správny súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s právnym názorom žalovanej ohľadne výpočtu starobného dôchodku žalobcu. Táto suma bola určená podľa vnútroštátneho práva ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Stotožnil sa s určením výšky priemerného osobného mzdového bodu ako aj obdobím dôchodkového poistenia a určením aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ako to uviedla žalovaná. Pri jeho výpočte bolo prihliadnuté aj na § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keď suma takto určeného starobného dôchodku bola vyššia ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Napokon ku konečnej úprave uvedenej sumy došlo postupom podľa § 82 citovaného zákona k zvýšeniu o 1,3 percenta mesačnej sumy dôchodku.
Podľa správneho súdu sa žalovaná správne vysporiadala aj s otázkou obdobia dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov ČR. Poukázal pritom na článok 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení, z ktorého vyplýva že pokiaľ sa týka dôb zabezpečenia získaných pred dňom rozdelenia ČSFR, tieto je nutné považovať za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Keďže žalobca bol pred uvedeným dňom naposledy zamestnaný v ČR, kde mal jeho zamestnávateľ aj sídlo, všetky doby zabezpečenia, ktoré dosiahol pred 01.01.1993, je nutné považovať za doby zabezpečenia ČR. Správny súd tiež
ako správnu odobril aplikáciu článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, podľa ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku 601,10 € mesačne. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutí týkajúcich sa priznania jeho invalidného dôchodku, zdôraznil, že predmetom tohto súdneho prieskumu je rozhodnutie o starobnom dôchodku, pričom rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku už bolo podrobené súdnemu prieskumu. Čo sa týka jeho civilných nárokov uplatnených v správnej žalobe, tieto boli uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.02.2023 vylúčené na samostatné konanie. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť. V prvom rade namietal formálne nedostatky napadnutého rozsudku: chýba žalovaný 1/ zo žaloby - Slovenská republika v zastúpení Sociálnej poisťovne ústredie a jej generálneho riaditeľa, IČO žalovanej, nezrozumiteľné odôvodnenie, nevyhlásenie rozsudku, nedoručenie predvolania na pojednávanie, rozsudok nebol podpísaný sudcom, chýbal odtlačok úradnej pečiatky súdu, rozsudok vydaný jemu neznámym sudcom. Žiadal o vydanie opravného uznesenia.
Nemal právo ústne sa vyjadriť na pojednávaní, rozsudok mu nebol platne doručený do vlastných rúk na doručenku, správny súd neoprávnene vyhlásil rozsudok len žalovanej, pričom mal odročiť vyhlásenie rozsudku z dôvodu jeho neprítomnosti ako ospravedlnenej strany, správny súd neodoslal napadnutý rozsudok v lehote 30 dní. Ďalej namietal, že rozhodoval nezákonný sudca, ktorý nebol vybratý náhodným výberom. Správny súd nevykonal navrhnuté dôkazy - výsluch navrhovaných svedkov (jedná sa o svedkov strany žalovanej - neznámych cudzích fyzických osôb, ktoré žalobca osobne nepozná, všetko zamestnancov žalovanej). V ďalšej časti kasačnej sťažnosti namietal výšku jeho invalidného dôchodku, ktorý by bol priznaný právoplatným rozhodnutím žalovanej (nesprávny matematický výpočet invalidného dôchodku, povinnosť priznať invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť alebo zrušiť preskúmavané rozhodnutie a zaviazať žalovanú zaplatiť dlh na, podľa neho, primeranom starobnom dôchodku, ako aj primeranom invalidnom
dôchodku a v súvislosti s invalidným dôchodkom aj uložiť povinnosť žalovanej zdržať sa spravovania cudzích exekúcii na účte žalobcu. 8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila. Posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenie pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a kasačnej sťažnosti nie je možné priznať úspech.
10. Pôvodný žalobca v priebehu kasačného konania zomrel a kasačný súd uznesením sp. zn. 7Ssk/36/2025 zo dňa 30.09.2025 rozhodol, že v kasačnom konaní bude ako so žalobcom pokračovať so synom zomrelého žalobcu A.. V ďalšom texte bude kasačný súd používať termín „žalobca“ v spojení s pôvodným žalobcom.
11. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi priznala starobný dôchodok od 11.01.2022 v sume 611,60 € mesačne podľa článku 52 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. Žalobca v správnej žalobe meritórne namietal, že mu neboli zohľadnené všetky doby dôchodkového poistenia, konkrétne pred 01.01.1993. Žalovaná túto námietku považoval za nedôvodnú, pretože tieto doby bolo potrebné považovať za doby českého sociálneho poistenia. Práve z tohto dôvodu vypočítala aj starobný dôchodok podľa článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia a zistila, že táto suma je nižšia ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa článku 52 ods. 1 písm. a), teda nezávislá dávka, ktorú mu aj priznala.
12. Podľa článku 52 ods. 1 základného nariadenia v platnom znení príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného
udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. Podľa článku 52 ods. 3 základného nariadenia daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítané v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej inštitúcie každého členského štátu. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, publikovanej pod č. 318/1994 Z. z. doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 13. Žalobca nerozporoval skutkovú okolnosť, že pred dňom rozdelenia ČSFR (31.12.1992) bol naposledy zamestnaný u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike.
Od 01.01.1993 bol zamestnaný na území Slovenskej republiky, respektíve na území Slovenskej republiky dosiahol doby dôchodkového poistenia. Vzhľadom na žalobcove námietky v správnej žalobe bolo najmä potrebné vyhodnotiť, či žalovaná postupovala správne, keď doby dôchodkového poistenia získané pred 01.01.1993 nehodnotila ako slovenské doby poistenia.
14. Podľa kasačného súdu je tento právny názor, ktorý prevzal aj správny súd, vecne správny. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol pred rozdelením ČSFR naposledy zamestnaný u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike, je potrebné na jeho prípad aplikovať článok 20 ods. 1 zmluvy č. 318/1994 Z. z., teda tieto doby posudzovať ako české doby sociálneho zabezpečenia. Potom je potrebné aplikovať základné nariadenie, pretože v prípade žalobcu existuje medzinárodný prvok - doba poistenia v dvoch členských štátoch Európskej únie. Žalovaná preto postupovala správne, keď v preskúmavanom rozhodnutí okrem výpočtu nezávislej dávky podľa článku 52 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, ktorý realizoval prvostupňový správny orgán (na ktorý použila výlučne slovenské doby poistenia), vypočítala dávku aj v zmysle článku 52 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, teda paušálnu dávku. 15. Čo sa týka nezávislej dávky vypočítanej výlučne so zohľadnením slovenských dôb poistenia, k tomuto výpočtu žalobca žiadne konkrétne námietky [okrem už vyhodnotenej
námietky nezapočítania do slovenských dôb dôchodkového poistenia (zabezpečenia) doby zabezpečenia do 31.12.1992] nevzniesol a ani kasačný súd tento výpočet nevzhliadol ako nesprávny. Žalovaná správne vychádzala z vnútroštátnej právnej úpravy starobného dôchodku (§ 65 ods. 1, § 66 ods. 1, § 82, § 274 zák. o soc. poistení) a sumu starobného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia na území Slovenskej republiky získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (25,9836 rokov dôchodkového poistenia, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 16. Čo sa týka určenia paušálnej dávky, žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí správne konštatovala, že ide o časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovým obdobím poistenia získaným vo všetkých členských štátoch, teda získaným aj pred 01.01.1993 (doby zabezpečenia získané v ČR), aj po tomto dni (doby poistenia získané v
SR), vypočítaná podľa slovenského zákona o sociálnom poistení. Sumu starobného dôchodku žalovaná určila na 601,10 € mesačne. Paušálnu dávku takto vypočítanú žalovaná porovnala s výškou nezávislej dávky v zmysle článku 52 ods. 3 základného nariadenia.
Pretože podľa tohto ustanovenia má osoba nárok na najvyššiu čiastku týchto dávok, správne postupovala, keď priznala ako sumu dôchodkovej dávky nezávislú dávku, ktorá je vyššia.
17. Čo sa týka sťažnostných námietok, tieto sú v celom rozsahu nedôvodné. Žalobca namietal nedostatky označenia žalovanej v napadnutom rozsudku, ktoré sa nezhoduje s jeho označením v správnej žalobe - chýba Slovenská republika a označenie IČO žalovanej.
Keďže z obsahu žaloby bolo jednoznačné, ktorý orgán preskúmavané rozhodnutie vydal, ktorý napokon aj žalobca za žalovanú označil, správny súd úplne správne v zmysle § 180 ods. 1 SSP konal ako so žalovanou len so Sociálnou poisťovňou, ktorá má v zmysle § 35 ods. 2 SSP samostatnú procesnú spôsobilosť konať pred správnym súdom. V tomto smere správny súd nie je viazaný formálnym označením žalovaného správneho orgánu v správnej žalobe, pokiaľ zo správnej žaloby a jej príloh vyplýva, ktorý správny orgán vydal rozhodnutie, ktoré žalobca žiada preskúmať a nie je to proti jeho výslovne prejavenej vôli. Pri správnom orgáne jeho označenie identifikačným číslom nie je nevyhnutnou náležitosťou. 18. Žalobca ďalej namietal formálne nedostatky napadnutého rozsudku. Hoci namietal, že odôvodnenie je nezrozumiteľné a „pochybné“, neuviedol, v čom túto nezrozumiteľnosť vidí a ktoré časti odôvodnenia si protirečia či sú nejasné. K námietke, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, treba uviesť, že predvolanie mu bolo doručované na jeho doručovaciu adresu, ktorú sám v žalobe uviedol, avšak zásielku si neprevzal v odbernej
lehote. Pokiaľ namietal chybné poučenie, poučenie v napadnutom rozsudku má všetky zákonné náležitosti, vrátane možnosti podať kasačnú sťažnosť, lehoty na jej podanie a miesta jej podania. K námietke, že doručený rozsudok nebol podpísaný sudcom, kasačný súd poukazuje na § 61 ods. 1 Spravovacieho poriadku, podľa ktorého predseda senátu alebo samosudca elektronicky autorizuje len prvopis rozhodnutia, a nie aj rovnopis rozhodnutia, ktorý je listinným vyhotovením prvopisu. V danom prípade prvopis napadnutého rozsudku bol samosudcom riadne autorizovaný. Námietka, že rozsudok nebol vyhlásený, je v rozpore s obsahom súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa
28.06.2024. Neoprávnená je aj námietka, že na správnom súde rozhodoval vylúčený sudca. Vo vzťahu ku konajúcemu sudcovi žalobca v priebehu súdneho konania nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti a preto nebol dôvod, aby o jeho vylúčení rozhodoval nadriadený súd, ani sudca sám sa necítil byť zaujatý; samotné nestotožnenie sa s vyhláseným rozsudkom nie je dôvodom pre vylúčenie sudcu. Ponosa, že žalobca sa nemohol na pojednávaní vyjadriť k tvrdeniam žalovanej je taktiež nedôvodná, pretože žalobca sa na pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, bez ospravedlnenia nedostavil. V rozpore so súdnym spisom je aj tvrdenie, že mu nebol doručený rozsudok do vlastných rúk na doručenku. Rozsudok bol žalobcovi do vlastných rúk doručený dňa 15.08.2024, o čom svedčí doručenka pripojená v spise.
Nebol dôvod ani na odročenie pojednávania, hoci sa žalobca na pojednávanie nedostavil, keďže neboli splnené podmienky § 115 SSP (žalobca nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, ktoré by preukázal). Ďalej žalobca tvrdil, že sudca prejednávajúci vec nebol vybratý náhodným výberom.
Kasačný súd poukazuje na potvrdenie Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06.06.2023, z ktorého vyplýva, že týmto dňom bol spis pridelený do oddelenia správne veci sudcovské a pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudcovi, ktorý následne vydal napadnutý rozsudok. Napokon nedôvodné sú aj všetky námietky týkajúce sa rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, keďže predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku.
Záver 19. Kasačný súd konštatuje, že správny súd v napadnutom rozsudku správne posúdil podstatné žalobné námietky ako nedôvodné a vyhodnotil preskúmavané rozhodnutia žalovanej ako zákonné. Sťažnostné námietky žalobcu kasačný súd vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné, pričom sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu ani na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
Trovy kasačného konania 20. O náhrade trov kasačného konania bolo vo vzťahu k žalovanej rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že hoci ako úspešná účastníčka má právo na náhradu jeho trov, súd jej náhradu nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti situácie. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. septembra 2025