7Ssk/38/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: A. K., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XX, XXX XX V., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej - oznámenia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.02.2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sa/7/2020 - 64 zo dňa 21. júna 2021 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sa/7/2020 - 64 zo dňa 21. júna 2021 tak, že zrušuje oznámenie Sociálnej poisťovne č. 695402 7355 0 zo dňa 10.02.2020 a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. Krajský súd po preskúmaní oznámenia žalovanej vyhodnotil, že má charakter opatrenia orgánu verejnej správy a nemá konštitutívny účinok. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 21/08, v ktorom je uvedené, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo sprostredkovanie práva a povinnosti a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2016, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.

Voči týmto rozhodnutiam žalobkyňa opravný prostriedok nepodala, preto jednotlivé rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. 4. V preskúmavanom opatrení žalovanej zo dňa 10.2.2020 bolo konštatované, že žalobkyňa k 15. aprílu 2011, t. j. ku dňu vzniku invalidity, získala 8817 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 7292 dní, t. j. spolu 16109 dní.

5. Z osobného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý tvorí prílohu k rozhodnutiu žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2012 a ktorý je obsahom pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňou namietaná nezapočítaná doba zamestnania od 15. júna 1989 do 30. apríla 1994, ako aj doba zamestnania od 18. septembra 2002 do 3. októbra 2002, od 1. júla 2006 do 14. januára 2008, od 19. januára 2009 do 14. apríla 2011 boli zhodnotené podľa evidenčných listov predložených zamestnávateľmi, a teda zo strany žalovanej bola vzatá do úvahy preukázateľne evidovaná doba potrebná pre účely vzniku nároku na invalidný dôchodok, ktorého výšku určila na základe dôkazov, ktorými disponovala.

žalovanej. Znamená to, že žalobkyňa súdu nepredložila žiadne listinné doklady, ktorými by preukázala, že by jej nejaké obdobie dôchodkového poistenia nebolo zo strany žalovanej zhodnotené a ani neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť postupu žalovanej v predmetnej veci. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

veci MUDr. Bundzelovi pre zaujatosť.“ Sťažovateľka uviedla, že krajskému súdu boli doložené dôkazy, že žalovaná vypočítala výšku invalidného dôchodku z 9 mesiacov namiesto skoro 5 rokov, ktoré sťažovateľka odpracovala v DPD Trnava. Sťažovateľka uviedla, že je jedno, či sa jednalo o „polovičný“ alebo plný invalidný dôchodok, nakoľko v oboch prípadoch došlo k zlému výpočtu čiastky, preto žiada od žalovanej vrátiť rozdiel vo výpočte invalidného dôchodku, a to od doby nesprávneho výpočtu čiastočného a neskôr plného invalidného dôchodku s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne. Uviedla, že tvrdenie krajského súdu je zavádzajúce, nakoľko nebralo do úvahy platný zápočet 5 rokov a potvrdenie žalovanej, že výpočet invalidného dôchodku bol iba z 9 mesiacov odpracovaných v DPD Trnava. 8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 13.08.2021.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom, nie viazaný sťažnostnými dôvodmi (§ 453 ods. 2, časť vety za čiarkou SSP), zistil dôvod, pre ktorý je potrebné preskúmavané opatrenie zrušiť, bez toho, aby tento dôvod žalobkyňa uplatnila.

alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 184 ods. 5 prvá veta cit. zákona žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podľa § 186 ods. 3 cit. zákona podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom

odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 3 cit. zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods. 4 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe

riaditeľ. 11. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.5.2020 domáhala preskúmania zákonnosti oznámenia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.2.2020. Namietala, že žalovaná dňa 06.06.2002 nesprávne vypočítala výšku invalidného dôchodku, keď žalobkyni nezapočítala dobu zamestnania v DPD Trnava, kde pracovala od 15.06.1989 do 30.04.1994, ale podľa potvrdenia žalovanej započítala obdobie od 01.10.1993 do 12.05.1994, preto výpočet dôchodku od jeho schválenia v roku 2002 nebol správny. Žalobkyňa žiadala o spätný prepočet výšky dôchodku priznaného v roku 2002 a doplatenie rozdielu vrátane penále z omeškania.

trvala. 13. V preskúmavanom opatrení žalovaná konštatovala, že žalobkyni bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. júna 2002 priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 27. marca 2002 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a

Ku dňu vzniku invalidity (15.04.2011) žalobkyňa získala 8817 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 7292 dní, spolu 16109 dní, t.j. 44,1343 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Žalovaná uviedla, že jednotlivé vymeriavacie základy (hrubé zárobky) boli žalobkyni zhodnotené správne, podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia), vystavených jednotlivými zamestnávateľmi. Doba zamestnania od 15.06.1989 do 30.04.1994, ako aj doba zamestnania od 18.09.2002 do 03.10.2002, od 01.07.2006 do 14.01.2008, od 19.01.2009 do 14.04.2011 boli žalobkyni zhodnotené podľa evidenčných listov predložených zamestnávateľmi, ich správnosť má žalobkyňa možnosť si skontrolovať na osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia o priznaní dôchodku a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred

nezmenené. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala žiadne nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mali vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku, nie je právny dôvod na zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, kedy bolo opatrenie žalobkyni doručené.

15. Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu, že preskúmavané opatrenie priamo zasahuje do práv a povinností žalobkyne už len tým, že jej žiadosť o prepočítanie invalidného dôchodku vyhodnotilo ako nedôvodnú. V tejto súvislosti je však potrebné upriamiť pozornosť na proces prijímania tohto individuálneho správneho aktu. Žalovaná ho vydala na základe žiadosti žalobkyne o prepočítanie invalidného dôchodku a jeho navýšenie zo dňa 27.01.2020. Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu (§ 186 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Z obsahu tohto podania vyplýva, že ide o návrh na začatie administratívneho dávkového konania o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky invalidného dôchodku podľa § 184 ods. 3 cit. zákona (slovné spojenie „žiadosť o prepočítanie dôchodku“), ktorý sa nemusí predkladať na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podaním tejto žiadosti tak začalo dávkové konanie. Žalovaná nepostupovala procesne správne, keď návrh na začatie dávkového konania o zmene dávky invalidného dôchodku označila ako žiadosť o „prekontrolovanie

Podľa § 179 ods. 1 písm. a/ bod 1. cit. zákona do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach, teda aj o zvýšení invalidného dôchodku. Bolo teda potrebné vydať rozhodnutie s náležitosťami podľa § 209 cit. zákona a v jeho odôvodnení prezentovať právny názor uvedený v opatrení zo dňa 10.2.2020, že nie je právny dôvod na zvýšenie invalidného dôchodku.

17. Hoci žalobkyňa tieto vady preskúmavaného opatrenia a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v kasačnej sťažnosti (ani v správnej žalobe) nenamietala, kasačný súd, ktorý nie je viazaný sťažnostnými bodmi, posúdil zákonnosť preskúmavaného opatrenia, vrátane procesného postupu pred jeho vydaním, v celom rozsahu. Zistil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej. Preto zmenil napadnutý rozsudok a toto opatrenie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 18.

O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalobkyni bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 2 SSP. Žalobkyňa síce bola v konaní úspešná a preto má právo na náhradu trov konania pred správnym a kasačným súdom, keďže však zo súdneho spisu trovy konania nevyplývajú, súd jej ich náhradu nepriznal.

V Bratislave dňa 19. decembra 2022