7Ssk/38/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200990.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/153/2021
- IČS
- 1021200990
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: J.. J.. W. D., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. XX, XXX XX O. E., právne zastúpený advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/001957-003 zo dňa 01.04.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/153/2021 - 88 zo dňa 12.12.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok
Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/153/2021 - 88 zo dňa 12.12.2023 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-1S/153/2021 - 88 zo dňa 12.12.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/001957-003 zo dňa 01.04.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 47 zo dňa 27.01.2021 (ďalej len „personálny rozkaz“, resp. „prvostupňové rozhodnutie“).
3. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca prevedený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z., resp. „zákon“) dňom 01.02.2021 a ustanovený podľa § 33 ods. 1 zákona dňom 01.02.2021 do funkcie referent 4. oddelenia odboru ochrany určených objektov úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ÚOÚČaDM MV SR“), služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s miestom výkonu štátnej služby v Bratislave. Súčasne bol žalobca dňom 31.01.2021 odvolaný z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 8 cit. zákona). Prvostupňový správny orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol platovú triedu, výšku osobného príplatku podľa § 91 ods. 2 písm. b) zákona, ďalšie platové náležitosti patriace žalobcovi podľa zákona č. 73/1998 Z.
z. po 01.02.2021 a že prevedenie bolo vopred prerokované s Odborovým zväzom polície v Slovenskej republike (ďalej len „OZP v SR“) podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. 4. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že organizačným opatrením ministra vnútra č. 1/2021 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 01.02.2021 zrušená doterajšia funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca sa ustanovuje do voľnej funkcie, pre ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady. Žalobcovi bol podľa čl. 6 ods. 6 nariadenia MV SR č. 17/2008 priznaný osobný príplatok vo výške ako je uvedené v rozhodnutí vzhľadom na zložitosť a náročnosť plnenia služobných úloh vyplývajúcich z popisu služobných činností. Menovaný spĺňa podmienky na priznanie príspevku na bývanie.
5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že organizačnou zmenou došlo k zrušeniu funkcie zástupcu riaditeľa odboru osobnej a technickej ochrany (ďalej len „OOaTO“) ÚOÚČaDM MV SR, na ktorej bol odvolateľ zaradený a táto bola presystemizovaná na novozriadené oddelenie osobnej ochrany OOaTO ÚOÚČaDM MV SR na funkciu vedúci oddelenia osobnej ochrany a súčasne zástupca riaditeľa OOaTO ÚOÚČaDM MV SR.
Iná náplň činností v novej funkcii vedúci oddelenia osobnej ochrany a súčasne zástupca riaditeľa OOaTO ÚOÚČaDM MV SR bola stanovená obsahom popisu služobnej činnosti pre túto funkciu, ktorý je rozdielny v porovnaní s obsahom služobnej činnosti pre funkciu zástupcu riaditeľa OOaTO ÚOÚČaDM MV SR, ktorú do 31.01.2021 vykonával žalobca.
Návrh organizačných a systemizačných zmien v tabuľke zloženia a počtov vzťahujúcich sa na útvary ÚOÚČaDM MV SR, ako predpoklad (organizačné opatrenie) pre následné uplatnenie prevedenia žalobcu na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, bol na základe ustanovenia § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom (OZP v SR), čo preukazuje stanovisko odborového orgánu. Žalovaný konštatoval, že prevedenie žalobcu na inú funkciu bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej funkcie, lebo bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. Personálne opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systematických zmien v rámci štruktúry ÚOÚČaDM MV SR.
Preto prevedenie na inú funkciu, realizované napadnutým rozhodnutím, sa uskutočnilo v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona š. 73/1998 Z.z. Funkčne príslušný nadriadený náležite rozhodol napadnutým rozhodnutím jednak o prevedení, ako aj o ustanovení žalobcu do predmetnej funkcie, pričom súčasne rozhodol aj v súlade s § 35 ods. 8 cit. zákona. Žalobca bol ako príslušník PZ ustanovený do konkrétnej funkcie, ktorá bola pre neho voľná a na výkon ktorej spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady. Súčasne boli splnené aj ostatné zákonné predpoklady požadované § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Po formálnej stránke spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia vyžadované ust. § 241 ods. 1 až 4 zákona, pričom nevykazuje žiadne vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť.
6. K odvolacej námietke o arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia vychádzajúceho z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie bolo vydané na základe organizačného opatrenia, ktorým minister vnútra uložil príslušným riadiacim zamestnancom zabezpečiť jeho realizáciu. Žalovaný tak bol vydaným organizačným opatrením viazaný a musel pristúpiť k aplikácii § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Na postup vyplývajúci z tohto ustanovenia sa nevzťahuje úvaha, ktorej sa žalobca domáha v odvolaní. Prvostupňové rozhodnutie má v prípade prevedenia charakter deklaratórneho individuálneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania formálne vyhlasuje právny stav na základe vykonaných organizačných zmien.
7. K odvolacej námietke, že z ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva ustanoviť policajta do voľnej funkcie s prihliadnutím na kvalifikačné predpoklady, na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav a k námietke o potrebe obstarania podkladov o voľných funkčných miestach a predpokladoch na ich obsadenie, žalovaný uviedol, že z uvedeného ust. nevyplýva povinnosť ustanoviť a navrhnúť policajtovi ustanovenie do funkcie, ktorú sám navrhuje, ani skúmať, či sú voľné aj iné funkcie.
Z ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že sa policajt ustanovuje do voľnej funkcie, nie do primeranej, resp. adekvátnej funkcie. Skúmanie postupu nadriadených v súvislosti s možnosťou ponuky primeraných funkčných miest nemôže byť predmetom posudzovania vo veciach služobného pomeru, pretože zhodnotenie potrieb a podmienok pre obsadenie určitej voľnej funkcie je vo výlučnej pôsobnosti služobných orgánov, ktorým § 33 ods. 1 zákona povinnosť ponúknuť policajtovi adekvátnu funkciu ani neukladá. V tejto súvislosti citoval z rozsudku sp. zn. 1Sžo/264/2009 a sp. zn. 1Sžo/265/2009. 8. Žalovaný k odvolacej námietke o neprerokovaní prevedenia žalobcu s OZP v SR uviedol, že predmetom prerokovania bol skutočne len návrh zmien v tabuľke zloženia a počtov, ktoré boli odborovým orgánom odsúhlasené. Prerokovanie tohto návrhu spolu s vydaným organizačným opatrením zakladá podstatu prerokovania podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. Prerokovanie návrhu nemožno oddeliť od predmetu prerokovania podľa označeného ustanovenia zákona. Žalovaný pripustil, že prerokovanie vlastného návrhu na
prevedenie na inú funkciu, ako to vyplýva z cit. ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z., by zakladalo ideálny postup služobného úradu v zmysle zákona. 9. Ako nedôvodné vyhodnotil žalovaný námietky žalobcu o materiálnej ujme v spojení s priznaným osobným príplatkom na novej funkcii a absencii odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v tomto smere. Žalovaný uviedol výpočet priznaného osobného príplatku a uviedol, že tento bol určený v rozsahu stanovenom § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a v súlade s čl. 6 ods. 6 nariadenia o platových náležitostiach. 10. Žalovaný k odvolacím námietkam, ktorými žalobca spochybňoval samotné organizačné opatrenie uviedol, že tieto nie sú spôsobilé byť predmetom tohto odvolacieho konania, keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe organizačného opatrenia, ktorým bol
viazaný. 11. Správny súd sa v napadnutom rozsudku nestotožnil s názorom žalobcu o nedostatočnosti odkazu na vydané organizačné opatrenie pre účely odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo veci jeho prevedenia a ustanovenia do inej funkcie. Správny súd uviedol, že organizačné opatrenie je skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu doterajšej funkcie policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností, pričom nemožnosť vykonávania zrušenej funkcie policajta je dôvodom pre postup v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) v spojení s § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. Za danej situácie nie je na úvahe kompetentného nadriadeného, či a za akých okolností pristúpi k vydaniu rozhodnutia o prevedení policajta, ale musí vychádzať z daného stavu a pri nemožnosti vykonávať doterajšiu (zrušenú) funkciu policajtom je povinný postupovať v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. Správny súd pre účely riadneho odôvodnenia v relevantnej časti považoval za postačujúce, pokiaľ žalovaný konštatuje splnenie zákonných predpokladov pre rozhodnutie o prevedení, vychádzajúc tak zo stavu založeného organizačným opatrením ministra vnútra.
12. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalovaného vo vzťahu k neprerokovaniu prevedenia žalobcu s OZP v SR. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by služobný úrad vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie žalobcu na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien. Služobný úrad nedodržal pred prevedením žalobcu na inú funkciu z organizačných dôvodov zákonom predpokladaný postup vyplývajúci z ustanovenia § 225 ods. 2 písm. b) cit. zákona, čo síce nezakladá neplatnosť prevedenia policajta (rozsudok sp. zn. 3Sžk/3/2019 bod 14,), ale nedodržanie zákonom predpísaného postupu by v závislosti od okolností prípadu mohlo mať za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.
V tomto ohľade správny súd dodal, že prerokovanie štrukturálnych a organizačných zmien s OZP v SR na základe kolektívnej zmluvy nemožno podradiť pod naplnenie povinnosti uloženej príslušnému služobnému úradu v ustanovení § 225 ods. 2 písm. b) cit. zákona z dôvodu, že pokým predmetom prerokovania návrhu organizačných zmien má byť zabezpečená zvýšená ochrana určitého počtu konkrétne nevymedzených policajtov, naproti prerokovanie prevedenia policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien v sebe zahŕňa adresnú zvýšenú ochranu konkrétneho policajta, s prihliadnutím aj na zohľadňované kritériá stanovené v § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.
13. Správny súd sa tiež nestotožnil s názorom žalovaného, že mu z § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nevyplýva povinnosť skúmať, či sú voľné aj iné funkcie. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že podmienky uvedené v § 33 ods. 1 zákona sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu, čo však neznamená, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia.
Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by sa správne orgány s uvedenými okolnosťami vysporiadali. Nie je totiž zrejmé, aké voľné miesta - funkcie boli ku dňu vydania predmetného rozhodnutia voľné a taktiež správne orgány neposúdili, či žalobca spĺňa predpoklady na tú ktorú funkciu. Taktiež absentuje odôvodnenie v tom smere, z akého dôvodu bolo potrebné žalobcu ustanoviť práve do konkrétnej funkcie, keďže v danom prípade došlo k organizačným zmenám a žalobcu bolo potrebné previesť na inú funkciu. (napr. rozhodnutie sp. zn. 3Sžo/ 170/2015). Správny súd nespochybňuje kompetenciu služobných orgánov zhodnotiť potreby a podmienky pre obsadenie určitej funkcie, avšak nie svojvoľne, nepodložene a nepreskúmateľne. Z uvedeného dôvodu prisvedčil správny súd aj žalobcovej námietke napádajúcej nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a túto vyhodnotil ako dôvodnú. 14.
Vzhľadom na to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho je jeho právne posúdenie predčasné a navyše nie dostatočne odôvodnené správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že kasačný súd zruší preskúmavané a prvostupňové rozhodnutie a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie.
16. Sťažovateľ uviedol, že predmetom prerokovania s OZP v SR bol skutočne iba návrh zmien v tabuľke zloženia a počtov vzťahujúcich sa na útvary ÚOÚČaDM MV SR. K názoru správneho súdu, že nedodržanie zákonom predpísaného postupu by v závislosti od okolností prípadu mohlo mať za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia, sťažovateľ uviedol, že prevedenie a preloženie policajta nie je sankcionované neplatnosťou z dôvodu procesných vád pri prerokovaní s odborovou organizáciou, v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia sp. zn. 7Sžk/13/2017 a 3Sžk/3/2019.
17. K názoru správneho súdu, že nie je zrejmé, aké voľné miesta boli ku dňu vydania predmetného rozhodnutia voľné, že správne orgány neposúdili splnenie predpokladov na tú ktorú funkciu a že absentuje odôvodnenie, z akého dôvodu bolo potrebné žalobcu ustanoviť práve do konkrétnej funkcie, sťažovateľ poukázal na § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorého nevyplýva povinnosť ustanoviť a predtým aj navrhnúť ustanovenie do funkcie, ktorú sám navrhuje a ani povinnosť skúmať, či sú voľné aj iné funkcie. Žalobcovi ako príslušníkovi PZ tak neprislúcha možnosť autonómneho výberu jeho ďalšieho služobného zaradenia po zrušení doposiaľ zastávanej funkcie. Skúmanie postupu jeho nadriadených v súvislosti s možnosťou ponuky primeraných funkčných miest taktiež nemôže byť ani predmetom posudzovania v konaní vo veciach služobného pomeru, pretože zhodnotenie potrieb a podmienok pre obsadenie určitej voľnej funkcie je vo výlučnej pôsobnosti služobných orgánov, ktorým § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. navyše povinnosť ponúknuť policajtovi adekvátnu funkciu ani neukladá. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok sp. zn. 1Sžo/264/
2009, sp. zn. 3Sžo/40/2013 a sp. zn. 1Sžo/265/2009. V novom konaní nemožno dosiahnuť situáciu, v rámci ktorej by sa realizovala ponuka funkcií voľných ku dňu odvolania žalobcu personálnym rozkazom dňom 31.01.2021. 18. Žalobca sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 27.03.2024. Má za to,
že kasačná sťažnosť a jej dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, považuje ho za vecne a právne správny, riadne odôvodnený. Navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
20. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (21.04.2021) policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do
funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Podľa § 35 ods. 8 cit. zákona prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa §
33. Podľa § 225 ods. 2 písm. b) cit. zákona služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti.
21. Predmetom prieskumu je rozsudok správneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného vo veci personálnemu rozkazu, ktorým bol žalobca v dôsledku organizačných zmien prevedený tak, že z doterajšej funkcie zástupcu riaditeľa odboru osobnej a technickej ochrany ÚOÚČaDM MV SR bol dňom 31.01.2021 odvolaný a dňom 01.02.2021 vymenovaný do funkcie referent 4. oddelenia odboru ochrany určených objektov ÚOÚČaDM MV SR. Správny súd preskúmavané rozhodnutie zrušil z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho je jeho právne posúdenie predčasné a navyše nie je dostatočne odôvodnené. 22.
Sťažovateľ namietal, že ak s OZP v SR bola prerokovaná organizačná zmena (zmena v tabuľke zloženia a počtov) a prvostupňový správny orgán musel pristúpiť k prevedeniu žalobcu na inú funkciu v dôsledku zrušenia jeho funkcie, tak skutočnosť prerokovanú s OZP v SR nemožnosť oddeliť od predmetu prerokovania podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. a zároveň argumentoval, že nedodržanie postupu podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. nemá za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Sťažovateľ tiež namietal
právne posúdenie správneho súdu vo vzťahu k jeho povinnosti skúmať iné voľné funkcie v zmysle § 33 ods. 1 zákona a že absentuje odôvodnenie, z akého dôvodu bolo potrebné žalobcu ustanoviť práve do konkrétnej funkcie. 23. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že prerokovanie štrukturálnych a organizačných zmien s odborovou organizáciou nie je možné podradiť pod naplnenie povinnosti uloženej žalovanému v § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. Kasačný súd zhodne so správnym súdom uvádza, že povinnosť služobného úradu, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím vec vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom, je v zákone č. 73/ 1998 Z. z. ustanovená v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov policajtov.
Kasačný súd však v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. III. ÚS 321/2017, sp. zn. II. ÚS 518/2017), z ktorej vyplýva, že existencia stanoviska príslušného odborového orgánu k návrhu na prevedenie policajta z dôvodu organizačných zmien v zmysle § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. nie je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z § 225 ods. 3 cit. zákona nevyhnutná.
Navyše nie je možné opomenúť, že v danej veci sa príprava organizačnej zmeny realizovanej organizačným opatrením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 1/2021 uskutočnila za účasti OZP v SR. Podľa názoru kasačného súdu, z uvedeného vyplýva, že len samotné neprerokovanie prevedenia v zmysle § 225 ods. 2 písm. b) cit. zákona nespôsobuje nezákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia. 24. Čo sa týka namietanej povinnosti skúmať iné voľné funkcie v zmysle § 33 ods. 1 cit. zákona, k tomu kasačný súd uvádza nasledovné. V zmysle § 35 ods. 1 písm. a) zákona sa
policajt v služobnom pomere prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preloží do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Samotné zrušenie doterajšej funkcie sťažovateľa v konaní sporné nebolo, ako ani tá skutočnosť, že novo zriadená funkcia má iný popis služobnej činnosti v porovnaní s obsahom služobnej činnosti pre funkciu zástupcu riaditeľa OOaTO ÚOÚČaDM MV SR, ktorú do 31.01.2021 vykonával žalobca. Kasačný súd sa preto zaoberal tým, či za týchto skutkových okolností bolo povinnosťou správnych orgánov skúmať, či k 01.02.2021 boli k dispozícii aj iné voľné funkcie, odôvodniť, ktorá z nich je pre sťažovateľa adekvátna a na túto funkciu ho previesť, resp. odôvodniť, prečo na ňu nebol prevedený.
25. Vo vzťahu k § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. uznesenie sp. zn. III. ÚS 321/2017,) akceptoval ako ústavne konformný právny názor: „Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru. Ústavný súd už judikoval ako z ústavného hľadiska akceptovateľný záver, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje, a od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže Policajný zbor je vojenský organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného
zboru (napr. II. ÚS 908/2016).“ Rovnaký právny názor vyslovil Ústavný súd SR aj v uznesení II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016 a sp. zn. II. ÚS 518/2017. 26. Vzhľadom na uvedené je v tomto kontexte potrebné posudzovať i určenie ďalšieho pracovného zaradenia policajta. V zmysle § 35 ods. 8 zákona sa prevedenie realizuje odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 10Sžo/334/2015, ktoré prešlo testom ústavnosti (sp. zn. III. ÚS 253/2018) v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyslovil: „Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014 uviedol, že „Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor.
V súlade s princípom dobrej verejnej správy vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie.“ Odvolací súd k veci dodáva, že ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1988 Z.z. uvádza, že sa policajt ustanoví do voľnej funkcie a nie napr. do adekvátnej funkcie. Ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zároveň nezakladá zákonnú povinnosť nadriadeného skúmať, či sú voľné iné funkcie.“ Rovnaký právny názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. 3Sžo/190/2015, ktorý bol posúdený Ústavným súdom SR taktiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 253/2018.
27. V tejto súvislosti správnym súdom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/ 170/2015, konkrétne v ňom obsiahnutý právny názor, že z napadnutých administratívnych rozhodnutí malo byť zrejmé, aké voľné miesta - funkcie boli ku dňu vydania predmetného rozhodnutia voľné a bolo potrebné posúdiť, či žalobca spĺňa predpoklady na tú - ktorú funkciu a zároveň bolo potrebné uviesť, z akého dôvodu je potrebné žalobcu ustanoviť práve do konkrétnej funkcie, sa javí ako ojedinelý exces z ustálenej judikatúry týkajúcej sa danej právnej otázky. 28.
Vzhľadom na uvedené kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú sťažnostnú námietku, že správny súd nesprávne právne posúdil otázku povinnosti žalovaného skúmať iné voľné funkcie, splnenie predpokladov na tieto funkcie a zdôvodniť, prečo bolo potrebné žalobcu ustanoviť práve do konkrétnej funkcie.
29. Keďže kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú, napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu.
30. Správny súd v novom konaní posúdi zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov, ktorými sa v napadnutom rozsudku nezaoberal, najmä posúdi, či žalovaný pri ustanovení do novej funkcie vyhodnotil kritériá podľa § 33 ods. 1 zákona.
K tomuto posúdeniu kasačný súd cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/50/2011 zo dňa 22.08.2011: „ . . . Logickým výkladom citovaného ustanovenia (§ 33 ods. 1, pozn. kasačného súdu) preto dôvodne možno dospieť k záveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu, čo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia."
31. O náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. marca 2025