7Ssk/37/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: M. G., nar. X.X.XXXX, občan Poľskej republiky, bytom Y. XXA/XX, XX-XXX V., P., právne zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 35828-2/2019-BA zo dňa 20.3.2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/77/2021-27 zo dňa 6. decembra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14Sa/77/2021-27 zo dňa 6. decembra 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

V konaní úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. . 2. Správny súd skonštatoval, že pôvodne bola správna žaloba podaná M. G., nar. X.X_XXXX. ako žalobcom v 1) rade (ďalej len „žalobca“) a jeho zamestnávateľom spoločnosťou Complex HM, s.r.o., so sídlom Dvory č. 581, 0250 01 Púchov, IČO: 45517991 žalobcom v 2) rade (ďalej aj ako „zamestnávateľ“). Vo veci správny súd rozhodol rozsudkom č.k. 14Sa/20/2019-72 zo dňa 19.10.2020 tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná podala kasačnú sťažnosť a kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil z dôvodu, že nebola predložená plná moc právnej zástupkyne na zastupovanie v tom čase žalobcu 2) a súčasne bolo potrebné znova posúdiť aktívnu legitimáciu tejto spoločnosti ako žalobcu 2). Kasačný súd sa meritórne nezaoberal napadnutým rozsudkom správneho súdu, dôvodom vyhovenia kasačnej sťažnosti boli len procesné otázky týkajúce sa výlučne žalobcu 2). 3.

4. Správny súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca bol do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec svojim zamestnávateľom prihlásený od 1.3.2012 do 31.12.2013.

moc. Súčasne mu oznámila, že počínajúc od 01.03.2013 podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Dňa 08.03.2013 Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj „správny orgán I. stupňa“) vykonal u žalobcu kontrolu za kontrolované obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky nedochádza. Dňa 28.11.2018 správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie č. 38506-7/ 2018-1/2013-PB (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa ktorého žalobcovi, ako zamestnancovi zamestnávateľa, zaniklo povinné poistenie dňa 28.02.2013.

5. Správny súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná jedine poľská inštitúcia ZUS. Táto inštitúcia v tejto veci aj rozhodla, pričom bolo určené, že do 28.02.2013 žalobca podliehal predpisom slovenského práva v oblasti sociálneho poistenia a od 01.03.2013 predpisom práva Poľskej republiky. Správny súd konštatoval, že nebolo zistené, že by rozhodnutie ZUS v tejto otázke nebolo záväzné a je zrejmé, že nebolo zo strany žalovanej ako inštitúcie dotknutého členského štátu namietané, čím sa stalo definitívnym. Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala formulár PD A1 na základe oznámenia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia o predbežnom určení legislatívy. Správny súd ďalej uviedol, že nebolo preto pochybností o tom, že práve a len v období od 01.03.2012 do 28.02.2013 (na ktoré bol formulár PD A 1 vydaný) sa vo vzťahu k žalobcovi uplatňujú právne predpisy o sociálnom zabezpečení Slovenskej republiky.

nebola. 6. Správny súd konštatoval, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve (uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia sp. zn. 1Vs/1/2018 zo 04. decembra 2018). Správny súd uviedol, že ako žalovaná o vzniku povinného poistenia pri vydaní formulára A1 osobitné rozhodnutie nevydávala, tak je nadbytočné, aby o zániku povinného poistenia vydávala samostatné rozhodnutie, keďže vznik a zánik povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy je deklarovaný v samotnom formulári a účastníkom konania sú uvedené dátumy od počiatku známe. Správny súd vyhodnotil, že zo spisového materiálu nevyplýva, z akého dôvodu žalovaná iniciatívne považovala otázku zániku povinného poistenia za spornú a vydala rozhodnutie, keď v administratívnom spise absentuje

2004 z 29. apríla 2004, ktorá právomoc jej s poukazom na čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nepatrí. 7. Vzhľadom na tieto dôvody dospel krajský súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom. Uvedené viedlo k jeho zrušeniu podľa § 191 písm. d) SSP a vráteniu veci žalovanej na ďalšie konanie.

Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym záverom krajského súdu o duplicitnosti a nadbytočnosti rozhodnutia o zániku povinného sociálneho poistenia zamestnanca a je toho názoru, že bola oprávnená vydať preskúmavané rozhodnutie a toto bolo vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení a koordinačnými nariadeniami. Sťažovateľka poukázala na svoju povinnosť viesť register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a s tým súvisiacu povinnosť v prípade zistenia nesprávnych údajov vykonať kroky na zosúlaďovanie skutkového stavu veci so stavom právnym. Podľa sťažovateľky je formulár PD A1 vydaný v prejednávanom prípade len deklaratórnym potvrdením určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorý je možné dodatočne zrušiť alebo vyhlásiť za neplatný, preto nemôže nahradiť samotné rozhodnutie žalovanej o vzniku, nevzniku alebo zániku poistenia v sporných prípadoch.

Skutočnosť, že žalobca od 01.03.2012 do 28.02.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, určila poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ako inštitúcia štátu bydliska v súlade s koordinačnými nariadeniami, preto bola podľa názoru sťažovateľky oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd príslušný podľa § 438 ods. 2 SSP, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti žalovanej túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.

Uvedený zamestnanec je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonával prácu ako zamestnanec a ako SZČO v rôznych členských krajinách. Kasačný súd z administratívneho spisu žalovanej zistil, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolania pôvodných žalobcov 1) a 2) a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 38506-7/2018-PB zo dňa 28.11.2018, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi 1) zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 28.2.2013.

inštitúcia príslušná v zmysle článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, že žalobca podlieha odo dňa 1.3.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, pretože od 1.3.2013 vykonával činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na území Poľska a na základe oznámenia žalovanej na území Slovenskej republiky nedochádzalo reálne k výkonu činnosti zamestnanca. Žalovaná preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu I. stupňa a vyhodnotila ho ako vecne správne a v súlade so zákonom.

13. Zo súdneho spisu (vyjadrenie žalovanej k žalobe) ďalej vyplýva, že žalovaná súhlasila s určením slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej zo strany poľskej ZUS, preto dňa 28.09.2012 vydala formulár PD A1 na obdobie od 01.03.2012 do 28.02.2013, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že ZUS pobočka v V. listom č. 020000/UBS/OM/401/PW/216/2013/ zo dňa 11.12.2013 oznámila žalobcovi, že od 01.03.2013 podlieha podľa čl. 11 ods. 3 základného nariadenia poľskej legislatíve v rámci sociálneho zabezpečenia, uvedené oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 23.12.2013.

16. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

19. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. 21. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

23. Slovenská republika vstupom do Európskej únie ako nový členský štát Európskej únie Zmluvou o pristúpení preniesla svoje právomoci na Európsku úniu v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva sa zaviazala k uplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

24. Základné nariadenie v II. hlave ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch. V článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje všeobecné pravidlo zakotvené v preambule tohto nariadenia, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. V čl. 11 ods. 3 písm. a/ uvedeného nariadenia európsky zákonodarca stanovil, že s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, určí sa príslušnosť právneho predpisu členského štátu EÚ podľa právnej úpravy ustanovenej v čl. 13 ods.3 základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne

25. Postup uplatňovania článku 13 základného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje v čl. 16 vykonávacieho nariadenia (č. 987/2009).

V danom prípade bolo nesporné, že žalobca má bydlisko na území Poľskej republiky, preto na určovanie uplatniteľnej legislatívy je v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia príslušný poľský ZUS. Ten určil, že v období od 1.3.2012 žalobca podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a žalovaná toto určenie nenamietala, čím sa stalo

28. Medzi účastníkmi však zostal sporný dátum zániku povinných poistení na území SR, pretože zamestnávateľ žalobcu prihlásil do registrov Sociálnej poisťovne až do dňa 31.12.2013 a bez ďalšieho neakceptoval určenie slovenskej uplatniteľnej legislatívy do 28.02.2013.

Pokiaľ medzi účastníkmi je spor o zániku poistenia, pobočka je povinná podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnúť o jeho zániku. Toto rozhodnutie určí pre účastníkov konania záväzným spôsobom spornú skutočnosť. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď žalobca mal za to, že poistenie na území SR zanikne až 31.12.2013, kým žalovaná mala za to, že dňom zániku je 28.02.2013. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalobcovi bol vydaný formulár PD A1, ktorý, ako správne poznamenala žalovaná, má len deklaratórny význam, keďže ide o potvrdenia podľa vykonávacieho nariadenia, ktoré môže byť zrušené administratívnym aktom mimo správneho konania. 30. Čo sa týka samotného určenia dňa zániku poistenia, správne bol žalovanou určený na deň 28.2.2013, pretože žalovaná vychádzala z určenia uplatniteľnej legislatívy, ako vyplývalo z oznámenia ZUS zo dňa 11.12.2013, ktoré žalovaná nenamietala, čím sa stalo definitívnym (čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia). Skutočnosť, že žalobca od 1.3.2012 do 28.2.2013

31. Kasačný súd v súlade s názorom žalovanej uvádza, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo v súlade s koordinačnými nariadeniami určené, že žalobca podlieha právnym predpisom Poľskej republiky (od 1.3.2013), avšak rozhodnutie o zániku povinných poistení podľa slovenskej legislatívy k 28.02.2013 sa týkalo obdobia, kedy zamestnanec podliehal právnym predpisom Slovenskej republiky, t. j. obdobia pred dátumom 1.3.2013, ktorý deň bol prvým dňom určenia poľskej legislatívy. Podľa názoru kasačného súdu bola preto žalovaná oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie. Pri zaujatí opačného názoru by napríklad nebolo možné zo strany žalovanej v čase, kedy by osoba podliehala právnym predpisom iného členského štátu, predpisovať poistné za obdobie, v ktorom osoba preukázateľne podliehala slovenskej legislatíve a mala konkrétne povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnej právnej úpravy sociálneho poistenia, čo zrejme nebol zámer citovaných nariadení.

33. Vzhľadom na zistenú dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovanej, keď v ďalšom konaní bude potrebné správnu žalobu zamietnuť, kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a?vec vrátil na nové konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.

V Bratislave dňa 27. apríla 2022