7Ssk/38/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: O.. Z. E., nar. X.X.XXXX, T. T. Č.. XXX, A. J., zastúpený JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Ul. 1. mája č. 709, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 48847- 2/2021-BA zo dňa 5.11.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 14Sa/3/2022-67 zo dňa 19.10.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Žiline č. k. 14Sa/3/2022-67 zo dňa 19.10.2022 sa mení tak, že rozhodnutie žalovanej číslo: 48847-2/2021-BA zo dňa 5.11.2021 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom v celom rozsahu.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline ako správny súd rozsudkom č. k. 14Sa/3/2022-67 zo dňa 19.10.2022 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej číslo: 48847-2/2021-BA zo dňa 5.11.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava č. 200-180389-CA04/2021 zo dňa 2.8.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že za slová „ktorý si uplatnil od 3. júla 2021“ vložila slová „z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE“, v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie potvrdila.

XX.X.XXXX, nesplnil podmienku 270 dní nemocenského poistenia. Pred týmto dátumom nebol nemocensky poistený 270 dní, pričom táto podmienka sa sleduje v posledných dvoch rokov ku dňu, od ktorého sa iný poistenec stará o dieťa. 3. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí zhrnula skutkový stav: navrhovateľ z poistného vzťahu u zamestnávateľa CRM solution s.r.o. splnil podmienky nároku na materské, preto mu bol z tohto nemocenského poistenia nárok na materské priznaný rozhodnutím zo dňa 8.9.2021 od 3.7.2021. Z poistného vzťahu u zamestnávateľa XO corp s.r.o. podmienky nároku na materské nesplnil (podmienka dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dôvodu na uplatnenie nároku na materské), preto mu bol z tohto nemocenského poistenia nárok na materské nepriznaný rozhodnutím zo dňa 2.8.2021. Predmetom tohto konania bolo posudzovanie splnenia osobitnej podmienky nároku na materské, teda dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dôvodu na uplatnenie nároku na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa iconiX SE.

Pritom toto obdobie už bolo zohľadnené pri priznaní nároku na materské z tohto nemocenského poistenia. Podľa žalovanej zákon vyžaduje, aby podmienka 270 dní nemocenského poistenia bola splnená samostatne v každom nemocenskom poistení v zmysle § 58 ods. 1 zákona o soc. poistení.

Správny súd v zhode s rozhodnutím žalovanej konštatoval, že žalobca nesplnil podľa § 49 ods. 1 zákona o soc. poistení dobu poistenia 270 dní pred uplatnením nároku na materské. Súhlasil aj s názorom žalovanej, že možno započítať len obdobie akéhokoľvek iného nemocenského poistenia za predpokladu, že toto poistenie ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa už netrvá, t. j. je ukončené. Správny súd mal za to, že takýto postup žalovanej sleduje účel nemocenskej dávky, ktorou je nahradenie prípadnej straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti. Žalovaná bola povinná posudzovať žalobcom uplatňovaný nárok samostatne z každého nemocenského poistenia vo väzbe na žiadosťou žalobcu vymedzené poistenie ako zamestnanca zamestnávateľa iconiX SE.

5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Poukázal na zmysel a účel jednotlivých ustanovení materského podľa zákona o soc. poistení. Ak má materské ako nemocenská dávka slúžiť ako náhrada príjmu, ktorý poistenec nemôže dosahovať z dôvodu materstva, a ak takýto poistenec má viacero zamestnaní, uchádza mu príjem z každého z nich. Čo sa týka námietky duplicitného zohľadnenia obdobia nemocenského poistenia, tak duplicitne by bolo zohľadnené iba na účely posúdenia podmienky vzniku nároku na materské. Na výšku materského by už vplyv nemalo. Jeho výšku by určoval iba vymeriavací základ z posudzovaného poistenia. Nedostatky doslovného výkladu vyniknú v prípade osôb pracujúcich na skrátený úväzok pre viacerých zamestnávateľov. Citovaný rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/ 25/2016 sa netýka posudzovaného prípadu, ale nároku z dobrovoľného nemocenského poistenia. Podľa žalobcu § 58 ods. 1 zák. o soc. poistení sa použije iba na rozlišovanie

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná a preto je potrebné zmeniť napadnutý rozsudok a zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovanej z týchto dôvodov:

Podľa názoru žalovanej ide o samostatné nemocenské poistenia, u ktorých sa podmienky vzniky nároku na nemocenskú dávku posudzujú samostatne. Samostatne sa teda posudzuje aj splnenie tejto podmienky 270 dní poistenia v období 2 rokov pred začiatkom starostlivosti o dieťa a obdobie povinného nemocenského poistenia z iného zamestnaneckého vzťahu je možné do posudzovaného obdobia nemocenského poistenia započítať len za predpokladu, že toto nemocenské poistenie ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa už netrvá. Podľa žalobcu na účely posúdenia podmienky 270 dní povinného nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred začiatkom starostlivosti o dieťa by sa do obdobia poistenia z konkrétneho zamestnaneckého vzťahu malo započítať aj ďalšie obdobie nemocenského poistenia, ak existuje, pričom na výšku materského by sa už tieto obdobia vrátane vymeriavacích základov neposudzovali.

11. Podľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona o soc. poistení v znení účinnom ku dňu 24.11.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) cit. zákona iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždňov od priznania materského. Podľa § 54 ods. 1 cit. zákona ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok

„ . . .10. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal posúdením, či v prípade, ak fyzická osoba bola zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, teda vykonávala u nich závislú činnosť, či táto skutočnosť podmieňuje vznik samostatného povinného nemocenského poistenia z každého takého pracovného vzťahu, alebo vzniká jedno poistenie, do ktorého by sa začítavali všetky vymeriavacie základy a všetky poistné doby u viacerých zamestnávateľov.

11. Kasačný súd vychádzal pri posudzovaní tejto otázky z jednotlivých ustanovení zákona o soc. poistení v ich vzájomnej väzbe a súvislosti. Ustanovenie § 20 ods. 1 prvá veta uvádza, že povinné nemocenské poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 (čo je prípad žalobcu) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktoré zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a zaniká dňom tohto právneho vzťahu. V danom prípade je rozhodujúci výklad slovného spojenia „právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a)“, teda či je to vzťah, ktorý má byť chápaný ako „právny vzťah z jednej, konkrétnej zmluvy“ (takýto výklad v podstate zastáva aj žalovaná, ktorá poukazuje na to, že z každého takéhoto právneho vzťahu vzniká samostatné nemocenské poistenie a nároky z neho sa podľa citovaného § 58 ods. 1 majú posudzovať samostatne) alebo „akýkoľvek právny vzťah, ktorého znakom je, že zakladá príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a)“.

12. Podľa názoru kasačného súdu uvedené ustanovenie umožňuje výklad v oboch naznačených smeroch. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky jazykový výklad normy v týchto prípadoch treba doplniť aj inými metódami jej výkladu, predovšetkým výkladom systematického zaradenia a účelu normy a výkladom zabezpečujúcim súlad s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie), alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (napr. III. ÚS 72/2010).

Podľa kasačného súdu z citovaných ustanovení vyplýva, že účelom nemocenského poistenia zamestnanca je chrániť osobu v postavení zamestnanca, teda pri výkone tejto zárobkovej činnosti zamestnanca, a nie chrániť konkrétny právny vzťah, v ktorom sa táto osoba nachádza.

Je pravda, že podľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa týchto práv možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú. Zákonodarca tak má širokú mieru uváženia pri prijímaní právnych úprav, ktoré sa týchto práv týkajú. Zároveň však aj vo vzťahu k tomuto právu platí základný postulát čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, podľa ktorých sú všetci rovní v?právach a?nikoho nemožno diskriminovať z ?tam ustanovených dôvodov. Za úpravu porušujúcu rovnosť v právach (čl. 12 ods. 1 ústavy) možno považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické/ porovnateľné situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04). Tento základný princíp je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie (II. ÚS 5/03).

15. Podľa názoru kasačného súdu naviazanie povinného nemocenského poistenia na konkrétny jeden právny vzťah zamestnanca vedie k?nerovnakému zaobchádzaniu s určitými osobami len v závislosti od toho, či sú v?jednom takomto vzťahu alebo viacerých takýchto vzťahoch, hoci po všetkých ostatných stránkach sa môžu nachádzať v úplne totožnej situácii. Inak povedané, takéto rozdelenie nemocenských poistení môže viesť k?tomu, že dve osoby, ktoré konajú prácu v?právnom vzťahu zamestnanca za úplne rovnakých podmienok (pracovný čas, dosahovaný zárobok a ďalšie podmienky) sa môžu ocitať v diametrálne odlišných situáciách len preto, že jedna z?nich všetku svoju prácu vykonáva v?jednom právnom vzťahu zamestnanca, a? druhá z nich ju vykonáva vo viacerých súbežných pomeroch. Kasačný súd sa stotožňuje so žalobkyňou, že pri výklade uvedených právnych noriem je potrebné prihliadať k?sociálnej realite. Pre tú je typické, že v?súčasnosti viac ľudí vykonáva zárobkovú činnosť vo viacerých pomeroch zamestnanca a len vďaka tomu si sú schopní zabezpečiť takú životnú

rozdiel v?situácii zamestnanca dosahujúceho celý svoj príjem zo zárobkovej činnosti v jednom právnom vzťahu a zamestnanca dosahujúceho ho vo viacerých právnych vzťahoch je len počet právnych úkonov (zmlúv, dohôd), ktorými sa jednotlivé pomery založili.

Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov priklonil k druhému možnému výkladu § 20 ods. 1 zák. o soc. poistení, teda že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe tohto ustanovenia jej nemocenské poistenie, pričom kým táto osoba zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, je povinne nemocensky poistená a do obdobia nemocenského poistenia sa zarátajú skutočné dni poistenia (teda pri prekrývaní sa jednotlivých pracovných pomerov sa deň zaráta iba raz). Takýto výklad aj dôslednejšie rešpektuje princíp zásluhovosti v nemocenskom poistení. Na jednej strane totiž zabezpečuje, že v prípade viacerých paralelných právnych vzťahov vymeriavací základ zo žiadneho z nich nezostane nezohľadnený len preto, že sa tento vzťah medzičasom skončil a trvajú len zvyšné z nich.

. .“ 13. Pre prípad žalobcu to znamená, že pred podaním žiadosti o materské bol zamestnancom zamestnávateľa CRM s.r.o. od 3.10.2019 do 2.7.2021, zamestnávateľa XO corp. s.r.o. od 27.1.2021 do 2.7.2021 a zamestnávateľa iconiX SE od 27.1.2021 do 2.7.2021. Žalobca bol teda zamestnaný nepretržite v období od 3.10.2019 až do 2.7.2021 (začiatok starostlivosti o mal. dieťa). Keďže bol v tomto období neprerušene zamestnaný vo viacerých pracovných pomeroch, ide v tomto období o jedno povinné nemocenské poistenie.

Pritom je nerozhodné, že sám žalobca si uplatnil dávky materského zo všetkých pracovných pomerov samostatnými žiadosťami. Keďže z nemocenského poistenia zamestnávateľa CRM solution s.r.o. mu bola dávka materského priznaná a vymeriavacie základy z roku 2020 od tohto zamestnávateľa boli pri výpočte výšky materského zohľadnené, bude potrebné rozhodnúť, či žalobca nemá nárok na doplatok k priznanej dávke, pretože má nárok na dávku zo všetkých vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období (§ 55 ods. 1 cit. zákona). Samozrejme, pokiaľ už boli pre výpočet materského použité vymeriavacie základy od zamestnávateľa CRM solution s.r.o., tieto už nie je možné použiť, pretože časť dávky z nich už bola žalobcovi priznaná. Doplatok materského sa prípadne vypočíta len z tých vymeriavacích základov, ktoré pre výpočet výšky materského ešte neboli započítané a boli dosiahnuté v rozhodujúcom období. Len na okraj kasačný súd poznamenáva, že z administratívneho spisu sa javí, že žalobca vo zvyšných pracovných pomeroch od zamestnávateľa iconiX SE ani od XO

Pri ponímaní povinného nemocenského poistenia ako jedného poistenia (čo sa týka doby poistenia aj dosiahnutých vymeriavacích základov), aj keď trvajú prekrývajúce sa pracovné pomery, nie je možné hovoriť o duplicitnom posudzovaní niektorého obdobia povinného nemocenského poistenia. 15.

16. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi kasačného konania súd priznal právo na náhradu jeho trov, ako aj trov konania na správnom súde (§ 467 ods. 2 SSP).

V Bratislave dňa 30. apríla 2024